.všetky scenáre a úvahy majú, prirodzene, zmysel len v prípade, ak euroval pred nami nepotopí nejaká iná krajina. Ak sa tak stane, rovnako hlasno ako jeho odporcovia si pravdepodobne vydýchnu aj jeho najzarytejší podporovatelia.
Na tom, že sa dnes môžeme baviť o pomerne veľkom množstve alternatív ďalšieho vývoja, má slušnú zásluhu aj premiérka Iveta Radičová. V situácii, keď už musí byť každému jasné, že Richard Sulík a jeho poslanci necúvnu a tlačiť na nich spojením hlasovania o eurovale s rozhodovaním o dôvere vlády teda nemá veľký zmysel, by mala byť premiérka schopná zrozumiteľne povedať, či uvažuje o použití tohto nástroja, alebo to odmieta. Jej nejednoznačné a dvojakú interpretáciu umožňujúce vyjadrenia len zbytočne posilňujú špekulácie všetkými smermi. Nehovoriac o tom, že vládnucej pravici príliš nepomáhajú v hľadaní racionálneho východiska zo situácie. .fico zahlasuje
Najpravdepodobnejším scenárom stále je, že euroval v parlamente nakoniec podporí Smer. Robert Fico síce teraz robí ramená a teší sa z napätia vo vládnej koalícii, otázne však je, či bude taký hrdina aj v situácii, keď bude vystavený tvrdému medzinárodnému tlaku. Pod ním si netreba predstavovať spanilé jazdy bezvýznamných socialistických europoslancov z Bruselu, ale napríklad dôrazný telefonát od nemeckej kancelárky či od šéfa nemeckých socialných demokratov, ktorí sa, mimochodom, v Nemecku chystajú urobiť podobný typ kompromisu. Nakoniec to ešte Robert Fico bude môcť predať ako štátvorný krok na pomoc neschopnej pravicovej koalícii a prifabulovať si k tomu zásluhy za záchranu pracovných miest v nemeckých firmách, ktoré by vraj v prípade neschválenia eurovalu zo Slovenska celkom určite odišli.
Takémuto medzinárodnému tlaku však treba pomôcť. A práve to by malo byť úlohou silného premiéra a schopného ministra zahraničných vecí. Namiesto jalového jatrenia vnútropolitickej debaty a zbytočného robenia svalov. .neprejde a nič
Ďalšou možnosťou je, že euroval v parlamente neprejde, ale hlasovanie o ňom nebude spojené s rozhodovaním o dôvere vláde. V tom prípade je to opäť parketa pre silného premiéra a schopného ministra zahraničných vecí, aby minimalizovali prípadné negatívne dôsledky. Nebude to síce pre nich príjemná situácia, ale pobyt vo vysokej politike neprináša so sebou len poklony od Obamu či potlesk na Balkáne. Nakoniec im neostane nič iné, ako svojim európskym kolegom otvorene priznať, že pre euroval sa síce u nás našla vládna väčšina, ale neexistuje väčšina parlamentná. To je holý politický fakt a európska elita sa podľa neho bude musieť zariadiť. O tom, že tak urobí veľmi rýchlo a bez ohľadu na nás, netreba vôbec pochybovať. Aj keď o katastrofické až apokalyptické scenáre iste nebude núdza.
Položenie funkčnej vlády kvôli eurovalu, o užitočnosti ktorého medzi ekonómami ani zďaleka neexistuje konsenzus, však nedáva žiadnu logiku. Najmä ak žiadna z vládnych strán túto tému nemala vo svojom volebnom programe a nemôže teda tvrdiť, že ide o neignorovateľnú prioritu jej voličov. .avantúry
Ďalšie scenáre sú už len horšie. Pracovne si ich môžeme nazvať aj avanturistické. Iveta Radičová sa nakoniec rozhodne, alebo bude dotlačená k spojeniu hlasovaní o eurovale a o dôvere vláde, SaS necúvne a vláda padne. Politici sa potom buď dohodnú na čo najrýchlejších predčasných voľbách, alebo sa do hry dostanú oveľa krkolomnejšie scenáre.
Zostavenie novej, zrekonštruovanej vlády s novým premiérom, ale z tých istých politických strán, teda aj so SaS, kvôli ktorej vláda padne, je síce možné, ale len za jedného, priam fantastického predpokladu. Keďže problém eurovalu tu bude aj ďalej, nová zostava sa buď zázračne dohodne s Robertom Ficom na jeho podpore, alebo otočí o 180 stupňov a začne euroval odmietať. Táto možnosť znie úplne neuveriteľne. Keby k nej však došlo, všetkým by bolo jasné, že euroval bol len zámienkou a v skutočnosti išlo o politické odstránenie Ivety Radičovej. .katastrofa pravice
Tento istý motív by platil aj pri ďalších, o trochu realistickejších scenároch. Aj keď každý z nich by závisel od vôle Roberta Fica. Keď nebudeme uvažovať o vytvorení úradníckej vlády, ktoré na Slovensku nemajú tradíciu, tak do úvahy pripadá ešte menšinová vláda pravicových strán bez SaS, alebo vznik veľkej koalície Smeru a SDKÚ.
Teraz si zhrňme dôsledky, ktoré by pre pravicu mal každý zo spomínaných avanturistických scenárov. Predčasnými voľbami počínajúc a veľkou koalíciou končiac.
Predčasné voľby znamenajú nielen nenaplnené sľuby, ale veľmi pravdepodobne aj skorý návrat Roberta Fica k vládnej moci. Výsledkom menšinovej vlády by bola poloimpotentná vládna zostava, ktorá by splnila len zlomok z toho, čo sľubovala a v podstate by závisela od toho, v akej nálade sa šéf Smeru každé ráno zobudí. Veľká koalícia so Smerom by zase znamenala takú diskreditáciu SDKÚ, že by to Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom a celou partajou vôbec nemuseli prežiť.
Ak niekto napriek tomuto všetkému vážne koketuje so spájaním hlasovania o eurovale s dôverou vláde, tak hrá vysokú hru s dôverou pravicových voličov, ktorí boli pred voľbami KDH a SDKÚ ochotní tolerovať veľa, len aby sa Fico nevrátil k moci.
Táto hra sa dá hrať, dokonca sa pritom dá aj patrioticky kričať, že všetko je to v záujme Slovenska a nás občanov. Nič to však nemení na tom, že hráči páchajú v priamom prenose politickú samovraždu.
Na tom, že sa dnes môžeme baviť o pomerne veľkom množstve alternatív ďalšieho vývoja, má slušnú zásluhu aj premiérka Iveta Radičová. V situácii, keď už musí byť každému jasné, že Richard Sulík a jeho poslanci necúvnu a tlačiť na nich spojením hlasovania o eurovale s rozhodovaním o dôvere vlády teda nemá veľký zmysel, by mala byť premiérka schopná zrozumiteľne povedať, či uvažuje o použití tohto nástroja, alebo to odmieta. Jej nejednoznačné a dvojakú interpretáciu umožňujúce vyjadrenia len zbytočne posilňujú špekulácie všetkými smermi. Nehovoriac o tom, že vládnucej pravici príliš nepomáhajú v hľadaní racionálneho východiska zo situácie. .fico zahlasuje
Najpravdepodobnejším scenárom stále je, že euroval v parlamente nakoniec podporí Smer. Robert Fico síce teraz robí ramená a teší sa z napätia vo vládnej koalícii, otázne však je, či bude taký hrdina aj v situácii, keď bude vystavený tvrdému medzinárodnému tlaku. Pod ním si netreba predstavovať spanilé jazdy bezvýznamných socialistických europoslancov z Bruselu, ale napríklad dôrazný telefonát od nemeckej kancelárky či od šéfa nemeckých socialných demokratov, ktorí sa, mimochodom, v Nemecku chystajú urobiť podobný typ kompromisu. Nakoniec to ešte Robert Fico bude môcť predať ako štátvorný krok na pomoc neschopnej pravicovej koalícii a prifabulovať si k tomu zásluhy za záchranu pracovných miest v nemeckých firmách, ktoré by vraj v prípade neschválenia eurovalu zo Slovenska celkom určite odišli.
Takémuto medzinárodnému tlaku však treba pomôcť. A práve to by malo byť úlohou silného premiéra a schopného ministra zahraničných vecí. Namiesto jalového jatrenia vnútropolitickej debaty a zbytočného robenia svalov. .neprejde a nič
Ďalšou možnosťou je, že euroval v parlamente neprejde, ale hlasovanie o ňom nebude spojené s rozhodovaním o dôvere vláde. V tom prípade je to opäť parketa pre silného premiéra a schopného ministra zahraničných vecí, aby minimalizovali prípadné negatívne dôsledky. Nebude to síce pre nich príjemná situácia, ale pobyt vo vysokej politike neprináša so sebou len poklony od Obamu či potlesk na Balkáne. Nakoniec im neostane nič iné, ako svojim európskym kolegom otvorene priznať, že pre euroval sa síce u nás našla vládna väčšina, ale neexistuje väčšina parlamentná. To je holý politický fakt a európska elita sa podľa neho bude musieť zariadiť. O tom, že tak urobí veľmi rýchlo a bez ohľadu na nás, netreba vôbec pochybovať. Aj keď o katastrofické až apokalyptické scenáre iste nebude núdza.
Položenie funkčnej vlády kvôli eurovalu, o užitočnosti ktorého medzi ekonómami ani zďaleka neexistuje konsenzus, však nedáva žiadnu logiku. Najmä ak žiadna z vládnych strán túto tému nemala vo svojom volebnom programe a nemôže teda tvrdiť, že ide o neignorovateľnú prioritu jej voličov. .avantúry
Ďalšie scenáre sú už len horšie. Pracovne si ich môžeme nazvať aj avanturistické. Iveta Radičová sa nakoniec rozhodne, alebo bude dotlačená k spojeniu hlasovaní o eurovale a o dôvere vláde, SaS necúvne a vláda padne. Politici sa potom buď dohodnú na čo najrýchlejších predčasných voľbách, alebo sa do hry dostanú oveľa krkolomnejšie scenáre.
Zostavenie novej, zrekonštruovanej vlády s novým premiérom, ale z tých istých politických strán, teda aj so SaS, kvôli ktorej vláda padne, je síce možné, ale len za jedného, priam fantastického predpokladu. Keďže problém eurovalu tu bude aj ďalej, nová zostava sa buď zázračne dohodne s Robertom Ficom na jeho podpore, alebo otočí o 180 stupňov a začne euroval odmietať. Táto možnosť znie úplne neuveriteľne. Keby k nej však došlo, všetkým by bolo jasné, že euroval bol len zámienkou a v skutočnosti išlo o politické odstránenie Ivety Radičovej. .katastrofa pravice
Tento istý motív by platil aj pri ďalších, o trochu realistickejších scenároch. Aj keď každý z nich by závisel od vôle Roberta Fica. Keď nebudeme uvažovať o vytvorení úradníckej vlády, ktoré na Slovensku nemajú tradíciu, tak do úvahy pripadá ešte menšinová vláda pravicových strán bez SaS, alebo vznik veľkej koalície Smeru a SDKÚ.
Teraz si zhrňme dôsledky, ktoré by pre pravicu mal každý zo spomínaných avanturistických scenárov. Predčasnými voľbami počínajúc a veľkou koalíciou končiac.
Predčasné voľby znamenajú nielen nenaplnené sľuby, ale veľmi pravdepodobne aj skorý návrat Roberta Fica k vládnej moci. Výsledkom menšinovej vlády by bola poloimpotentná vládna zostava, ktorá by splnila len zlomok z toho, čo sľubovala a v podstate by závisela od toho, v akej nálade sa šéf Smeru každé ráno zobudí. Veľká koalícia so Smerom by zase znamenala takú diskreditáciu SDKÚ, že by to Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom a celou partajou vôbec nemuseli prežiť.
Ak niekto napriek tomuto všetkému vážne koketuje so spájaním hlasovania o eurovale s dôverou vláde, tak hrá vysokú hru s dôverou pravicových voličov, ktorí boli pred voľbami KDH a SDKÚ ochotní tolerovať veľa, len aby sa Fico nevrátil k moci.
Táto hra sa dá hrať, dokonca sa pritom dá aj patrioticky kričať, že všetko je to v záujme Slovenska a nás občanov. Nič to však nemení na tom, že hráči páchajú v priamom prenose politickú samovraždu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.