A takisto je pravda, že za prípadný pád vlády ponesú zodpovednosť tí, ktorí spojili euroval s jej ďalšou existenciou.
Lenže ani SaS nebude celkom bez viny: štýlom politiky si aj sami často viac škodia než pomáhajú.
Po prvé, SaS to niekedy na rokovaniach prepína s robustnosťou. Ako je známe, so spájaním eurovalu a stabilitou vlády prišlo ako prvé KDH na Koaličnej rade 7. septembra. Dovtedy tieto dve veci nikto nespájal, predpokladalo sa, že vládna trojka spolu so zahraničím vystupňuje tlak na Roberta Fica. No ešte než KDH vyrukovalo na rade s eurovalom, čelilo Sulíkovmu razantnému nátlaku, aby neblokovalo niektoré návrhy v rámci odvodovej reformy. Kádeháci sa napokon z defenzívy vymanili tak, že namierili na Sulíka eurovalom: ak má byť koalícia jednotná v pohľade na reformy, musí sa zjednotiť aj pri eurovale. Tejto novej optiky sa hneď chytili Dzurinda s Miklošom a odvtedy sledujeme dnešné divadlo.
Po druhé, starým harcovníkom sa niekedy nemožno čudovať, že nevedia SaS vystáť. Politika je založená nielen na rešpektovaní dohôd, ale aj ńa medziľudskej dôvere a diskrétnosti. Richard Sulík mal plné právo na vydanie brožúrky, ale deň predtým sa o tom mohol svojim partnerom aspoň zmieniť. Minister obrany Ľubomír Galko, na poslednom blogu opísal, ako kádehákom na rokovaní povedal, že sa nepotrebujú vrhať do náruče Smeru, lebo v nej už dávno sú. „V ten moment nastal veľký krik a veľmi emotívne mi povedali, že ich nesmierne urážam,“ zablogoval si minister. Lenže táto matovičovská transparentnosť, keď sa stierajú rozdiely medzi zákulisím a priamym prenosom, je v skutočnosti úpadkom politiky.
Po tretie, ak SaS hovorí, že jej „nie“ eurovalu je v záujme krajiny, mala by sa správať viac štátnicky. Dosiaľ očakávala, že koalícia dostane Roberta Fica pod tlak, napokon ho donúti schváliť euroval a Sulíkovi liberáli sa budú pred svojím voličom s čistým svedomím chváliť, že boli principiálne proti. Práve SaS by však už v tejto chvíli mala tlačiť na premiérku a ministra zahraničia, aby slovenskú nedohodu oficiálne preniesli na Európu, lebo u nás chýba parlamentná väčšina ochotná podporiť euroval. V Bruseli sa z toho nezbláznia – a v Bratislave bude opäť trochu normálnejšie.
Lenže ani SaS nebude celkom bez viny: štýlom politiky si aj sami často viac škodia než pomáhajú.
Po prvé, SaS to niekedy na rokovaniach prepína s robustnosťou. Ako je známe, so spájaním eurovalu a stabilitou vlády prišlo ako prvé KDH na Koaličnej rade 7. septembra. Dovtedy tieto dve veci nikto nespájal, predpokladalo sa, že vládna trojka spolu so zahraničím vystupňuje tlak na Roberta Fica. No ešte než KDH vyrukovalo na rade s eurovalom, čelilo Sulíkovmu razantnému nátlaku, aby neblokovalo niektoré návrhy v rámci odvodovej reformy. Kádeháci sa napokon z defenzívy vymanili tak, že namierili na Sulíka eurovalom: ak má byť koalícia jednotná v pohľade na reformy, musí sa zjednotiť aj pri eurovale. Tejto novej optiky sa hneď chytili Dzurinda s Miklošom a odvtedy sledujeme dnešné divadlo.
Po druhé, starým harcovníkom sa niekedy nemožno čudovať, že nevedia SaS vystáť. Politika je založená nielen na rešpektovaní dohôd, ale aj ńa medziľudskej dôvere a diskrétnosti. Richard Sulík mal plné právo na vydanie brožúrky, ale deň predtým sa o tom mohol svojim partnerom aspoň zmieniť. Minister obrany Ľubomír Galko, na poslednom blogu opísal, ako kádehákom na rokovaní povedal, že sa nepotrebujú vrhať do náruče Smeru, lebo v nej už dávno sú. „V ten moment nastal veľký krik a veľmi emotívne mi povedali, že ich nesmierne urážam,“ zablogoval si minister. Lenže táto matovičovská transparentnosť, keď sa stierajú rozdiely medzi zákulisím a priamym prenosom, je v skutočnosti úpadkom politiky.
Po tretie, ak SaS hovorí, že jej „nie“ eurovalu je v záujme krajiny, mala by sa správať viac štátnicky. Dosiaľ očakávala, že koalícia dostane Roberta Fica pod tlak, napokon ho donúti schváliť euroval a Sulíkovi liberáli sa budú pred svojím voličom s čistým svedomím chváliť, že boli principiálne proti. Práve SaS by však už v tejto chvíli mala tlačiť na premiérku a ministra zahraničia, aby slovenskú nedohodu oficiálne preniesli na Európu, lebo u nás chýba parlamentná väčšina ochotná podporiť euroval. V Bruseli sa z toho nezbláznia – a v Bratislave bude opäť trochu normálnejšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.