Václav Havel bol kľúčovou osobnosťou československého a slovenského Novembra 1989. Určoval podobu nenásilného prechodu ústavnou cestou dohody. To nezmenšuje rolu študentského hnutia a Verejnosti proti násiliu, len to zvýznamňuje rolu Václava Havla v moderných slovenských dejinách. Bol napokon prvým a jediným československým, a teda aj slovenským ponovembrovým prezidentom, a pre mňa určite najvýznamnejším.
Pokiaľ aktéri revolúcií nekončia na gilotíne, s odstupom času pribúda do ich vnímania legiend, mýtov, skreslení a manipulácií. Platí to aj o Václavovi Havlovi. V posledných rokoch som čítal málo o jeho význame a veľa konšpiratívnych teórií, ktoré ho očierňovali. Sú to nezmysly, ale nezmysly živia ľudskú fantáziu a pomáhajú slabým a nízkym vyrovnať sa so svojou slabosťou a nízkosťou.
V posledných rokoch sa mi často vybavuje spomienka na neformálnu návštevu v Lánoch. Stretli sme sa v nedeľu, v čase medzi ránom a predpoludním. S krehkým človekom, oblečeným v akomsi chaláte. Nervne miešal lyžičkou šálku riedkej polievky, rozprával, ráčkoval, gestikuloval. Mal som zvláštny zážitok ľudskej intimity mimo prezidentskej ceremoniality, podobný ako na návšteve u maďarského prezidenta Arpáda Göncza, keď zalieval pivom červený telefón.
Nikdy som neprijal teóriu Václava Havla, že my Slováci a Česi sme si dnes bližší ako kedykoľvek predtým, ospravedlňujúcu rozdelenie Československa. Na to som priveľmi historikom strednej Európy a viem, že v jej dejinách neexistovala jediná dynastia ani politická garnitúra, ktorá by dobrovoľne oklieštila svoje teritórium. Určite sme nemali na všetko rovnaký názor. Som si však istý, že Václav Havel bude patriť medzi najvýznamnejšie osobnosti československého a slovenského dvadsiateho storočia. Ešte predtým, než vstúpi do dejín, ktoré zmývajú malichernosti, mu však želám, aby sa s nimi čo najdlhšie potýkal tu, na tejto zemi. Autor je zakladajúci člen VPN a bývalý predseda jeho Ministerského klubu
Pokiaľ aktéri revolúcií nekončia na gilotíne, s odstupom času pribúda do ich vnímania legiend, mýtov, skreslení a manipulácií. Platí to aj o Václavovi Havlovi. V posledných rokoch som čítal málo o jeho význame a veľa konšpiratívnych teórií, ktoré ho očierňovali. Sú to nezmysly, ale nezmysly živia ľudskú fantáziu a pomáhajú slabým a nízkym vyrovnať sa so svojou slabosťou a nízkosťou.
V posledných rokoch sa mi často vybavuje spomienka na neformálnu návštevu v Lánoch. Stretli sme sa v nedeľu, v čase medzi ránom a predpoludním. S krehkým človekom, oblečeným v akomsi chaláte. Nervne miešal lyžičkou šálku riedkej polievky, rozprával, ráčkoval, gestikuloval. Mal som zvláštny zážitok ľudskej intimity mimo prezidentskej ceremoniality, podobný ako na návšteve u maďarského prezidenta Arpáda Göncza, keď zalieval pivom červený telefón.
Nikdy som neprijal teóriu Václava Havla, že my Slováci a Česi sme si dnes bližší ako kedykoľvek predtým, ospravedlňujúcu rozdelenie Československa. Na to som priveľmi historikom strednej Európy a viem, že v jej dejinách neexistovala jediná dynastia ani politická garnitúra, ktorá by dobrovoľne oklieštila svoje teritórium. Určite sme nemali na všetko rovnaký názor. Som si však istý, že Václav Havel bude patriť medzi najvýznamnejšie osobnosti československého a slovenského dvadsiateho storočia. Ešte predtým, než vstúpi do dejín, ktoré zmývajú malichernosti, mu však želám, aby sa s nimi čo najdlhšie potýkal tu, na tejto zemi. Autor je zakladajúci člen VPN a bývalý predseda jeho Ministerského klubu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.