Chceš Ústavný súd? Chceš byť premiérom? No vlastne môžeš všetko, rozumie sa – okrem toho jediného.
A potom bolo povedané: „Chcem byť premiérom.“ A s Kudrinom sa tí dvaja dokonca ani neporadili. A on sa tak nádejal. Nielenže sa nádejal, veď on sa svojho času odmietol postaviť na čelo strany Pravá vec. Aj vtedy sa chodil radiť k Najvyššiemu, a bol za to obdarovaný nádejou: dobre si to rozmysli, veď ty máš pred sebou oveľa lepšiu perspektívu. A vcelku – ako vidíme – zbytočne chodil, nebolo treba chodiť, ono to aj tak bolo prijaté ako akási zrada, bolo treba okamžite odmietnuť. No hoci napokon odmietol – aj tak mu to nepomohlo.
A vystupujúc vo Washingtone zo schodíkov, neudržal hnev. Vraj on s takým premiérom, ktorý schválil bláznivé zvýšenie vojenských výdavkov na 20 biliónov rubľov, pracovať nebude.
A mimochodom, vojenských 20 biliónov rubľov naozaj vytiahol Medvedev. Prečo asi? Určite len preto, aby si dokázal, aký je silný. A Kudrin bol celkom isto kategoricky proti.
V skutočnosti sa stalo asi toto: Medvedev – to je ako zákonitá manželka. A vykonávať určité činnosti so zákonitou manželkou Putina môže vykonávať iba sám Putin, a aj to – neverejne. Stabilita tandemu sa ukázala dôležitejšia ako samoľúbosť Kudrina.
Najpodivnejšie na tom celom je niečo iné, a to: odstavenie Kudrina pre nesúhlas s finančnou politikou vlády. Medvedev zobral na seba celú váhu zodpovednosti za túto politiku. Teraz už u nás za všetko zodpovedá budúci premiér Medvedev. Nevyjde rozpočet, zvýši sa vek odchodu do dôchodku, skolabuje rubeľ – za všetko bude zodpovedať Medvedev. On sám s tým súhlasil.
A Kudrin – čo Kudrin? Veď jemu už pripravovali papiere na funkciu hlavy centrálnej banky. Ako sa to zlučovalo s nádejou na premiérovanie, to neviem, no pripravovali ich. Teraz treba len trošku vyčkať, aby všetko vychladlo. Kudrina zjavne bude možné použiť v akejkoľvek funkcii – od šéfovania centrálnej banky až po hlavu administrácie prezidenta.
Alebo je tu ešte jedna alternatíva, pre Kremeľ veľmi zlá – znamenala by, že Kudrin je potenciálny Saakašvili alebo Juščenko. Je to človek s názorom, charakterom aj vôľou. Ak takého človeka vyhodíš z estabišmentu, máš problém. Júlia Latynina (1966) je spisovateľka, komentátorka a ekonomická analytička Novoj gazety. Píše aj detektívky a politické trilery. Vychádza v spolupráci s ruskými novinami Novaja gazeta.
A potom bolo povedané: „Chcem byť premiérom.“ A s Kudrinom sa tí dvaja dokonca ani neporadili. A on sa tak nádejal. Nielenže sa nádejal, veď on sa svojho času odmietol postaviť na čelo strany Pravá vec. Aj vtedy sa chodil radiť k Najvyššiemu, a bol za to obdarovaný nádejou: dobre si to rozmysli, veď ty máš pred sebou oveľa lepšiu perspektívu. A vcelku – ako vidíme – zbytočne chodil, nebolo treba chodiť, ono to aj tak bolo prijaté ako akási zrada, bolo treba okamžite odmietnuť. No hoci napokon odmietol – aj tak mu to nepomohlo.
A vystupujúc vo Washingtone zo schodíkov, neudržal hnev. Vraj on s takým premiérom, ktorý schválil bláznivé zvýšenie vojenských výdavkov na 20 biliónov rubľov, pracovať nebude.
A mimochodom, vojenských 20 biliónov rubľov naozaj vytiahol Medvedev. Prečo asi? Určite len preto, aby si dokázal, aký je silný. A Kudrin bol celkom isto kategoricky proti.
V skutočnosti sa stalo asi toto: Medvedev – to je ako zákonitá manželka. A vykonávať určité činnosti so zákonitou manželkou Putina môže vykonávať iba sám Putin, a aj to – neverejne. Stabilita tandemu sa ukázala dôležitejšia ako samoľúbosť Kudrina.
Najpodivnejšie na tom celom je niečo iné, a to: odstavenie Kudrina pre nesúhlas s finančnou politikou vlády. Medvedev zobral na seba celú váhu zodpovednosti za túto politiku. Teraz už u nás za všetko zodpovedá budúci premiér Medvedev. Nevyjde rozpočet, zvýši sa vek odchodu do dôchodku, skolabuje rubeľ – za všetko bude zodpovedať Medvedev. On sám s tým súhlasil.
A Kudrin – čo Kudrin? Veď jemu už pripravovali papiere na funkciu hlavy centrálnej banky. Ako sa to zlučovalo s nádejou na premiérovanie, to neviem, no pripravovali ich. Teraz treba len trošku vyčkať, aby všetko vychladlo. Kudrina zjavne bude možné použiť v akejkoľvek funkcii – od šéfovania centrálnej banky až po hlavu administrácie prezidenta.
Alebo je tu ešte jedna alternatíva, pre Kremeľ veľmi zlá – znamenala by, že Kudrin je potenciálny Saakašvili alebo Juščenko. Je to človek s názorom, charakterom aj vôľou. Ak takého človeka vyhodíš z estabišmentu, máš problém. Júlia Latynina (1966) je spisovateľka, komentátorka a ekonomická analytička Novoj gazety. Píše aj detektívky a politické trilery. Vychádza v spolupráci s ruskými novinami Novaja gazeta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.