Pápež v Bundestagu
Prvá apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. v rodnom Nemecku vyvolávala od prvého dňa vášne. Začal sa súboj o interpretáciu návštevy prostredníctvom čísiel: demonštranti, ktorí Benediktovi odkazovali, aby sa vrátil domov, sa minulý štvrtok zorganizovali do desaťtisícovej masy. Ešte predtým sa pápež zúčastnil na omši na Olympijskom štadióne, kde sa zišlo vyše 60-tisíc ľudí – pápežovi kritici však zdôrazňovali, že tam bolo veľa zvedavcov.
Do našej uzávierky bol vrcholom návštevy prejav pápeža pred poslancami nemeckého Bundestagu, za účasti kancelárky Angely Merkelovej a jej ministrov. Už pred prejavom dalo 100 poslancov z troch ľavicových opozičných strán (SPD, zelení, ľavica), teda šestina Bundestagu, najavo, že ho bude bojkotovať. Vystúpenie prvého pápeža pred parlamentom pokladali za spochybnenie princípu oddelenia štátu od cirkvi.
Pápež však v prejave prekvapil svojich prívržencov aj kritikov. Aj mnohí ľavicoví poslanci neskôr ocenili filozoficko-teologickú prednášku, ktorá „kládla na prítomných vysoké nároky“. Rezonovala jeho nepriama pochvala pre Stranu zelených: „Povedal by som, že nástup ekologického hnutia v nemeckej politike (...) bol zvolaním po čerstvom vzduchu, ktorý nemožno prepočuť ani odsunúť nabok len preto, že v ňom vidieť príliš veľa iracionality.“ Nasledoval potlesk z lavíc zelených, po ktorom pápež dodal: „Je azda jasné, že tu nerobím propagandu jednej politickej strane, nič mi nie je vzdialenejšie než toto.“ V sále zaznel smiech.
No pápežova reč o štáte, základoch práva a kresťanských koreňoch v sebe niesla iný odkaz: ak sa podľa Benedikta oddelí moc od práva, štát sa stane bandou zbojníkov. „Slúžiť právu a vzoprieť sa vláde nespravodlivosti je i zostane základnou úlohou politika.“ Pápež dal základy právneho štátu do súvislosti s kresťanstvom: „Na základe presvedčenia o existencii Boha Stvoriteľa boli rozvinuté myšlienky o ľudských právach, rovnosti všetkých ľudí pred zákonom, presvedčenie o nedotknuteľnosti ľudskej hodnoty každej jednej osoby a vedomie zodpovednosti ľudí za ich konanie. Tieto poznatky rozumu tvoria našu kultúrnu pamäť. Ignorovať ju alebo považovať za číru minulosť by bolo odvrhnutím svojej vlastnej kultúry a zbavením sa našej celistvosti,“ vyhlásil nemecký pápež v ostro sledovanej reči v Bundestagu.
.mh Palestínčania v OSN
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás odmietol úvahy, že Palestínčania by nemali žiadať o uznanie štátnosti v OSN. Proti sú stále USA aj Izrael. Američania chceli žiadosť o palestínsky štát vetovať, aj keby prešla hlasovaním v Bezpečnostnej rade. Palestínčania tvrdia, že žiadosť nenaruší mierové rokovania s Izraelom. Izraelská armáda hlási zvýšenie ostražitosti.
.mg Turecké konflikty
Ankara má priveľa sporov naraz. Po roztržke s Izraelom, s ktorým Turecko prerušilo obchodné a diplomatické vzťahy, musel zasahovať prezident Obama, ktorý Erdogana požiadal, aby konflikt urovnal. Minulý týždeň odpovedali Kurdi na útoky tureckej armády a po teroristickom útoku v Ankare zostali traja mŕtvi. Poslený spor sa týka Cypru a ťažby ropy v jeho okolí.
.jd Ruský plyn
Ukrajine a Rusku sa nedarí dohodnúť o dodávkach plynu. Hrozí, že situácia sa vyostrí ako v roku 2009, keď sa plyn z Ruska dva týždne neprepravoval do Ukrajiny. Cez Ukrajinu pritom prechádza väčšina dodávok plynu pre krajiny EÚ. Podľa analýz odborníkov na energie môže opäť dôjsť k zastaveniu dodávok, čo by bolo v čase ekonomickej krízy osobitne nepríjemné.
.mg Okuliare
Predseda Rady pre Európu Herman Van Rompuy asi nosieva ružové okuliare, alebo očakáva, že si ich nasadia iní. Minulý týždeň predniesol svoj prvý prejav vo funkcii pred Valným zhromaždením OSN a vyhlásil, že Európska únia je silou dobra vo svete, bojuje za ľudské práva, elimináciu chudoby a proti globálnemu otepľovaniu. Ešte aj krízu eura zvláda podľa neho „v duchu solidarity“.
.mg Do Schengenu nie
Minulý týždeň Holandsko a Fínsko uplatnili právo veta na žiadosť Rumunska a Bulharska o prijatie do Schengenu. V Bukurešti a v Sofii zavládlo sklamanie. Fínsko a Holandsko argumentovali, že Rumuni a Bulhari majú rezervy v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, takže im nemožno zveriť ochranu hraníc Schengenského priestoru. Holandský minister vnútra dodal, že podľa neho Rumunsko a Bulharsko vstúpili do EÚ príliš skoro.
.mg
Kenza Drider/
Francúzska občianka, moslimka, ktorá sa na verejnosti zahaľuje, oznámila, že bude kandidovať v prezidentských voľbách. Jej úmyslom je podľa jej slov bojovať za práva všetkých žien vo Francúzsku, kde zákon zakazuje nosiť na tvári moslimské závoje. Valentina Matvijenko/
Bývalá guvernérka Petrohradu nastúpila na miesto predsedníčky hornej komory ruskej Dumy po tom, čo ju jednohlasne zvolili členovia Rady federácie. Duma má prvý raz na takomto poste ženu, dôležité sú však najmä Matvijenkovej politické väzby na Putina. Wadáh Chanfar/
Šéf katarskej televízie al-Džazíra odstúpil po škandále, keď WikiLeaks odhalili, že na svojom poste presadzoval záujmy USA. Chanfar podľa WikiLeaks dal sľub CIA, že dozrie, aby príspevky vysielané v al-Džazíre nepoškodzovali záujmy USA.
Prvá apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. v rodnom Nemecku vyvolávala od prvého dňa vášne. Začal sa súboj o interpretáciu návštevy prostredníctvom čísiel: demonštranti, ktorí Benediktovi odkazovali, aby sa vrátil domov, sa minulý štvrtok zorganizovali do desaťtisícovej masy. Ešte predtým sa pápež zúčastnil na omši na Olympijskom štadióne, kde sa zišlo vyše 60-tisíc ľudí – pápežovi kritici však zdôrazňovali, že tam bolo veľa zvedavcov.
Do našej uzávierky bol vrcholom návštevy prejav pápeža pred poslancami nemeckého Bundestagu, za účasti kancelárky Angely Merkelovej a jej ministrov. Už pred prejavom dalo 100 poslancov z troch ľavicových opozičných strán (SPD, zelení, ľavica), teda šestina Bundestagu, najavo, že ho bude bojkotovať. Vystúpenie prvého pápeža pred parlamentom pokladali za spochybnenie princípu oddelenia štátu od cirkvi.
Pápež však v prejave prekvapil svojich prívržencov aj kritikov. Aj mnohí ľavicoví poslanci neskôr ocenili filozoficko-teologickú prednášku, ktorá „kládla na prítomných vysoké nároky“. Rezonovala jeho nepriama pochvala pre Stranu zelených: „Povedal by som, že nástup ekologického hnutia v nemeckej politike (...) bol zvolaním po čerstvom vzduchu, ktorý nemožno prepočuť ani odsunúť nabok len preto, že v ňom vidieť príliš veľa iracionality.“ Nasledoval potlesk z lavíc zelených, po ktorom pápež dodal: „Je azda jasné, že tu nerobím propagandu jednej politickej strane, nič mi nie je vzdialenejšie než toto.“ V sále zaznel smiech.
No pápežova reč o štáte, základoch práva a kresťanských koreňoch v sebe niesla iný odkaz: ak sa podľa Benedikta oddelí moc od práva, štát sa stane bandou zbojníkov. „Slúžiť právu a vzoprieť sa vláde nespravodlivosti je i zostane základnou úlohou politika.“ Pápež dal základy právneho štátu do súvislosti s kresťanstvom: „Na základe presvedčenia o existencii Boha Stvoriteľa boli rozvinuté myšlienky o ľudských právach, rovnosti všetkých ľudí pred zákonom, presvedčenie o nedotknuteľnosti ľudskej hodnoty každej jednej osoby a vedomie zodpovednosti ľudí za ich konanie. Tieto poznatky rozumu tvoria našu kultúrnu pamäť. Ignorovať ju alebo považovať za číru minulosť by bolo odvrhnutím svojej vlastnej kultúry a zbavením sa našej celistvosti,“ vyhlásil nemecký pápež v ostro sledovanej reči v Bundestagu.
.mh Palestínčania v OSN
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás odmietol úvahy, že Palestínčania by nemali žiadať o uznanie štátnosti v OSN. Proti sú stále USA aj Izrael. Američania chceli žiadosť o palestínsky štát vetovať, aj keby prešla hlasovaním v Bezpečnostnej rade. Palestínčania tvrdia, že žiadosť nenaruší mierové rokovania s Izraelom. Izraelská armáda hlási zvýšenie ostražitosti.
.mg Turecké konflikty
Ankara má priveľa sporov naraz. Po roztržke s Izraelom, s ktorým Turecko prerušilo obchodné a diplomatické vzťahy, musel zasahovať prezident Obama, ktorý Erdogana požiadal, aby konflikt urovnal. Minulý týždeň odpovedali Kurdi na útoky tureckej armády a po teroristickom útoku v Ankare zostali traja mŕtvi. Poslený spor sa týka Cypru a ťažby ropy v jeho okolí.
.jd Ruský plyn
Ukrajine a Rusku sa nedarí dohodnúť o dodávkach plynu. Hrozí, že situácia sa vyostrí ako v roku 2009, keď sa plyn z Ruska dva týždne neprepravoval do Ukrajiny. Cez Ukrajinu pritom prechádza väčšina dodávok plynu pre krajiny EÚ. Podľa analýz odborníkov na energie môže opäť dôjsť k zastaveniu dodávok, čo by bolo v čase ekonomickej krízy osobitne nepríjemné.
.mg Okuliare
Predseda Rady pre Európu Herman Van Rompuy asi nosieva ružové okuliare, alebo očakáva, že si ich nasadia iní. Minulý týždeň predniesol svoj prvý prejav vo funkcii pred Valným zhromaždením OSN a vyhlásil, že Európska únia je silou dobra vo svete, bojuje za ľudské práva, elimináciu chudoby a proti globálnemu otepľovaniu. Ešte aj krízu eura zvláda podľa neho „v duchu solidarity“.
.mg Do Schengenu nie
Minulý týždeň Holandsko a Fínsko uplatnili právo veta na žiadosť Rumunska a Bulharska o prijatie do Schengenu. V Bukurešti a v Sofii zavládlo sklamanie. Fínsko a Holandsko argumentovali, že Rumuni a Bulhari majú rezervy v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, takže im nemožno zveriť ochranu hraníc Schengenského priestoru. Holandský minister vnútra dodal, že podľa neho Rumunsko a Bulharsko vstúpili do EÚ príliš skoro.
.mg
Kenza Drider/
Francúzska občianka, moslimka, ktorá sa na verejnosti zahaľuje, oznámila, že bude kandidovať v prezidentských voľbách. Jej úmyslom je podľa jej slov bojovať za práva všetkých žien vo Francúzsku, kde zákon zakazuje nosiť na tvári moslimské závoje. Valentina Matvijenko/
Bývalá guvernérka Petrohradu nastúpila na miesto predsedníčky hornej komory ruskej Dumy po tom, čo ju jednohlasne zvolili členovia Rady federácie. Duma má prvý raz na takomto poste ženu, dôležité sú však najmä Matvijenkovej politické väzby na Putina. Wadáh Chanfar/
Šéf katarskej televízie al-Džazíra odstúpil po škandále, keď WikiLeaks odhalili, že na svojom poste presadzoval záujmy USA. Chanfar podľa WikiLeaks dal sľub CIA, že dozrie, aby príspevky vysielané v al-Džazíre nepoškodzovali záujmy USA.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.