Na jeseň roku 1988 sme v jeho redakcii pracovali s presvedčením, že v našej vlasti sa začína demokratický prerod.
Dnes však slovo kredit vyvoláva celkom iné asociácie. Vážne individuálne a kolektívne starosti. Dlžobu, insolventnosť, hrozbu bankrotu. Desaťtisíc, stotisíc ľudí si v cudzích valutách (predovšetkým vo švajčiarskych frankoch) vzalo pôžičky, keď bol priaznivý rozdiel v úrokoch, a zdalo sa, že je to výhodné. Zaiste sa to vyplatilo bankám. V každom prípade rizikové prvky jednostranne preniesli na dlžníkov. Obyvatelia Maďarska brali úvery bezuzdne. Na byt, auto, všetko možné. Lenže teraz, keď forint k cudzím menám oslabil, sa stáva, že mesačná splátka je dvakrát taká ako pred niekoľkými rokmi. Brzdí to hospodársky rast, takže problém musia riešiť aj politici a maďarský parlament. Jeden návrh hovoril o odklade splácania, druhý o tzv. definitívnom splatení (čiže o vyrovnaní celého úveru jedinou splátkou v stanovenom kurze). Je otázne, či odklad neznamená iba odsun splácania, respektíve koľkí budú schopní nadobro vyrovnať celú pôžičku. Niekto bude zrejme zodpovedný aj za takúto rozsiahlu zadĺženosť. Predbežne je dôkladné vyšetrenie zodpovednosti politikov a bánk ukryté v hmle. Akoby zodpovední boli výlučne tí, ktorí si nabrali úvery.
A vláda? Hoci jej klesli preferencie, predbežne sa zdá, že kredit má a Fidesz si udržuje svoju prevahu. Ale občania si pamätajú sľuby. Myslím na účtovanie a vyvodzovanie zodpovednosti. Mnoho sa toho nestalo pri odhaľovaní systému donášačov tajnej služby komunistickej diktatúry. V každom prípade verejná mienka očakáva, že dostane jasný obraz o brutálnom policajnom zásahu a pozadí udalostí 23. októbra 2006 v Budapešti, kto bol policajne a politicky zodpovedný za hrubé porušenie ľudských práv. Hlavné mesto už odňalo pochvalné vyznamenanie vtedajšiemu policajnému kapitánovi Budapešti Gergényimu. Je otázne, či sa zodpovední dostanú pred súd. Nejde o kredit súčasnej vlády. Ide oveľa viac: o kredit právneho štátu. A o to, že v demokracii nemožno zneužiť represívne organizácie.
Dnes však slovo kredit vyvoláva celkom iné asociácie. Vážne individuálne a kolektívne starosti. Dlžobu, insolventnosť, hrozbu bankrotu. Desaťtisíc, stotisíc ľudí si v cudzích valutách (predovšetkým vo švajčiarskych frankoch) vzalo pôžičky, keď bol priaznivý rozdiel v úrokoch, a zdalo sa, že je to výhodné. Zaiste sa to vyplatilo bankám. V každom prípade rizikové prvky jednostranne preniesli na dlžníkov. Obyvatelia Maďarska brali úvery bezuzdne. Na byt, auto, všetko možné. Lenže teraz, keď forint k cudzím menám oslabil, sa stáva, že mesačná splátka je dvakrát taká ako pred niekoľkými rokmi. Brzdí to hospodársky rast, takže problém musia riešiť aj politici a maďarský parlament. Jeden návrh hovoril o odklade splácania, druhý o tzv. definitívnom splatení (čiže o vyrovnaní celého úveru jedinou splátkou v stanovenom kurze). Je otázne, či odklad neznamená iba odsun splácania, respektíve koľkí budú schopní nadobro vyrovnať celú pôžičku. Niekto bude zrejme zodpovedný aj za takúto rozsiahlu zadĺženosť. Predbežne je dôkladné vyšetrenie zodpovednosti politikov a bánk ukryté v hmle. Akoby zodpovední boli výlučne tí, ktorí si nabrali úvery.
A vláda? Hoci jej klesli preferencie, predbežne sa zdá, že kredit má a Fidesz si udržuje svoju prevahu. Ale občania si pamätajú sľuby. Myslím na účtovanie a vyvodzovanie zodpovednosti. Mnoho sa toho nestalo pri odhaľovaní systému donášačov tajnej služby komunistickej diktatúry. V každom prípade verejná mienka očakáva, že dostane jasný obraz o brutálnom policajnom zásahu a pozadí udalostí 23. októbra 2006 v Budapešti, kto bol policajne a politicky zodpovedný za hrubé porušenie ľudských práv. Hlavné mesto už odňalo pochvalné vyznamenanie vtedajšiemu policajnému kapitánovi Budapešti Gergényimu. Je otázne, či sa zodpovední dostanú pred súd. Nejde o kredit súčasnej vlády. Ide oveľa viac: o kredit právneho štátu. A o to, že v demokracii nemožno zneužiť represívne organizácie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.