Najprv si pre poriadok povedzme, že pád tejto vlády si nepochybne želajú Smer a SNS, strany, ktoré reprezentujú iný hodnotový vesmír. Vo vesmíre nástenkových tendrov, emisií, Harabinov a zadlžovania sa nič iné než návrat k moci, ako jediný cieľ existencie, očakávať nedá.
A teraz tá ťažšia otázka – chce návrat Fica aj SDKÚ, ktoré navrhuje spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde, alebo dokonca aj SaS, OKS a OĽ, ktorí euroval ani pod týmto tlakom nepodporia?
Pri tejto otázke je možné úplne zablúdiť. A je tiež možné nájsť množstvo hlušiny, ktorá potom zakrýva realitu. Neurobím túto chybu, nebudem špekulovať. Poviem iba fakty.
Fakt prvý: zvýšenie eurovalu, o ktoré pri hlasovaní pôjde, nie je o Grécku, pretože na to stačí aj kapacita nezvýšeného, ale ani o Taliansku, lebo na jeho záchranu nebude stačiť ani kapacita zvýšeného. Nie je to teda tak, že ak by zvýšenie eurovalu neprešlo, eurozóna sa pre nemožnosť pomôcť krajine v akútnych problémoch rozpadne. Samo zvýšenie o budúcnosti eura nerozhodne.
Fakt druhý: nie je to dokonca ani tak, že ak Slovensko odmietne zvýšenie eurovalu, zvýšenie bude znemožnené. Ak by mali pravdu strašiči, a dočasné zvýšenie by bolo alfou a omegou prežitia eura (nezmysel, ale povedzme), bude euroval zvýšený aj bez krajiny, ktorej váha je jedno percento. Bude to zrejme znamenať pár týždňov zdržania, počas ktorých sa zmenia pravidlá (že napríklad nie je potrebný súhlas 100 percent krajín) a parlamenty eurozóny budú hlasovať ešte raz. Zvýšenie dočasného eurovalu, ktoré samo osebe nie je kľúčové, preto Slovensko nevie a ani nemôže zablokovať.
Fakt tretí: keďže zvýšenie kapacity dočasného eurovalu nie je z uvedených dôvodov pre budúcnosť eura kľúčové, nie je možné si nijako predstaviť, že ak na Slovensku neprejde, budeme za to masívne trestaní. Jednak je hlasovanie v NR SR naše právo, plynúce z dohodnutých pravidiel, takže odmietnutím nič neporušíme, jednak nezvýšenie eurovalu nie je schopné krízu eura signifikantne prehĺbiť, a jednak bude zvýšený aj bez nás. Nanajvýš príde „signál pre trhy“ o väčšom eurovale o pár týždňov neskôr, a to predsa nie je koniec sveta (mimochodom, už vôbec to nie je hodné pádu vlády, ak naozaj koalícia verí, že Fico znamená grécku cestu). Preto je postoj SaS, OKS a OĽ nielen konzistentný, ale aj v súlade s programom vlády, a najmä so záujmami Slovenska, ak nimi myslíme zotrvanie v eurozóne. Pre nezvýšenie dočasného eurovalu nie je vôbec možné z eurozóny kohokoľvek vylučovať.
Fakt štvrtý: s úvahou, aby sa hlasovanie o zvýšení eurovalu spojilo s osudom vlády, prišiel ako prvý Béla Bugár, neskôr o ňom hovorili lídri KDH, a najhlasnejšie to začala presadzovať SDKÚ. Tým sa táto strana sama prihlásila k zodpovednosti za možný rozpad vlády. Pozor – toto ešte nie je kritika samotného zámeru, to je len konštatovanie. Ak si SDKÚ myslí, že po odmietnutí zvýšenia eurovalu v parlamente nemôže táto vláda rozumne pokračovať, nie je to nič zakázané. Je to ich rozhodnutie, za ktoré ponesú následky. Ale SDKÚ si už nemôže myslieť, že politickú zodpovednosť za návrat Fica ponesie niekto iný.
Pre túto chvíľu nie je podstatné, aké sú motivácie tých, ktorí dnes posúvajú Slovensko k predčasným voľbám. Či sa chcú zbaviť Radičovej, alebo sú dohodnutí na inej vláde, alebo naozaj veria tomu, že Radičovej vláda bude po neschválení navýšenia dočasného eurovalu pre Slovensko horšia než vláda závislá od Smeru, je naozaj druhoradé.
Dôležité je len toto: ak padne vláda, bude to z rozhodnutia SDKÚ.
A teraz tá ťažšia otázka – chce návrat Fica aj SDKÚ, ktoré navrhuje spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde, alebo dokonca aj SaS, OKS a OĽ, ktorí euroval ani pod týmto tlakom nepodporia?
Pri tejto otázke je možné úplne zablúdiť. A je tiež možné nájsť množstvo hlušiny, ktorá potom zakrýva realitu. Neurobím túto chybu, nebudem špekulovať. Poviem iba fakty.
Fakt prvý: zvýšenie eurovalu, o ktoré pri hlasovaní pôjde, nie je o Grécku, pretože na to stačí aj kapacita nezvýšeného, ale ani o Taliansku, lebo na jeho záchranu nebude stačiť ani kapacita zvýšeného. Nie je to teda tak, že ak by zvýšenie eurovalu neprešlo, eurozóna sa pre nemožnosť pomôcť krajine v akútnych problémoch rozpadne. Samo zvýšenie o budúcnosti eura nerozhodne.
Fakt druhý: nie je to dokonca ani tak, že ak Slovensko odmietne zvýšenie eurovalu, zvýšenie bude znemožnené. Ak by mali pravdu strašiči, a dočasné zvýšenie by bolo alfou a omegou prežitia eura (nezmysel, ale povedzme), bude euroval zvýšený aj bez krajiny, ktorej váha je jedno percento. Bude to zrejme znamenať pár týždňov zdržania, počas ktorých sa zmenia pravidlá (že napríklad nie je potrebný súhlas 100 percent krajín) a parlamenty eurozóny budú hlasovať ešte raz. Zvýšenie dočasného eurovalu, ktoré samo osebe nie je kľúčové, preto Slovensko nevie a ani nemôže zablokovať.
Fakt tretí: keďže zvýšenie kapacity dočasného eurovalu nie je z uvedených dôvodov pre budúcnosť eura kľúčové, nie je možné si nijako predstaviť, že ak na Slovensku neprejde, budeme za to masívne trestaní. Jednak je hlasovanie v NR SR naše právo, plynúce z dohodnutých pravidiel, takže odmietnutím nič neporušíme, jednak nezvýšenie eurovalu nie je schopné krízu eura signifikantne prehĺbiť, a jednak bude zvýšený aj bez nás. Nanajvýš príde „signál pre trhy“ o väčšom eurovale o pár týždňov neskôr, a to predsa nie je koniec sveta (mimochodom, už vôbec to nie je hodné pádu vlády, ak naozaj koalícia verí, že Fico znamená grécku cestu). Preto je postoj SaS, OKS a OĽ nielen konzistentný, ale aj v súlade s programom vlády, a najmä so záujmami Slovenska, ak nimi myslíme zotrvanie v eurozóne. Pre nezvýšenie dočasného eurovalu nie je vôbec možné z eurozóny kohokoľvek vylučovať.
Fakt štvrtý: s úvahou, aby sa hlasovanie o zvýšení eurovalu spojilo s osudom vlády, prišiel ako prvý Béla Bugár, neskôr o ňom hovorili lídri KDH, a najhlasnejšie to začala presadzovať SDKÚ. Tým sa táto strana sama prihlásila k zodpovednosti za možný rozpad vlády. Pozor – toto ešte nie je kritika samotného zámeru, to je len konštatovanie. Ak si SDKÚ myslí, že po odmietnutí zvýšenia eurovalu v parlamente nemôže táto vláda rozumne pokračovať, nie je to nič zakázané. Je to ich rozhodnutie, za ktoré ponesú následky. Ale SDKÚ si už nemôže myslieť, že politickú zodpovednosť za návrat Fica ponesie niekto iný.
Pre túto chvíľu nie je podstatné, aké sú motivácie tých, ktorí dnes posúvajú Slovensko k predčasným voľbám. Či sa chcú zbaviť Radičovej, alebo sú dohodnutí na inej vláde, alebo naozaj veria tomu, že Radičovej vláda bude po neschválení navýšenia dočasného eurovalu pre Slovensko horšia než vláda závislá od Smeru, je naozaj druhoradé.
Dôležité je len toto: ak padne vláda, bude to z rozhodnutia SDKÚ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.