Všetci vinári sa idú popukať od smiechu, keď vidia znalcov, kupujúcich tieto kvasnice s vodkou nadivoko, či čo všetko to čudo obsahuje. Fyzici musia premýšťať nad revolučnou zmenou celej vedy, keď vidia na pečúcom slnku tie plné fľaše niečoho, čo by malo kvasiť tak revolučne a intenzívne, že „ani v pivnici nemôžete byť dlho, lebo sa zadusíte“. Modrania majú zvlášť „spadeno“ na Vinosady. Vraví starý vinár v obci Vinosady na smrteľnej posteli svojmu synovi: synu, musím ti prezradiť jedno tajomstvo – víno sa dá vyrobiť aj z hrozna... No, podobne si uťahujú Pezinčania z Modranov, a to nevravím o obyvateľoch Neštichu a ich vzťahu ku Kraľovanom. Odkedy sa nejaký aktívny jazykovedec so zažívacími ťažkosťami pomstil burčáku a zmenil mu názov na burčiak (sekciu Pravidiel spisovného jazyka písmeno B mali vraj na starosti Liptovčania, tí si rozdiel nemohli všimnúť, veď zo zemiakov burčák nevzniká), upravili sa aj pravidlá na prípravu tohto typického slovenského nápoja, ktorý k nám priniesli Starí Taliani, aj keď tí sú podľa mojich prieskumov trpezlivejší – mám pocit, že len my Slovania sme takí netrpezliví a začneme piť víno, ešte kým vínom tak celkom nie je... No, ale vydžte to! Burčiak musí podľa normy obsahovať minimálne 17 % hroznovej kvasiacej šťavy. To burčák, ten musí byť stopercentný. Taký, ktorého šteklenie cítite po vypití v brušnej dutine, účinky nastupujú pomaly (burčiak nastupuje vždy rýchlejšie, preto ho vyhľadávajú najmä obyvatelia Čadce). Ja považujem burčák za niečo, čo symbolizuje jeseň podobne ako pečené gaštany. Burčák nastupuje po augustovej kukurici ako gastrosymbol konca septembra. Úple najradšej mám taký, čo už ide z kopca a pomaly rampášovatie, už v ňom cítite vylomeniny a nezbednosti budúceho vínka. Taký, aký mal včera napríklad sused Miloslav Sodoma, ktorý ho nežne nazýva burčáček. Na zdravíčko!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.