Mal som byť záhradkár
Na základnej sme si so spolužiakmi založili skupinu. Cvičili sme v kabinete a na konci školského roka sme vystúpili pred spolužiakmi. Reportoár tvorili známe veci, napríklad Katapult a ich Hlupák váhá. Hrali sme aj jednu moju pesničku, ktorú som zložil na spôsob Smokie. Vtedy sme v rádiu chytali reláciu Maratón a v telke pozerali Ein Kessel Buntes, odkiaľ sme mali výborný prehľad o svetovej popscéne! (Smiech). Tam som si všimol pesničku od Smokie, podľa ktorej som vymyslel svoju. Volala sa Čierna mačka. Nikdy som neuvažoval o niečom inom, len o tom, že budem hudobníkom. Asi preto, že to rodina tak chcela. Podal som si prihlášku na konzervatórium, no učiteľka mi vtedy povedala, že v prihláške musím uviesť aj druhú školu, učňovku. Vymenovala mi tri učňovky a ja som si vybral záhradkárčenie, aj keď som neznášal prácu na záhradke. Keď to počul otec, rozčúlil sa a vynadal učiteľke, že čo si to dovolila. Veľa nechýbalo a mohol som byť záhradkárom. Nakoniec ma prijali na košické konzervatórium. V tom čase som si myslel, že budem huslistom, dokonca som vyhral nejakú slovenskú súťaž. Husle som študoval šesť rokov, počas ktorých som k hudbe stratil vzťah. Na začiatku som vedel všetky noty napísať z hlavy, po dvoch rokoch štúdia som nevedel zapísať ani ten najjednoduchší rytmus. Od džezrocku k alternatíve
V piatom ročníku konzervatória som stretol Martina Marinčáka, ktorý je dnes známym džezovým kontrabasistom. Spolu s ním vznikli zárodky skupiny Ali Ibn Rachid. Vtedy boli skupiny ako Mňága a Ždorp a iné dvojslovné názvy, tak nám napadlo, že by to mohlo byť arabské meno. Ali Ibn Rachid boli na začiatku džerockovou skupinou, pretože Martin bol džezmen. Behal prstami po hmatníku a my sme bežali za ním! S Martim sme si dali prihlášku na americkú Berkeley College a na prekvapenie nás zobrali. No keď nám prišlo pozvanie, džez ma prestal baviť. Vrátil som sa ku klasike a popri tom som objavil The Residents, King Crimson a postupne stretol Dana Hurtuka, Jana Višňovského a Dana Šipoša, ktorí zmenili smerovanie Ali Ibn Rachid. Táto kapela bola vtedy akýsmi mixom rôznych východniarskych vplyvov – okrem spomínaných The Residents sme boli ovplyvnení Pražský výběrom, brnianskou alternatívnou školou, v textoch to šlo zas iným smerom. Pri písaní lyriky ma ovplyvnili detské čítanky. Hudba v Stoke
Začiatkom 90. rokov kapela prestala fungovať. Vlado odišiel do Austrálie, Dano zas do Paríža a ja som začala robiť hudbu do hier divadla Stoka. Hudba v divadlách sa obyčajne robí až po vzniku inscenácie, ale v Stoke sa skladala, ako to bolo napríklad pri hre Vres, priamo počas skúšok. V Stoke sa hudba robila hudba veľmi ľahko. Prečo? Pretože to bolo dobré divadlo, ktoré si vystačilo aj bez hudby! (Smiech).
Po prvom albume som začal v hudbe hľadať skôr striedmosť. Prvý „hokejstický“ album bol pestrý, bohato zaranžovaný, druhý, „cyklistický“, bol postavený na jednoduchých pesničkách. Tretí sa rodil ťažko, pretože sme boli veľmi rozlietaní a nevedeli sa poriadne stretnúť. Medzitým som dostal ponuku vydať Ali Ibna Rachid v dychovkovej verzii. Malo to byť už na jar, ale verím, že to určite vyjde.
Najviac ma baví hrať s Požoň Sentimental, s touto kapelou by som chcel vydržať hrať čo najdlhšie. Je to relax, ako keď si Woody Allen chodí popri nakrúcaní filmov zahrať na klarinete obľúbený dixieland. Nemám čas cvičiť na husliach, ale o to radšej na ne hrám. Ľubomír Burgr (nar. 1964) je hudobník, skladateľ, režisér a herec. V roku 1986 založil skupinu Ali Ibna Rachid, ktorej debutový rovnomenný album, vydaný vo vydavateľstve Zoom Records (1991) sa stal medzi fanúšikmi kultovou nahrávkou. Skupina sporadicky obnovuje svoju činnosť. Odvtedy nahrala iba dva albumy, druhý tiež s názvom Ali Ibn Rachid (1996) a Dancing (2009). Okrem domácej kapely hudobník pôsobí v kapele Požoň Sentimentál. Medzitým spolu s Martin Burlasom, Zuzou Piussi a Danielom Salontayom hral v kapele Dogma, s ktorou nahral album Dilema. Ako skladtaeľ, a neskôr aj ako herec hral v divadle Stoka (spolu s hercami nahral dva albumy), po odchode z tohto divadla založil nový súbor SkRAT.
Na základnej sme si so spolužiakmi založili skupinu. Cvičili sme v kabinete a na konci školského roka sme vystúpili pred spolužiakmi. Reportoár tvorili známe veci, napríklad Katapult a ich Hlupák váhá. Hrali sme aj jednu moju pesničku, ktorú som zložil na spôsob Smokie. Vtedy sme v rádiu chytali reláciu Maratón a v telke pozerali Ein Kessel Buntes, odkiaľ sme mali výborný prehľad o svetovej popscéne! (Smiech). Tam som si všimol pesničku od Smokie, podľa ktorej som vymyslel svoju. Volala sa Čierna mačka. Nikdy som neuvažoval o niečom inom, len o tom, že budem hudobníkom. Asi preto, že to rodina tak chcela. Podal som si prihlášku na konzervatórium, no učiteľka mi vtedy povedala, že v prihláške musím uviesť aj druhú školu, učňovku. Vymenovala mi tri učňovky a ja som si vybral záhradkárčenie, aj keď som neznášal prácu na záhradke. Keď to počul otec, rozčúlil sa a vynadal učiteľke, že čo si to dovolila. Veľa nechýbalo a mohol som byť záhradkárom. Nakoniec ma prijali na košické konzervatórium. V tom čase som si myslel, že budem huslistom, dokonca som vyhral nejakú slovenskú súťaž. Husle som študoval šesť rokov, počas ktorých som k hudbe stratil vzťah. Na začiatku som vedel všetky noty napísať z hlavy, po dvoch rokoch štúdia som nevedel zapísať ani ten najjednoduchší rytmus. Od džezrocku k alternatíve
V piatom ročníku konzervatória som stretol Martina Marinčáka, ktorý je dnes známym džezovým kontrabasistom. Spolu s ním vznikli zárodky skupiny Ali Ibn Rachid. Vtedy boli skupiny ako Mňága a Ždorp a iné dvojslovné názvy, tak nám napadlo, že by to mohlo byť arabské meno. Ali Ibn Rachid boli na začiatku džerockovou skupinou, pretože Martin bol džezmen. Behal prstami po hmatníku a my sme bežali za ním! S Martim sme si dali prihlášku na americkú Berkeley College a na prekvapenie nás zobrali. No keď nám prišlo pozvanie, džez ma prestal baviť. Vrátil som sa ku klasike a popri tom som objavil The Residents, King Crimson a postupne stretol Dana Hurtuka, Jana Višňovského a Dana Šipoša, ktorí zmenili smerovanie Ali Ibn Rachid. Táto kapela bola vtedy akýsmi mixom rôznych východniarskych vplyvov – okrem spomínaných The Residents sme boli ovplyvnení Pražský výběrom, brnianskou alternatívnou školou, v textoch to šlo zas iným smerom. Pri písaní lyriky ma ovplyvnili detské čítanky. Hudba v Stoke
Začiatkom 90. rokov kapela prestala fungovať. Vlado odišiel do Austrálie, Dano zas do Paríža a ja som začala robiť hudbu do hier divadla Stoka. Hudba v divadlách sa obyčajne robí až po vzniku inscenácie, ale v Stoke sa skladala, ako to bolo napríklad pri hre Vres, priamo počas skúšok. V Stoke sa hudba robila hudba veľmi ľahko. Prečo? Pretože to bolo dobré divadlo, ktoré si vystačilo aj bez hudby! (Smiech).
Po prvom albume som začal v hudbe hľadať skôr striedmosť. Prvý „hokejstický“ album bol pestrý, bohato zaranžovaný, druhý, „cyklistický“, bol postavený na jednoduchých pesničkách. Tretí sa rodil ťažko, pretože sme boli veľmi rozlietaní a nevedeli sa poriadne stretnúť. Medzitým som dostal ponuku vydať Ali Ibna Rachid v dychovkovej verzii. Malo to byť už na jar, ale verím, že to určite vyjde.
Najviac ma baví hrať s Požoň Sentimental, s touto kapelou by som chcel vydržať hrať čo najdlhšie. Je to relax, ako keď si Woody Allen chodí popri nakrúcaní filmov zahrať na klarinete obľúbený dixieland. Nemám čas cvičiť na husliach, ale o to radšej na ne hrám. Ľubomír Burgr (nar. 1964) je hudobník, skladateľ, režisér a herec. V roku 1986 založil skupinu Ali Ibna Rachid, ktorej debutový rovnomenný album, vydaný vo vydavateľstve Zoom Records (1991) sa stal medzi fanúšikmi kultovou nahrávkou. Skupina sporadicky obnovuje svoju činnosť. Odvtedy nahrala iba dva albumy, druhý tiež s názvom Ali Ibn Rachid (1996) a Dancing (2009). Okrem domácej kapely hudobník pôsobí v kapele Požoň Sentimentál. Medzitým spolu s Martin Burlasom, Zuzou Piussi a Danielom Salontayom hral v kapele Dogma, s ktorou nahral album Dilema. Ako skladtaeľ, a neskôr aj ako herec hral v divadle Stoka (spolu s hercami nahral dva albumy), po odchode z tohto divadla založil nový súbor SkRAT.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.