TELEVÍZIA Reportéri sa možno prebudia
Vedenie RTVS avizuje, že do relácie Reportéri sa vracia investigatíva. Relácia pôvodne aj investigatívna bola, ale Radim Hreha a najmä Štefan Nižňanský z nej investigatívnu žurnalistiku vymietli. Nižňanský neraz vopred avizoval tresty pre reportérov, ak dôjde k žalobám, čo nadšenie do investigatívnej práce nepridávalo. Neskôr chcel využiť redakciu na to, aby spracúvala zhora objednané témy, čo sa mu občas podarilo – napríklad pri reportáži o fungovaní STV za Richarda Rybníčka. No reportérov, ochotných spracúvať tieto témy, nebolo veľa, a preto reláciu zmenil na nekonfliktnú reláciu s občianskymi témami.
Relácia sa zatiaľ vynovila vizuálne: má novú grafiku, inú štruktúru aj pozmenený tím reportérov. Do redakcie sa vracajú reportéri, ktorí tam pracovali za čias Eugena Kordu. Zámerom je získať aj tváre investigatívnej žurnalistiky z iných médií. Prvé dva septembrové diely síce neodhalili žiadnu korupčnú kauzu, ale v relácií cítiť väčšiu uvoľnenosť. Za povšimnutie stojí reportáž Kataríny Začkovej o tom, aké protipovodňové opatrenia sa v mnohých dedinách, ktoré navštívila, urobili a že naozaj záplavové vlny pozdržali.
Investigatívy sa na Slovensku mnohé médiá boja. Okrem toho, že je náročnejšia, prichádzajú s ňou zákonite problémy – žaloby tých, na ktorých sa v reportáži verejne ukáže. To, či sa z Reportérov STV stane uznávaná relácia, bude záležať nielen na zostave redaktorov, ale aj na ochote vedenia odolávať rôznym tlakom a ponechať redaktorom slobodu aj s rizikom možných žalôb.
.mirka Kernová, Medialne.sk TLAČ Jezuitský časopis povedie rockový kyberteológ
Jezuitský dvojtýždenník Civiltŕ Cattolica, ktorý vychádza už od roku 1850 a je najstarším fungujúcim talianskym časopisom, má nového šéfredaktora. Jezuitu GianPaola Salviniho po 26 rokoch strieda jeho 45-ročný rehoľný spolubrat Antonio Spadaro. Na Twitteri sám seba definuje ako kyberteológa – teológa zaujímajúceho sa o to, ako nové informačné a komunikačné technológie menia spôsob myslenia a viery. Okrem toho je známy aj ako literárny kritik, predovšetkým talianskych a amerických autorov. Pre Civiltŕ Cattolica píše už takmer dve desaťročia a venoval sa aj takým témam ako duchovno v hudbe Nicka Cava, Brucea Springsteena či Toma Waitsa. Podľa Spadara na tom nie je nič výnimočné, keďže už zakladateľ jezuitov, svätý Ignác z Loyoly, napísal, že je potrebné Boha hľadať a nachádzať vo všetkých veciach. Ako povedal pre denník Il Foglio, rocková hudba dokáže ponúknuť nielen hmlisté až deštruktívne oslobodenie od reality, ale aj intenzívne hľadanie vykúpenia. Zaujímavosťou je, že podľa štatútu, ktorý schválil ešte pápež Pius IX. v 19. storočí, môžu do Civiltŕ Cattolica písať iba jezuiti. Na žiadosť tohto pápeža mal nový časopis brániť katolícku civilizáciu (civiltŕ cattolica) pred útokmi liberálov a slobodomurárov. Aj keď dvojtýždenník nie je oficiálnou tlačovinou Svätej stolice, každé číslo pred odoslaním do tlače schvaľuje vatikánsky štátny sekretariát. Podľa Spadara má tak čitateľ istotu, že všetky články sú v súlade s učením cirkvi.
.imrich Gazda TELEVÍZIE Nakupované seriály a ich budúcnosť
Pred desiatimi rokmi národ pozeral v nedeľu Herculesa a Savannah či Providence, v utorok Monka, v stredu Pohotovosť, vo štvrtok Akty X., v piatok Newyorských policajtov, v sobotu po filme Priateľov. A po nociach Sopranovcov. Kúpený seriál v hlavnom vysielacom čase však už dnes na najväčšej televízii nenájdete. Prečo globálnu kvalitu nahradili miestne pokusy? Stačil jeden úspešný slovenský seriál a priniesol násobok divákov. Nakupované seriály sú OK, ale prispôsobujú sa chutiam domáceho, nie nášho publika. Majú obmedzený počet epizód a hlavné postavy nemožno premieľať v bulvári a zvyšovať tak programu publicitu, herci nemôžu sedieť ako hostia v iných reláciách ani nakrúcať zvučky. Miestna produkcia je drahšia, ale v konečnom dôsledku perspektívnejšia investícia.
Po niekoľkoročnej zoštíhľovacej diéte zahraničných seriálov ako blesk z neba pôsobila Tisíc a jedna noc. A čo po nej? Manažmenty to opäť skúšajú skôr s domácou produkciou. Napriek tomu je budúcnosť nakupovaných seriálov sľubná. Okrem kábloviek bude ich domovom reformovaná Joj Plus, čiastočne Doma a chystaná Markíza Cinema. Ich menšie ambície na sledovanosť prinesú renesanciu nakupovaných seriálov. Televízie totiž seriály stále kupujú, lebo sa boja, že ich kúpi konkurencia. Malé stanice vznikajú aj preto, že pre seriály nie je na materských staniciach miesto. Je tu však jeden problém. Koľko potenciálnych divákov svoje obľúbené seriály už videlo na internete? To bude pre televízie celkom nový problém.
.radoslav Augustín
Vedenie RTVS avizuje, že do relácie Reportéri sa vracia investigatíva. Relácia pôvodne aj investigatívna bola, ale Radim Hreha a najmä Štefan Nižňanský z nej investigatívnu žurnalistiku vymietli. Nižňanský neraz vopred avizoval tresty pre reportérov, ak dôjde k žalobám, čo nadšenie do investigatívnej práce nepridávalo. Neskôr chcel využiť redakciu na to, aby spracúvala zhora objednané témy, čo sa mu občas podarilo – napríklad pri reportáži o fungovaní STV za Richarda Rybníčka. No reportérov, ochotných spracúvať tieto témy, nebolo veľa, a preto reláciu zmenil na nekonfliktnú reláciu s občianskymi témami.
Relácia sa zatiaľ vynovila vizuálne: má novú grafiku, inú štruktúru aj pozmenený tím reportérov. Do redakcie sa vracajú reportéri, ktorí tam pracovali za čias Eugena Kordu. Zámerom je získať aj tváre investigatívnej žurnalistiky z iných médií. Prvé dva septembrové diely síce neodhalili žiadnu korupčnú kauzu, ale v relácií cítiť väčšiu uvoľnenosť. Za povšimnutie stojí reportáž Kataríny Začkovej o tom, aké protipovodňové opatrenia sa v mnohých dedinách, ktoré navštívila, urobili a že naozaj záplavové vlny pozdržali.
Investigatívy sa na Slovensku mnohé médiá boja. Okrem toho, že je náročnejšia, prichádzajú s ňou zákonite problémy – žaloby tých, na ktorých sa v reportáži verejne ukáže. To, či sa z Reportérov STV stane uznávaná relácia, bude záležať nielen na zostave redaktorov, ale aj na ochote vedenia odolávať rôznym tlakom a ponechať redaktorom slobodu aj s rizikom možných žalôb.
.mirka Kernová, Medialne.sk TLAČ Jezuitský časopis povedie rockový kyberteológ
Jezuitský dvojtýždenník Civiltŕ Cattolica, ktorý vychádza už od roku 1850 a je najstarším fungujúcim talianskym časopisom, má nového šéfredaktora. Jezuitu GianPaola Salviniho po 26 rokoch strieda jeho 45-ročný rehoľný spolubrat Antonio Spadaro. Na Twitteri sám seba definuje ako kyberteológa – teológa zaujímajúceho sa o to, ako nové informačné a komunikačné technológie menia spôsob myslenia a viery. Okrem toho je známy aj ako literárny kritik, predovšetkým talianskych a amerických autorov. Pre Civiltŕ Cattolica píše už takmer dve desaťročia a venoval sa aj takým témam ako duchovno v hudbe Nicka Cava, Brucea Springsteena či Toma Waitsa. Podľa Spadara na tom nie je nič výnimočné, keďže už zakladateľ jezuitov, svätý Ignác z Loyoly, napísal, že je potrebné Boha hľadať a nachádzať vo všetkých veciach. Ako povedal pre denník Il Foglio, rocková hudba dokáže ponúknuť nielen hmlisté až deštruktívne oslobodenie od reality, ale aj intenzívne hľadanie vykúpenia. Zaujímavosťou je, že podľa štatútu, ktorý schválil ešte pápež Pius IX. v 19. storočí, môžu do Civiltŕ Cattolica písať iba jezuiti. Na žiadosť tohto pápeža mal nový časopis brániť katolícku civilizáciu (civiltŕ cattolica) pred útokmi liberálov a slobodomurárov. Aj keď dvojtýždenník nie je oficiálnou tlačovinou Svätej stolice, každé číslo pred odoslaním do tlače schvaľuje vatikánsky štátny sekretariát. Podľa Spadara má tak čitateľ istotu, že všetky články sú v súlade s učením cirkvi.
.imrich Gazda TELEVÍZIE Nakupované seriály a ich budúcnosť
Pred desiatimi rokmi národ pozeral v nedeľu Herculesa a Savannah či Providence, v utorok Monka, v stredu Pohotovosť, vo štvrtok Akty X., v piatok Newyorských policajtov, v sobotu po filme Priateľov. A po nociach Sopranovcov. Kúpený seriál v hlavnom vysielacom čase však už dnes na najväčšej televízii nenájdete. Prečo globálnu kvalitu nahradili miestne pokusy? Stačil jeden úspešný slovenský seriál a priniesol násobok divákov. Nakupované seriály sú OK, ale prispôsobujú sa chutiam domáceho, nie nášho publika. Majú obmedzený počet epizód a hlavné postavy nemožno premieľať v bulvári a zvyšovať tak programu publicitu, herci nemôžu sedieť ako hostia v iných reláciách ani nakrúcať zvučky. Miestna produkcia je drahšia, ale v konečnom dôsledku perspektívnejšia investícia.
Po niekoľkoročnej zoštíhľovacej diéte zahraničných seriálov ako blesk z neba pôsobila Tisíc a jedna noc. A čo po nej? Manažmenty to opäť skúšajú skôr s domácou produkciou. Napriek tomu je budúcnosť nakupovaných seriálov sľubná. Okrem kábloviek bude ich domovom reformovaná Joj Plus, čiastočne Doma a chystaná Markíza Cinema. Ich menšie ambície na sledovanosť prinesú renesanciu nakupovaných seriálov. Televízie totiž seriály stále kupujú, lebo sa boja, že ich kúpi konkurencia. Malé stanice vznikajú aj preto, že pre seriály nie je na materských staniciach miesto. Je tu však jeden problém. Koľko potenciálnych divákov svoje obľúbené seriály už videlo na internete? To bude pre televízie celkom nový problém.
.radoslav Augustín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.