Keď sme sa pred časom v .týždni rozhodli, že staré počítače nahradíme Macmi a staré telefóny iPhonmi, netušil som o firme Apple viac, než bežný spotrebiteľ. Vedel som len to, že počítač od Apple je výrazne lepší pre grafikov, že nemá problém s vírusmi a že je veľmi pekný. Ani iPhone som dlho nepoznal, vedel som len to, že sa na ňom pohodlne čítajú novinové články a že jeho obsluha je veľmi komfortná.
Veľkým fanúšikom Jobsovej firmy bol u nás od začiatku Robo Žitňanský, a najmä z jeho rozprávania a článkov som začal tušiť, že Apple je niečo viac, než bežná akciová spoločnosť. Že je to skôr spôsob života než spôsob zarábania.
Ale až teraz, keď Steve Jobs zomrel, som sa dozvedel to najdôležitejšie – že Apple je príbeh o človeku, ktorý sa postavil proti osudu, zrade a opakovanému neúspechu, a zvíťazil.
Ten príbeh je prostý. Steve sa narodil príliš mladej matke, ktorá ho nechcela, ale chcela, aby raz študoval na univerzite. Preto mala podmienku, aby si ho osvojili vzdelaní ľudia. Takí sa našli, ale nakoniec sa rozhodli, že chcú radšej dievča. Steve sa tak dostal do jednoduchšej rodiny. Keď v nej dorástol a začal podľa želania matky študovať, ale keď zistil, že univerzita zhltne všetky peniaze adoptívnych rodičov, rozhodol sa po pol roku zo školy odísť. Ale nevzdal to, chodil už len na semináre, ktoré ho bavili, a uchvátilo ho najmä písmo a kaligrafia. Výsledok – krásny dizajn dnešných počítačov.
Popri tom sa pretĺkal, normálne jedlo mal raz týždenne, žil z odovzdávania nazbieraných fliaš do zberu.
Keď mal 20 rokov, založil v garáži Apple. Úspechy sa striedali s neúspechmi, ale vytrval. Po desiatich rokoch mal 4 000 zamestnancov a miliardový obrat. Lenže vtedy ho spoločníci z vlastnej firmy pre spor o smerovanie vyhodili. Znovu to nevzdal, a založil iné firmy. Výsledok – najlepšia firma na animované filmy a technológia, ktorú musel Apple kúpiť aj s ním, ak sa chcel znovu presadiť.
Takto sa Steve stále znovu potkýnal a potom vracal ako víťaz.
Preto prišli iPod, iPhone, iMac, Mac Air, iPad a všetko to krásne, čo dnes všetci berieme ako samozrejmosť. Nie pre Jobsovu moc, zdroje či známosti, ale pre jeho odvahu, kreativitu a ochotu začať napriek pádom vždy odznovu.
„Zachovajte si bláznovstvo,“ poradil Steve Jobs končiacim študentom Stanfordu v slávnom prejave z roku 2005 (uverejňujeme ho na stranách... ). Na prvý pohľad trochu zvláštna rada váženého inovátora absolventom váženej univerzity. Ale je v nej podstata celého Jobsovho príbehu – viera vo vlastný sen bola v jeho životných podmienkach bláznivá, viera v kolegov tiež, a možnosť, že kdesi v garáži sa zrodí počiatok toho, na čom v tejto chvíli píšem tento text, bola nielen bláznivá, ale z hľadiska pravdepodobnosti aj limitne nulová. Lenže predo mnou je reálny Mac, v ruke mám reálny iPhone a v aute zariadenie pre iPod. Americký sen funguje.
Ďakujeme, Steve.
Veľkým fanúšikom Jobsovej firmy bol u nás od začiatku Robo Žitňanský, a najmä z jeho rozprávania a článkov som začal tušiť, že Apple je niečo viac, než bežná akciová spoločnosť. Že je to skôr spôsob života než spôsob zarábania.
Ale až teraz, keď Steve Jobs zomrel, som sa dozvedel to najdôležitejšie – že Apple je príbeh o človeku, ktorý sa postavil proti osudu, zrade a opakovanému neúspechu, a zvíťazil.
Ten príbeh je prostý. Steve sa narodil príliš mladej matke, ktorá ho nechcela, ale chcela, aby raz študoval na univerzite. Preto mala podmienku, aby si ho osvojili vzdelaní ľudia. Takí sa našli, ale nakoniec sa rozhodli, že chcú radšej dievča. Steve sa tak dostal do jednoduchšej rodiny. Keď v nej dorástol a začal podľa želania matky študovať, ale keď zistil, že univerzita zhltne všetky peniaze adoptívnych rodičov, rozhodol sa po pol roku zo školy odísť. Ale nevzdal to, chodil už len na semináre, ktoré ho bavili, a uchvátilo ho najmä písmo a kaligrafia. Výsledok – krásny dizajn dnešných počítačov.
Popri tom sa pretĺkal, normálne jedlo mal raz týždenne, žil z odovzdávania nazbieraných fliaš do zberu.
Keď mal 20 rokov, založil v garáži Apple. Úspechy sa striedali s neúspechmi, ale vytrval. Po desiatich rokoch mal 4 000 zamestnancov a miliardový obrat. Lenže vtedy ho spoločníci z vlastnej firmy pre spor o smerovanie vyhodili. Znovu to nevzdal, a založil iné firmy. Výsledok – najlepšia firma na animované filmy a technológia, ktorú musel Apple kúpiť aj s ním, ak sa chcel znovu presadiť.
Takto sa Steve stále znovu potkýnal a potom vracal ako víťaz.
Preto prišli iPod, iPhone, iMac, Mac Air, iPad a všetko to krásne, čo dnes všetci berieme ako samozrejmosť. Nie pre Jobsovu moc, zdroje či známosti, ale pre jeho odvahu, kreativitu a ochotu začať napriek pádom vždy odznovu.
„Zachovajte si bláznovstvo,“ poradil Steve Jobs končiacim študentom Stanfordu v slávnom prejave z roku 2005 (uverejňujeme ho na stranách... ). Na prvý pohľad trochu zvláštna rada váženého inovátora absolventom váženej univerzity. Ale je v nej podstata celého Jobsovho príbehu – viera vo vlastný sen bola v jeho životných podmienkach bláznivá, viera v kolegov tiež, a možnosť, že kdesi v garáži sa zrodí počiatok toho, na čom v tejto chvíli píšem tento text, bola nielen bláznivá, ale z hľadiska pravdepodobnosti aj limitne nulová. Lenže predo mnou je reálny Mac, v ruke mám reálny iPhone a v aute zariadenie pre iPod. Americký sen funguje.
Ďakujeme, Steve.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.