.formát a podoba časopisu Plus 7 dní sa vyvíjali postupne. Zakladali ho skúsení novinári s veľkými ambíciami. Koncept týždenníka bol založený na kombinácii Newsweaku a US News and World Report. Spočiatku dominovali investigatívne témy a kvalitné reportáže, v časopise pracovali špičkoví reportéri.
Bulvárna téma a ľahký lifestyle boli obvykle len na konci, aby odľahčili náročné čítanie. Postupne však majitelia pochopili, že investigatíva ani reportáže im na Slovensku nezabezpečia vysoký náklad a ziskovosť, preto bulvárnych a lifestylových strán postupne pribúdalo.
Čo sa však týka grafiky, časopis mentálne zaspal v 90. rokoch minulého storočia. Ešte aj dnes – pod dvadsiatich rokoch existencie – pripomína skôr americké magazíny z tohto obdobia, ako moderné týždenníky typu českého Reflexu alebo nemeckého Sternu.
Pomerne slabá je aj internetová stránka, kde nie je nič navyše, len základný servis. Ako je potom možné, že v mori konkurenčných titulov, ktoré majú tradíciu (Život, Slovenka), sú vizuálne zaujímavejšie (Brejk), alebo ponúkajú tvrdší obsah (Star), sa stále najviac darí práve Plus 7 dní? To znamená časopisu, ktorý predáva približne 150-tisíc kusov týždenne?
Odpoveď je zdanlivo jednoduchá: malý trh, slabá konkurencia, zotrvačnosť čitateľa. Pravda je aj to, že ľudia, ktorí nechcú čítať ženské, ekonomické, alebo politicky zamerané magazíny, majú na Slovensku v podstate jedinú možnosť: Plus 7 dní.
Zaujímavé je, že ide o čisto slovenský produkt, v ktorom je šoubiznis, história, lifestyle, komentár, politické kauzy, mafiánske príbehy aj investigatíva. Aj Plus 7 dní to síce s titulkami občas preháňa, spravidla však vie ustrážiť mieru: funguje tu cit pre potreby slovenského čitateľa.
Na tvorbe titulnej strany pritom vidno, ako veľmi sa časopis zmenil. Pokým prvému číslu dominoval Václav Klaus, dnes tam nájdete skôr modelky typu Adriany Sklenaříkovej. „Čítajú nás hlavne muži, takže baby na obálke fungujú spoľahlivo,” vysvetľuje jeden z redaktorov.
Ak sa dostane na titulku politika, tak sú to skôr exoti typu poslanca Vincenta Lukáča. Je na škodu veci, že časopis už nemá ambíciu sprostredkúvať čitateľom silnejšie odkazy. Týždenník má pritom stále slušnú investigatívu, skúsených redaktorov aj dobré informácie z prostredia polície. Časopis Plus 7 dní sa profiloval ako protimečiarovský, neskôr protificovský. Pred voľbami v roku 2010 však bolo cítiť, že v prípade SDKÚ mu chýba dostatočný odstup. K politikom ako Fico je, naopak, niekedy až obsedantný, čo sa dá čiastočne pochopiť. Predseda Smeru ho totiž celé roky žaluje pomaly za všetko a harabinovské súdy mu často dajú za pravdu.
Prehraté spory sa však negatívne odrážajú na práci redakcie. „Editori preventívne vyhadzujú aj formulácie, ktoré by predtým prešli. Aj redaktori píšu opatrnejšie,“ tvrdí jeden z našich zdrojov.
Ak existuje na Slovensku stráviteľný bulvár, tak je to Plus 7 dní. Popri článkoch o nových milenkách Borisa Kollára tam totiž nájdete aj seriózne texty o tunelovaní eurofondov či utrpení politických väzňov. Časopis sa pohráva aj s emóciami, ktoré sa však nelejú potokmi, ako to predvádzali konkurenčné tituly pri hokejistovi Pavlovi Demitrovi.
Bulvárna téma a ľahký lifestyle boli obvykle len na konci, aby odľahčili náročné čítanie. Postupne však majitelia pochopili, že investigatíva ani reportáže im na Slovensku nezabezpečia vysoký náklad a ziskovosť, preto bulvárnych a lifestylových strán postupne pribúdalo.
Čo sa však týka grafiky, časopis mentálne zaspal v 90. rokoch minulého storočia. Ešte aj dnes – pod dvadsiatich rokoch existencie – pripomína skôr americké magazíny z tohto obdobia, ako moderné týždenníky typu českého Reflexu alebo nemeckého Sternu.
Pomerne slabá je aj internetová stránka, kde nie je nič navyše, len základný servis. Ako je potom možné, že v mori konkurenčných titulov, ktoré majú tradíciu (Život, Slovenka), sú vizuálne zaujímavejšie (Brejk), alebo ponúkajú tvrdší obsah (Star), sa stále najviac darí práve Plus 7 dní? To znamená časopisu, ktorý predáva približne 150-tisíc kusov týždenne?
Odpoveď je zdanlivo jednoduchá: malý trh, slabá konkurencia, zotrvačnosť čitateľa. Pravda je aj to, že ľudia, ktorí nechcú čítať ženské, ekonomické, alebo politicky zamerané magazíny, majú na Slovensku v podstate jedinú možnosť: Plus 7 dní.
Zaujímavé je, že ide o čisto slovenský produkt, v ktorom je šoubiznis, história, lifestyle, komentár, politické kauzy, mafiánske príbehy aj investigatíva. Aj Plus 7 dní to síce s titulkami občas preháňa, spravidla však vie ustrážiť mieru: funguje tu cit pre potreby slovenského čitateľa.
Na tvorbe titulnej strany pritom vidno, ako veľmi sa časopis zmenil. Pokým prvému číslu dominoval Václav Klaus, dnes tam nájdete skôr modelky typu Adriany Sklenaříkovej. „Čítajú nás hlavne muži, takže baby na obálke fungujú spoľahlivo,” vysvetľuje jeden z redaktorov.
Ak sa dostane na titulku politika, tak sú to skôr exoti typu poslanca Vincenta Lukáča. Je na škodu veci, že časopis už nemá ambíciu sprostredkúvať čitateľom silnejšie odkazy. Týždenník má pritom stále slušnú investigatívu, skúsených redaktorov aj dobré informácie z prostredia polície. Časopis Plus 7 dní sa profiloval ako protimečiarovský, neskôr protificovský. Pred voľbami v roku 2010 však bolo cítiť, že v prípade SDKÚ mu chýba dostatočný odstup. K politikom ako Fico je, naopak, niekedy až obsedantný, čo sa dá čiastočne pochopiť. Predseda Smeru ho totiž celé roky žaluje pomaly za všetko a harabinovské súdy mu často dajú za pravdu.
Prehraté spory sa však negatívne odrážajú na práci redakcie. „Editori preventívne vyhadzujú aj formulácie, ktoré by predtým prešli. Aj redaktori píšu opatrnejšie,“ tvrdí jeden z našich zdrojov.
Ak existuje na Slovensku stráviteľný bulvár, tak je to Plus 7 dní. Popri článkoch o nových milenkách Borisa Kollára tam totiž nájdete aj seriózne texty o tunelovaní eurofondov či utrpení politických väzňov. Časopis sa pohráva aj s emóciami, ktoré sa však nelejú potokmi, ako to predvádzali konkurenčné tituly pri hokejistovi Pavlovi Demitrovi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.