Zámerne sme si vybrali lekciu v anglickom origináli, aby sme eliminovali prípadné chyby vzniknuté prekladom (slovenská lekcia sa však od anglickej ničím zásadným nelíši). Nevyberali sme typickú lekciu, vybrali sme jednu z ukážkových lekcií, ktoré zaradil výrobca na svoju propagačnú internetovú stránku aj na svoje demonštračné CD. Neskúmali sme, či je tá lekcia lepšia alebo horšia ako priemer (na základe zbežného prezerania to vyzerá tak, že ide skôr o lekciu horšiu než priemer).
Vybraná lekcia Addition of forces (Skladanie síl) anglickej verzie Universal curriculum (Planéta vedomostí) je dostupná (ak ju výrobca po publikovaní tohto článku nestiahol) na stránke www.universalcurriculum.com/elearning/index.php?category=30. O jej posúdenie a krátke vyjadrenie sme požiadali slovenských fyzikov pracujúcich na domácich aj zahraničných univerzitách. Domnievame sa, že ich vyjadrenia predstavujú jasný obraz o kvalite tejto lekcie. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o lekciu vzorovú, vypovedá tento obraz niečo dôležité aj o celkovej kvalite Planéty vedomostí. .vyjadrenia
Po vypočutí a pozretí si vzorovej hodiny z fyziky som mal pocit, že som pozeral a počúval paródiu na fyziku. Ak by som môj názor na vzorovú hodinu mal zhrnúť, tak to bola odstrašujúca vzorová hodina. Ten, kto to písal, by si nemal pliesť silu a rýchlosť, nemal by veci vysvetľovať na nereálnych príkladoch a zanedbávať by mal len to, čo sa zanedbať dá. Nuž a jedna poznámka k úlohám na precvičenie. Ja som presvedčený, že väčšina lietadiel lieta tam, kam chce pilot, a nie tam, kde ho odfúkne vietor (ako sa zdá z úlohy na precvičenie). Možno si niekto povie, že vyčítam detaily, no fyzika a svet fungujú vďaka detailom.
.prof. RNDr. Jozef Masarik PhD., dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, Bratislava Moja hlavná výhrada k Planéte vedomostí je, že sa bez verejnej súťaže zvažuje monopolným spôsobom nákup podporného učebného materiálu v cene do 12 miliónov eur, a to bez možnosti jednotlivých škôl vyjadriť sa, či majú oň záujem. Pritom v lekciách, napríklad aj vo vzorovej lekcii anglického originálu, sú závažné obsahové chyby, ktoré by sa nikdy na hodiny fyziky nemali dostať. Ich zaradenie dlhodobo zdeformuje chápanie základných prírodných zákonov študentmi a je doslova škodlivé. Ostáva mi dúfať, že deti na Slovensku vrátane mojich vlastných sa k týmto materiálom na strednej škole nedostanú.
.doc. RNDr. Tomáš Blažek PhD., vedúci Katedry teoretickej fyziky a didaktiky fyziky, FMFI UK, Bratislava Ukážky z Planéty vedomostí, ktoré som mala možnosť vidieť, obsahovali veľa odborných chýb – prakticky ani jedna z ukážok by bez úprav nemala byť odporučená školám. A aj keby sa chyby odstránili, tak tu ostáva ešte jedna závažná skutočnosť – materiály len okrajovo prispievajú k cieľom vyučovania fyziky. Ich hodnota pre porozumenie fyzikálnych javov, experimentovanie, objavovanie súvislostí, získanie kompetencie javy pozorovať, merať a spracovať namerané údaje je veľmi, veľmi nízka. Oveľa viac by MŠ pomohlo školám, keby prostriedky vynaložené na tento produkt venovalo vybaveniu škôl modernými pomôckami. Jednoznačne neodporúčam zakúpenie Planéty vedomostí na vyučovanie fyziky.
.doc. RNDr. Viera Lapitková, CSc., Vedúca oddelenia didaktiky fyziky KTFDF FMFI UK Toto je nebezpečná lekcia. Hneď prvá strana mi zdvihla adrenalín. Ak by takéto niečo prezentoval študent učiteľstva fyziky na skúške, mal by u mňa problém. Prezentovaná simulácia úplne ignoruje prvý Newtonov zákon. A to je prehrešok, ktorý sa nedá odstrániť malou korekciou, ale len iným prístupom k celej lekcii.
Prečo je lekcia nebezpečná? Pretože hneď od úvodu učí nesprávne súvislosti rovnomerného pohybu a síl, ktoré ho spôsobujú. Fyzika je ťažká a podstata naučenia sa je v tom, že si žiaci zafixujú správne súvislosti. Táto lekcia prispieva k tomu, aby ich nepochopili. Na tomto mieste nie je priestor podrobne vysvetľovať všetky nedostatky, ale výhrady mám skoro ku každej strane z lekcie.
.doc. Dr.rer.nat. Boris Tomášik, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica Lekcia obsahuje nedostatky vo výklade aj aplikovaní princípov, ktoré má vysvetľovať a ilustrovať. Lekcia obsahuje ilustrácie, ktoré sú mätúce a nabádajú k nesprávnym záverom, ako v prípade člna zložito prekonávajúceho tečúcu rieku. Po prejdení celej lekcie som začal pochybovať, nakoľko jej autori rozumejú fyzike. V lekcii som nenašiel nič, čo by vnieslo viac svetla do výkladu skladania síl oproti tomu, čo by bolo možné urobiť s kriedou na tabuli. Skôr naopak. Zatiaľ čo celá problematika je pomerne ľahko zvládnuteľná na tabuli, táto digitálna lekcia predstavuje len jej veľmi nekvalitnú a ťažkopádnu alternatívu.
.rNDr. Mikuláš Gintner PhD., Žilinská univerzita Jeden z najdôležitejších prelomov vo vývoji novodobej vedy nastal v roku 1687, keď Sir Isaac Newton pochopil, že teleso, na ktoré nepôsobí žiadna sila, ostáva v pokoji alebo sa pohybuje konštantnou rýchlosťou. Týmto poznaním vyvrátil Aristotelovu pozíciu, prevládujúcu už od staroveku, podľa ktorej bolo pôsobenie sily nevyhnutné pre akýkoľvek pohyb. Tvorcovia Planéty vedomostí sa v lekcii o skladaní síl jednoznačne vracajú k aristotelovskému pohľadu na svet. Vysvetľujú skladanie síl z tejto pozície a ilustrujú ho na príkladoch pútavou a hravou formou, ktorá by študentov stredných a základných škôl iste zaujala. Škoda len, že takto učia deti fyziku, ktorá už viac ako tri storočia neplatí.
.prof. Marcel Franz PhD., University of British Columbia, Vancouver Tvorcovia popreli asi najdôležitejší fyzikálny princíp, podľa ktorého sila vyvoláva zmenu rýchlosti a na rovnomerný pohyb žiadnu silu netreba. Nahradili ho princípom „pohyb je v smere sily, bez sily sa nič nehýbe". Tým vyhrali súťaž o fyzikálny zločin roka.
Možno má ešte zmysel písať o príkladoch, kde sa nič nehýbe. Vysvetlenie, prečo oblúk postavený z blokov nespadne, je podľa mňa pre žiakov nepochopiteľné. Namiesto opisu, aké sily pôsobia na bloky, a podmienky, že celková sila pôsobiaca na každý blok je nulová, obsahuje záhadný rozklad sily na zložky. Môj záver je: ak by sa fyzika mala učiť podľa tejto lekcie, tak nech sa radšej neučí.
.doc. Mgr. Pavol Ševera PhD, Université de Genève Materiály e-lekcie Addition of Forces (Universal Curriculum), cez ktoré som prešiel
na požiadanie časopisu .týždeň, boli pre mňa, bohužiaľ, značným sklamaním. Výklad aj cvičenia obsahujú veľa nepresných až zavádzajúcich formulácií, faktické chyby a nepotrebný balast, čo vzaté dohromady pochopenie základných myšlienok skôr zabraňuje, ako ju napomáha. Celá lekcia okrem iného vyznieva ako aktívny pokus vštepiť študentovi dojem, že smer pohybu je vždy totožný so smerom sily, pričom jednou z úloh učiteľa je práve túto častú chybnú predstavu pri štúdiu síl vyvrátiť. Danú e-lekciu považujem za zarážajúco nekvalitnú učebnú pomôcku.
.assoc. Prof. Ivan Horváth PhD., University of Kentucky, Lexington Pri skladaní síl určujeme výslednú silu, ktorá pôsobí na teleso. Ak je výsledná sila nulová, teleso nemení smer ani veľkosť svojej rýchlosti. Tento dôležitý fakt nie je v lekcii vobec naznačený. Autori diskutujú skladanie síl na šiestich príkladoch. Štyri z nich sú vysvetlené nesprávne (ide o balík padajúci na padáku, motorovú loďku plaviacu sa po rieke, sekeru rúbajúcu drevo a letiace lietadlo). Zvyšné dva príklady obsahujú zrnko správneho vysvetlenia, ale výklad je v prípade oblúku neúplný a v prípade závažia na špagáte raz dobrý (film), a vzapätí zlý (animácia). Ak je toto „the best of Universal Curriculum“, je to dosť zlé.
.doc. RNDr. Roman Lietava PhD., University of Birmingham Lekcia Skladanie síl ponúka zopár animacií a úloh na objasnenie tohto princípu. Technické a vizuálne spracovanie je pomerne jednoduché (čo môže byť niekedy aj pozitívom), a ako také sa dá vysvetliť, podľa mojej mienky, lepšie na klasickej tabuli. Výkladovo pôsobí materiál pomerne nekoherentne a nesystematicky, občas až zavádzajúco a zmätočne. Aj keby som od seriózneho digitálneho učiva očakával nepomerne viac (stimulácia hravej predstavivosti, inšpirácia príkladmi z každodenného života, no hlavne uľahčenie pochopenia látky), možno s kvalifikovaným výkladom by boli niektoré animácie z tejto lekcie použiteľné ako doplnok k učivu.
.prof. Dr. Jaroslav Fabian PhD., Universität Regensburg
Vedomosti a poznanie sú o skúsenosti, o experimentovaní, rozmýšľaní, vlastnom formulovaní otázok a vlastnom hľadaní odpovedí. Možností, ako si overiť a porozumieť skladaniu síl bez toho, aby som hľadel na monitor počítača, je nesmierne veľa. Deti musia experimentovať a hľadať vlastné riešenia. Musia „rukami ohmatať“ a „dušou precítiť“, ako sa skladajú sily. Toto je čosi, čo žiaden, akýkoľvek sofistikovaný program nenahradí. Preto sa treba snažiť o to, aby mali deti prístup na Planétu bezprostredných skúseností a pokusov. Fyzika je o reálnom svete, a preto sa jej výučba sa musí zakladať na pozorovaní reálneho sveta, a nie virtuálnych simulácií.
.prof. RNDr. Vladimír Bužek DrSc., Fyzikálny ústav SAV, Bratislava Praktické príklady, na ktorých je v ukážkovej kapitole Skladanie síl ilustrovaná abstraktná procedúra skladania a rozkladu síl, pokrivkávajú. Problém nie je v tom, že ide o príklady zjednodušené, viaceré z nich sú rovno chybné. V príklade s loďkou na rieke nie sú uvedené zjednodušujúce predpoklady a predložené riešenie je nesprávne. (Nečudoval by som sa, ak by sa z takejto Planéty vedomostí bol „vzdelával“ kapitán trajektu, ktorý pred pár rokmi v plnej rýchlosti narazil do móla newyorského prístavu.) Rozpaky však vzbudzujú aj ďalšie príklady, z ktorých mnohé vysvetľované učivo zahmlievajú a znejasňujú. Uvedené chyby a nedostatky by sa, samozrejme, dali odstrániť. Zarážajúce však je, že sa vyskytujú vo vzorovej kapitole, ktorá je vystavená na internetovej stránke produktu. Čo sa dá očakávať od „nevzorových“ kapitol?
.rNDr. Štefan Olejník, DrSc., Fyzikálny ústav SAV, Bratislava Problémy nastávajú skoro vždy, keď sa od všeobecných vektorov prejde k silám. Animácia rovnomerne padajúceho padáka a zobrazenie jedinej sily smerom dolu vychováva generáciu mladých aristotelovcov (namiesto newtonovcov, ako by mala). Usúdiť len zo síl, kde padák pristane, je ako zistiť, kam dopadne delová guľa, keď nevieme, odkiaľ a akou rýchlosťou ju vystrelili. Akceptovať „hore“ ako odpoveď v časti 3b ukazuje prazvláštny zmysel pre realitu. Pri člne na vode sú buď šípky na obrázkoch rýchlosti (žiaľ, sú to vraj sily), alebo sme opäť aristotelovci. Atď., atď. Autorom by určite prospelo vyjasniť si, ako to s tými silami vlastne je.
.doc. RNDr. Marián Fecko PhD, FMFI UK, Bratislava Skladanie síl, prezentácia „čln na rieke“. Prvých 10 sekúnd je v poriadku. Na zakotvený čln pôsobí rieka silou v smere prúdu. Keby autori ešte staticky prikreslili silu od motora a pýtali sa, ako sa pohne (nie hýbe!) čln, je všetko v poriadku. Lenže autori spúšťajú animáciu a v nej je už všetko zle. Na pohybujúci sa čln rieka nepôsobí silou v smere prúdu, navyše výsledná sila nedeterminuje rýchlosť (Aristoteles) ale zrýchlenie (Newton). Statický obrázok je dobre, ale ten je aj v učebniciach. Pridaná IT hodnota (animácia) vedie na miskoncepciu Aristotelovej mechaniky. Záver: čo je nad statický obrázok, je viacnásobne zle.
.doc. RNDr. Vladimír Černý CSc., FMFI UK, Bratislava Aj pri zbežnom prečítaní vidno, že v posudzovanej lekcii sú nevyužité možnosti aj základné chyby. Ako príklad uvediem rozklad síl pri oblúku v stavebníctve (obrázok číslo 7). Anglický originál Planéty vedomostí problém rieši veľmi jednoduchou schémou, ktorej som nerozumel, takže jej asi nebudú rozumieť ani žiaci. Ďalším príkladom je skladanie síl pôsobiacich na lietadlo pri obrázku č. 8. Tam je výklad vyslovene chybný.
Zakúpenie Planéty vedomostí alebo iného softvéru pre všetky školy by som považoval za chybu. Oveľa lepšie by bolo, keby školy mali prostriedky na učebné pomôcky a škola by si kúpila softvér podľa svojho výberu.
.prof. RNDr. Ján Pišút DrSc., bývalý minister školstva, FMFI UK, Bratislava
Vybraná lekcia Addition of forces (Skladanie síl) anglickej verzie Universal curriculum (Planéta vedomostí) je dostupná (ak ju výrobca po publikovaní tohto článku nestiahol) na stránke www.universalcurriculum.com/elearning/index.php?category=30. O jej posúdenie a krátke vyjadrenie sme požiadali slovenských fyzikov pracujúcich na domácich aj zahraničných univerzitách. Domnievame sa, že ich vyjadrenia predstavujú jasný obraz o kvalite tejto lekcie. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o lekciu vzorovú, vypovedá tento obraz niečo dôležité aj o celkovej kvalite Planéty vedomostí. .vyjadrenia
Po vypočutí a pozretí si vzorovej hodiny z fyziky som mal pocit, že som pozeral a počúval paródiu na fyziku. Ak by som môj názor na vzorovú hodinu mal zhrnúť, tak to bola odstrašujúca vzorová hodina. Ten, kto to písal, by si nemal pliesť silu a rýchlosť, nemal by veci vysvetľovať na nereálnych príkladoch a zanedbávať by mal len to, čo sa zanedbať dá. Nuž a jedna poznámka k úlohám na precvičenie. Ja som presvedčený, že väčšina lietadiel lieta tam, kam chce pilot, a nie tam, kde ho odfúkne vietor (ako sa zdá z úlohy na precvičenie). Možno si niekto povie, že vyčítam detaily, no fyzika a svet fungujú vďaka detailom.
.prof. RNDr. Jozef Masarik PhD., dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, Bratislava Moja hlavná výhrada k Planéte vedomostí je, že sa bez verejnej súťaže zvažuje monopolným spôsobom nákup podporného učebného materiálu v cene do 12 miliónov eur, a to bez možnosti jednotlivých škôl vyjadriť sa, či majú oň záujem. Pritom v lekciách, napríklad aj vo vzorovej lekcii anglického originálu, sú závažné obsahové chyby, ktoré by sa nikdy na hodiny fyziky nemali dostať. Ich zaradenie dlhodobo zdeformuje chápanie základných prírodných zákonov študentmi a je doslova škodlivé. Ostáva mi dúfať, že deti na Slovensku vrátane mojich vlastných sa k týmto materiálom na strednej škole nedostanú.
.doc. RNDr. Tomáš Blažek PhD., vedúci Katedry teoretickej fyziky a didaktiky fyziky, FMFI UK, Bratislava Ukážky z Planéty vedomostí, ktoré som mala možnosť vidieť, obsahovali veľa odborných chýb – prakticky ani jedna z ukážok by bez úprav nemala byť odporučená školám. A aj keby sa chyby odstránili, tak tu ostáva ešte jedna závažná skutočnosť – materiály len okrajovo prispievajú k cieľom vyučovania fyziky. Ich hodnota pre porozumenie fyzikálnych javov, experimentovanie, objavovanie súvislostí, získanie kompetencie javy pozorovať, merať a spracovať namerané údaje je veľmi, veľmi nízka. Oveľa viac by MŠ pomohlo školám, keby prostriedky vynaložené na tento produkt venovalo vybaveniu škôl modernými pomôckami. Jednoznačne neodporúčam zakúpenie Planéty vedomostí na vyučovanie fyziky.
.doc. RNDr. Viera Lapitková, CSc., Vedúca oddelenia didaktiky fyziky KTFDF FMFI UK Toto je nebezpečná lekcia. Hneď prvá strana mi zdvihla adrenalín. Ak by takéto niečo prezentoval študent učiteľstva fyziky na skúške, mal by u mňa problém. Prezentovaná simulácia úplne ignoruje prvý Newtonov zákon. A to je prehrešok, ktorý sa nedá odstrániť malou korekciou, ale len iným prístupom k celej lekcii.
Prečo je lekcia nebezpečná? Pretože hneď od úvodu učí nesprávne súvislosti rovnomerného pohybu a síl, ktoré ho spôsobujú. Fyzika je ťažká a podstata naučenia sa je v tom, že si žiaci zafixujú správne súvislosti. Táto lekcia prispieva k tomu, aby ich nepochopili. Na tomto mieste nie je priestor podrobne vysvetľovať všetky nedostatky, ale výhrady mám skoro ku každej strane z lekcie.
.doc. Dr.rer.nat. Boris Tomášik, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica Lekcia obsahuje nedostatky vo výklade aj aplikovaní princípov, ktoré má vysvetľovať a ilustrovať. Lekcia obsahuje ilustrácie, ktoré sú mätúce a nabádajú k nesprávnym záverom, ako v prípade člna zložito prekonávajúceho tečúcu rieku. Po prejdení celej lekcie som začal pochybovať, nakoľko jej autori rozumejú fyzike. V lekcii som nenašiel nič, čo by vnieslo viac svetla do výkladu skladania síl oproti tomu, čo by bolo možné urobiť s kriedou na tabuli. Skôr naopak. Zatiaľ čo celá problematika je pomerne ľahko zvládnuteľná na tabuli, táto digitálna lekcia predstavuje len jej veľmi nekvalitnú a ťažkopádnu alternatívu.
.rNDr. Mikuláš Gintner PhD., Žilinská univerzita Jeden z najdôležitejších prelomov vo vývoji novodobej vedy nastal v roku 1687, keď Sir Isaac Newton pochopil, že teleso, na ktoré nepôsobí žiadna sila, ostáva v pokoji alebo sa pohybuje konštantnou rýchlosťou. Týmto poznaním vyvrátil Aristotelovu pozíciu, prevládujúcu už od staroveku, podľa ktorej bolo pôsobenie sily nevyhnutné pre akýkoľvek pohyb. Tvorcovia Planéty vedomostí sa v lekcii o skladaní síl jednoznačne vracajú k aristotelovskému pohľadu na svet. Vysvetľujú skladanie síl z tejto pozície a ilustrujú ho na príkladoch pútavou a hravou formou, ktorá by študentov stredných a základných škôl iste zaujala. Škoda len, že takto učia deti fyziku, ktorá už viac ako tri storočia neplatí.
.prof. Marcel Franz PhD., University of British Columbia, Vancouver Tvorcovia popreli asi najdôležitejší fyzikálny princíp, podľa ktorého sila vyvoláva zmenu rýchlosti a na rovnomerný pohyb žiadnu silu netreba. Nahradili ho princípom „pohyb je v smere sily, bez sily sa nič nehýbe". Tým vyhrali súťaž o fyzikálny zločin roka.
Možno má ešte zmysel písať o príkladoch, kde sa nič nehýbe. Vysvetlenie, prečo oblúk postavený z blokov nespadne, je podľa mňa pre žiakov nepochopiteľné. Namiesto opisu, aké sily pôsobia na bloky, a podmienky, že celková sila pôsobiaca na každý blok je nulová, obsahuje záhadný rozklad sily na zložky. Môj záver je: ak by sa fyzika mala učiť podľa tejto lekcie, tak nech sa radšej neučí.
.doc. Mgr. Pavol Ševera PhD, Université de Genève Materiály e-lekcie Addition of Forces (Universal Curriculum), cez ktoré som prešiel
na požiadanie časopisu .týždeň, boli pre mňa, bohužiaľ, značným sklamaním. Výklad aj cvičenia obsahujú veľa nepresných až zavádzajúcich formulácií, faktické chyby a nepotrebný balast, čo vzaté dohromady pochopenie základných myšlienok skôr zabraňuje, ako ju napomáha. Celá lekcia okrem iného vyznieva ako aktívny pokus vštepiť študentovi dojem, že smer pohybu je vždy totožný so smerom sily, pričom jednou z úloh učiteľa je práve túto častú chybnú predstavu pri štúdiu síl vyvrátiť. Danú e-lekciu považujem za zarážajúco nekvalitnú učebnú pomôcku.
.assoc. Prof. Ivan Horváth PhD., University of Kentucky, Lexington Pri skladaní síl určujeme výslednú silu, ktorá pôsobí na teleso. Ak je výsledná sila nulová, teleso nemení smer ani veľkosť svojej rýchlosti. Tento dôležitý fakt nie je v lekcii vobec naznačený. Autori diskutujú skladanie síl na šiestich príkladoch. Štyri z nich sú vysvetlené nesprávne (ide o balík padajúci na padáku, motorovú loďku plaviacu sa po rieke, sekeru rúbajúcu drevo a letiace lietadlo). Zvyšné dva príklady obsahujú zrnko správneho vysvetlenia, ale výklad je v prípade oblúku neúplný a v prípade závažia na špagáte raz dobrý (film), a vzapätí zlý (animácia). Ak je toto „the best of Universal Curriculum“, je to dosť zlé.
.doc. RNDr. Roman Lietava PhD., University of Birmingham Lekcia Skladanie síl ponúka zopár animacií a úloh na objasnenie tohto princípu. Technické a vizuálne spracovanie je pomerne jednoduché (čo môže byť niekedy aj pozitívom), a ako také sa dá vysvetliť, podľa mojej mienky, lepšie na klasickej tabuli. Výkladovo pôsobí materiál pomerne nekoherentne a nesystematicky, občas až zavádzajúco a zmätočne. Aj keby som od seriózneho digitálneho učiva očakával nepomerne viac (stimulácia hravej predstavivosti, inšpirácia príkladmi z každodenného života, no hlavne uľahčenie pochopenia látky), možno s kvalifikovaným výkladom by boli niektoré animácie z tejto lekcie použiteľné ako doplnok k učivu.
.prof. Dr. Jaroslav Fabian PhD., Universität Regensburg
Vedomosti a poznanie sú o skúsenosti, o experimentovaní, rozmýšľaní, vlastnom formulovaní otázok a vlastnom hľadaní odpovedí. Možností, ako si overiť a porozumieť skladaniu síl bez toho, aby som hľadel na monitor počítača, je nesmierne veľa. Deti musia experimentovať a hľadať vlastné riešenia. Musia „rukami ohmatať“ a „dušou precítiť“, ako sa skladajú sily. Toto je čosi, čo žiaden, akýkoľvek sofistikovaný program nenahradí. Preto sa treba snažiť o to, aby mali deti prístup na Planétu bezprostredných skúseností a pokusov. Fyzika je o reálnom svete, a preto sa jej výučba sa musí zakladať na pozorovaní reálneho sveta, a nie virtuálnych simulácií.
.prof. RNDr. Vladimír Bužek DrSc., Fyzikálny ústav SAV, Bratislava Praktické príklady, na ktorých je v ukážkovej kapitole Skladanie síl ilustrovaná abstraktná procedúra skladania a rozkladu síl, pokrivkávajú. Problém nie je v tom, že ide o príklady zjednodušené, viaceré z nich sú rovno chybné. V príklade s loďkou na rieke nie sú uvedené zjednodušujúce predpoklady a predložené riešenie je nesprávne. (Nečudoval by som sa, ak by sa z takejto Planéty vedomostí bol „vzdelával“ kapitán trajektu, ktorý pred pár rokmi v plnej rýchlosti narazil do móla newyorského prístavu.) Rozpaky však vzbudzujú aj ďalšie príklady, z ktorých mnohé vysvetľované učivo zahmlievajú a znejasňujú. Uvedené chyby a nedostatky by sa, samozrejme, dali odstrániť. Zarážajúce však je, že sa vyskytujú vo vzorovej kapitole, ktorá je vystavená na internetovej stránke produktu. Čo sa dá očakávať od „nevzorových“ kapitol?
.rNDr. Štefan Olejník, DrSc., Fyzikálny ústav SAV, Bratislava Problémy nastávajú skoro vždy, keď sa od všeobecných vektorov prejde k silám. Animácia rovnomerne padajúceho padáka a zobrazenie jedinej sily smerom dolu vychováva generáciu mladých aristotelovcov (namiesto newtonovcov, ako by mala). Usúdiť len zo síl, kde padák pristane, je ako zistiť, kam dopadne delová guľa, keď nevieme, odkiaľ a akou rýchlosťou ju vystrelili. Akceptovať „hore“ ako odpoveď v časti 3b ukazuje prazvláštny zmysel pre realitu. Pri člne na vode sú buď šípky na obrázkoch rýchlosti (žiaľ, sú to vraj sily), alebo sme opäť aristotelovci. Atď., atď. Autorom by určite prospelo vyjasniť si, ako to s tými silami vlastne je.
.doc. RNDr. Marián Fecko PhD, FMFI UK, Bratislava Skladanie síl, prezentácia „čln na rieke“. Prvých 10 sekúnd je v poriadku. Na zakotvený čln pôsobí rieka silou v smere prúdu. Keby autori ešte staticky prikreslili silu od motora a pýtali sa, ako sa pohne (nie hýbe!) čln, je všetko v poriadku. Lenže autori spúšťajú animáciu a v nej je už všetko zle. Na pohybujúci sa čln rieka nepôsobí silou v smere prúdu, navyše výsledná sila nedeterminuje rýchlosť (Aristoteles) ale zrýchlenie (Newton). Statický obrázok je dobre, ale ten je aj v učebniciach. Pridaná IT hodnota (animácia) vedie na miskoncepciu Aristotelovej mechaniky. Záver: čo je nad statický obrázok, je viacnásobne zle.
.doc. RNDr. Vladimír Černý CSc., FMFI UK, Bratislava Aj pri zbežnom prečítaní vidno, že v posudzovanej lekcii sú nevyužité možnosti aj základné chyby. Ako príklad uvediem rozklad síl pri oblúku v stavebníctve (obrázok číslo 7). Anglický originál Planéty vedomostí problém rieši veľmi jednoduchou schémou, ktorej som nerozumel, takže jej asi nebudú rozumieť ani žiaci. Ďalším príkladom je skladanie síl pôsobiacich na lietadlo pri obrázku č. 8. Tam je výklad vyslovene chybný.
Zakúpenie Planéty vedomostí alebo iného softvéru pre všetky školy by som považoval za chybu. Oveľa lepšie by bolo, keby školy mali prostriedky na učebné pomôcky a škola by si kúpila softvér podľa svojho výberu.
.prof. RNDr. Ján Pišút DrSc., bývalý minister školstva, FMFI UK, Bratislava
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.