Angelu Merkelovú podporilo 523 poslancov zo 611 prítomných, kým 85 poslancov sa vyslovilo proti. Pred samotným hlasovaním sa veľa diskutovalo o schopnosti konzervatívno-liberálnej koalície získať tzv. kancelársku väčšinu – teda nadpolovičnú väčšinu všetkých zákonodarcov. Vďaka podpore opozičných sociálnych demokratov a Zelených o jej dosiahnutí nebolo pochýb. Problém je, že od koalície sa očakáva, aby tento počet hlasov získala vlastnými silami. Inak by utrpelo renomé vlády a hovorilo sa aj o dopadoch na rating Nemecka. Merkelovej sa napokon podarilo zmobilizovať dostatok vládnych zákonodarcov, aby na túto väčšinu tesne stačili aj poslanci jej koalície. .hŕstka rebelov
„Dnešná Európa je na ceste do monetárneho plánovaného hospodárstva a politického centralizmu. A na tejto ceste do nevoľníctva sa nachádzame, pretože sa necháme vydierať strachom z kolapsu nášho finančného systému.“ Tieto slová v parlamentnej rozprave k eurovalu vyslovil jeden z koaličných rebelov, poslanec liberálnej FDP Frank Schäffler. Kým otcovia európskej integrácie si Úniu predstavovali ako priestor práva a zákonnosti, Európska komisia, Európska centrálna banka a vlády štátov eurozóny sa podľa neho dohodli na kolektívnom porušení práva. Hoci by právo v skutočnosti mali chrániť.
Z celej rozpravy bol Schäfflerov príspevok najzaujímavejší, keďže verejnosti pripomenul chronológiu. Vláda najskôr nemeckým poslancom tvrdila, že pomoc Grécku je výnimočná jednorazová záležitosť. „Atrament ešte nezaschol a už na druhý deň bol v Bruseli dohodnutý súčasný euroval EFSF,“ povedal Schäffler. Hovorilo sa však, že nikto ho nevyužije. Už čoskoro sa prihlásilo Írsko, Portugalsko a zase Grécko. V októbri 2010 Angela Merkelová pred Spolkovým snemom vyhlásila, že euroval bude existovať len do roku 2013, pretože štátom dáva nesprávne signály a vzbudzuje nebezpečné očakávania. Netrvalo dlho a na stole bol návrh permanentného eurovalu s rozšírením dočasného...
Zaujímavosťou je, že koaliční rebeli pôvodne ani nemali dostať možnosť vystúpiť s kritikou eurovalu v rozprave, pretože svojimi poslaneckými klubmi do nej neboli prihlásení. V Nemecku totiž časom pre vystúpenia poslancov disponujú poslanecké kluby, nie jednotliví poslanci. Predseda Spolkového snemu Norbert Lammert (CDU) napokon rebelom čas na vystúpenie vyhradil, odvolávajúc sa na nejednoznačný výklad rokovacieho poriadku. Jeho konanie sa stretlo s veľkou kritikou z vlastných radov a bude ho teraz preverovať príslušný parlamentný výbor. .sulík a arogancia
Zvláštnosti nemeckej demokratickej debaty okúsil aj predseda slovenského parlamentu. Deň pred kľúčovým hlasovaním Bundestagu sa eurovalom zaoberala televízna talkshow Anne Will na verejnoprávnej stanici ARD, v ktorej vystúpil aj Richard Sulík. Oponovali mu predovšetkým bývalý krajinský premiér Hamburgu Klaus von Dohnanyi (SPD) a štátny tajomník ministerstva financií Steffen Kampeter (CDU).
Relácia mala dva vrcholy. Prvý nastal, keď Sulík naznačil, že naša krajina bude mať s fiškálnou úniou problém. OOsemdesiattriročný von Dohnanyi mu nato povedal, že Slovensko sa bude musieť podvoliť, ak teda nechce z menovej únie vystúpiť. Tieto slová potvrdzujú všetky obavy kritikov zavedenia spoločnej meny, ktoré u nás zaznievali pred niekoľkými rokmi. Teda, že konštrukčné nedostatky eura povedú k snahe posilniť centralizáciu Európy. A ak Slováci do eurozóny vstúpia, nevyhnutne ich to donúti na podobných projektoch participovať. Nielen za cenu obmedzenia vlastnej suverenity, ale predovšetkým za cenu konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Dohnanyiho slová „budete sa musieť podvoliť“ tromfne asi len výrok bývalého francúzskeho prezidenta, Jacquesa Chiraca, ktorý Východoeurópanom počas irackej vojny odkázal, že prepásli príležitosť mlčať.
Prečo bezočivé slová nemeckého politika, adresované predsedovi suverénneho slovenského parlamentu, zostávajú v slovenských médiách bez väčšej odozvy, je naozaj nepochopiteľné. Podľa ohlasov na internete boli nemeckí diváci šokovaní aroganciou, ktorá sa na Sulíka zniesla. Nebol však jediným terčom. Druhým vrcholom relácie bolo Dohnanyiho tvrdenie, že euroval je príliš komplexná otázka, než aby ju nemeckí občania dokázali pochopiť. Presne tento typ výrokov spôsobuje, že sa priepasť medzi politikou a verejnou mienkou v Nemecku nebezpečne rozširuje. .a čo Slovensko?
Zachraňovanie eurozóny pokračuje presne v logike, ktorú načrtol poslanec Schäffler. Schvaľovacie kolo v parlamentoch sa ešte ani poriadne neskončilo, no už dnes mnohí usudzujú, že rozšírený euroval nebude stačiť. Riešením má byť vybaviť ho pákou. Vo všeobecnosti pákový efekt vo finančníctve znamená, že pri investovaní sa popri vlastnom kapitále využije aj cudzí. Možno tak dosiahnuť mnohonásobne vyššie zisky, no zároveň sa násobí aj riziko straty. Uvažuje sa o niekoľkých sofistikovaných spôsoboch, ako zo 440 miliárd eur urobiť násobky tejto sumy. Len pointa je zakaždým rovnaká: nové dlhy a zvýšené riziká pre daňovníkov, ktorých štáty by mohli stratiť dobrý rating. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble tieto úvahy zatiaľ odmieta, no uvidí sa, čo bude po skončení hlasovacieho kola v národných parlamentoch.
Zmeny v eurovale ešte musí schváliť Malta, Holandsko a Slovensko. Jednou z možností, o ktorej špekuluje aj nemecký týždenník Spiegel, je, že Bratislava sa formálne k reforme eurovalu prihlási, no v krajnom prípade by nemusela platiť. Nesúhlas slovenského parlamentu by na celý projekt nemusel mať významnejší dopad, pretože náš podiel je zanedbateľný. Buď by sa celková suma eurovalu mierne znížila, alebo by ostatní prevzali naše garancie. V zákone, ktorý prešiel Spolkovým snemom, si už Nemci vytvorili vankúš vo výške pätiny ich garancií pre podobný prípad.
„Dnešná Európa je na ceste do monetárneho plánovaného hospodárstva a politického centralizmu. A na tejto ceste do nevoľníctva sa nachádzame, pretože sa necháme vydierať strachom z kolapsu nášho finančného systému.“ Tieto slová v parlamentnej rozprave k eurovalu vyslovil jeden z koaličných rebelov, poslanec liberálnej FDP Frank Schäffler. Kým otcovia európskej integrácie si Úniu predstavovali ako priestor práva a zákonnosti, Európska komisia, Európska centrálna banka a vlády štátov eurozóny sa podľa neho dohodli na kolektívnom porušení práva. Hoci by právo v skutočnosti mali chrániť.
Z celej rozpravy bol Schäfflerov príspevok najzaujímavejší, keďže verejnosti pripomenul chronológiu. Vláda najskôr nemeckým poslancom tvrdila, že pomoc Grécku je výnimočná jednorazová záležitosť. „Atrament ešte nezaschol a už na druhý deň bol v Bruseli dohodnutý súčasný euroval EFSF,“ povedal Schäffler. Hovorilo sa však, že nikto ho nevyužije. Už čoskoro sa prihlásilo Írsko, Portugalsko a zase Grécko. V októbri 2010 Angela Merkelová pred Spolkovým snemom vyhlásila, že euroval bude existovať len do roku 2013, pretože štátom dáva nesprávne signály a vzbudzuje nebezpečné očakávania. Netrvalo dlho a na stole bol návrh permanentného eurovalu s rozšírením dočasného...
Zaujímavosťou je, že koaliční rebeli pôvodne ani nemali dostať možnosť vystúpiť s kritikou eurovalu v rozprave, pretože svojimi poslaneckými klubmi do nej neboli prihlásení. V Nemecku totiž časom pre vystúpenia poslancov disponujú poslanecké kluby, nie jednotliví poslanci. Predseda Spolkového snemu Norbert Lammert (CDU) napokon rebelom čas na vystúpenie vyhradil, odvolávajúc sa na nejednoznačný výklad rokovacieho poriadku. Jeho konanie sa stretlo s veľkou kritikou z vlastných radov a bude ho teraz preverovať príslušný parlamentný výbor. .sulík a arogancia
Zvláštnosti nemeckej demokratickej debaty okúsil aj predseda slovenského parlamentu. Deň pred kľúčovým hlasovaním Bundestagu sa eurovalom zaoberala televízna talkshow Anne Will na verejnoprávnej stanici ARD, v ktorej vystúpil aj Richard Sulík. Oponovali mu predovšetkým bývalý krajinský premiér Hamburgu Klaus von Dohnanyi (SPD) a štátny tajomník ministerstva financií Steffen Kampeter (CDU).
Relácia mala dva vrcholy. Prvý nastal, keď Sulík naznačil, že naša krajina bude mať s fiškálnou úniou problém. OOsemdesiattriročný von Dohnanyi mu nato povedal, že Slovensko sa bude musieť podvoliť, ak teda nechce z menovej únie vystúpiť. Tieto slová potvrdzujú všetky obavy kritikov zavedenia spoločnej meny, ktoré u nás zaznievali pred niekoľkými rokmi. Teda, že konštrukčné nedostatky eura povedú k snahe posilniť centralizáciu Európy. A ak Slováci do eurozóny vstúpia, nevyhnutne ich to donúti na podobných projektoch participovať. Nielen za cenu obmedzenia vlastnej suverenity, ale predovšetkým za cenu konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Dohnanyiho slová „budete sa musieť podvoliť“ tromfne asi len výrok bývalého francúzskeho prezidenta, Jacquesa Chiraca, ktorý Východoeurópanom počas irackej vojny odkázal, že prepásli príležitosť mlčať.
Prečo bezočivé slová nemeckého politika, adresované predsedovi suverénneho slovenského parlamentu, zostávajú v slovenských médiách bez väčšej odozvy, je naozaj nepochopiteľné. Podľa ohlasov na internete boli nemeckí diváci šokovaní aroganciou, ktorá sa na Sulíka zniesla. Nebol však jediným terčom. Druhým vrcholom relácie bolo Dohnanyiho tvrdenie, že euroval je príliš komplexná otázka, než aby ju nemeckí občania dokázali pochopiť. Presne tento typ výrokov spôsobuje, že sa priepasť medzi politikou a verejnou mienkou v Nemecku nebezpečne rozširuje. .a čo Slovensko?
Zachraňovanie eurozóny pokračuje presne v logike, ktorú načrtol poslanec Schäffler. Schvaľovacie kolo v parlamentoch sa ešte ani poriadne neskončilo, no už dnes mnohí usudzujú, že rozšírený euroval nebude stačiť. Riešením má byť vybaviť ho pákou. Vo všeobecnosti pákový efekt vo finančníctve znamená, že pri investovaní sa popri vlastnom kapitále využije aj cudzí. Možno tak dosiahnuť mnohonásobne vyššie zisky, no zároveň sa násobí aj riziko straty. Uvažuje sa o niekoľkých sofistikovaných spôsoboch, ako zo 440 miliárd eur urobiť násobky tejto sumy. Len pointa je zakaždým rovnaká: nové dlhy a zvýšené riziká pre daňovníkov, ktorých štáty by mohli stratiť dobrý rating. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble tieto úvahy zatiaľ odmieta, no uvidí sa, čo bude po skončení hlasovacieho kola v národných parlamentoch.
Zmeny v eurovale ešte musí schváliť Malta, Holandsko a Slovensko. Jednou z možností, o ktorej špekuluje aj nemecký týždenník Spiegel, je, že Bratislava sa formálne k reforme eurovalu prihlási, no v krajnom prípade by nemusela platiť. Nesúhlas slovenského parlamentu by na celý projekt nemusel mať významnejší dopad, pretože náš podiel je zanedbateľný. Buď by sa celková suma eurovalu mierne znížila, alebo by ostatní prevzali naše garancie. V zákone, ktorý prešiel Spolkovým snemom, si už Nemci vytvorili vankúš vo výške pätiny ich garancií pre podobný prípad.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.