.desiatky dôležitých ľudí zo solárneho biznisu, chlebíčky a obložené misy, slnečnice ako symbol tejto energie, slnko na oblohe a balón, pripravený na pôsobivú obhliadku 3 600 solárnych modulov z výšky. Slávnosť v západoslovenskej dedinke Čakany koncom septembra pripomína ležérnou atmosférou Buňuelov film Skrytý pôvab buržoázie. Rakúski investori z firmy Energiepark v Bruck/Leitha s 15-ročnou skúsenosťou s obnoviteľnými zdrojmi energie slávnostne otvárajú elektráreň s výkonom 0,8 megawattow. Trojmiliónová investícia vyrástla v areáli, kde boli kedysi maštale bývalého „jéerdé“. Plne pokryje spotrebu 220 rodinných domov v obci. A, samozrejme, predá aj energiu do siete. Muži v džínsoch a sakách neskrývajú hrdosť.
„Otvorenie slnečnej elektrárne je vždy potešením. Nové technológie, nové pracovné miesta,“ ujíma sa s primeraným pátosom slova parlamentný poslanec Ľudovít Jurčík (SaS) a vzápätí úprimne dodá: „Pousilujem sa predložiť novelu zákona, ktorá odbremení malé inštalácie na strechách rodinných domov od neprimeranej byrokratickej záťaže pri vybavovaní povolení. Napokon, sám si chcem takéto zariadenie osadiť na svoju chalupu...“
Pocit idylky kazí iba jediné. A to uvedomenie si faktu, že dnes by rakúski (ani iní) investori takúto elektráreň na Slovensku určite nepostavili. Príčinou je práve tzv. Jurčíkova novela zákona č. 309/2009 o obnoviteľných zdrojoch, ktorá teraz od 1. júla radikálne obmedzila podporu pre tento druh energie. Na pätnásť rokov garantovanú vyššiu výkupnú cenu za elektrinu dostanú už iba zdroje umiestnené na budovách, teda nie slnečné parky na zemi ako dovtedy. Novela sa viaže na zdroje s výkonom do 100 kilowattov, dovtedy to bol jeden megawatt. Na ilustráciu: bežný rodinný dom potrebuje slnečnú elektráreň s výkonom okolo 7 kilowattov.
Paradoxne, elektráreň v Čakanoch slávnostne otvárajú rok po jej spustení. „Pri dnešných výkupných cenách elektriny na Slovensku by sme do toho nešli. Nevyplatilo by sa nám to. Systém štart stop u vás na Slovensku, kde sa menia zákony prakticky zo dňa na deň, je zlý,“ dodá sklamane zástupca rakúskeho investora Michael Hannesschläger.
.blízke stretnutie iného druhu
Možno ste si to všimli. Vlani a v prvej polovici tohto roka vyrástli po celej krajine, no najmä na obilných či kukuričných lánoch juhu stredného Slovenska – v okolí Lučenca, Veľkého Krtíša či Fiľakova – podivuhodné modré útvary pripomínajúce kulisy sci-fi filmu. Ešte aj ten názov je akýsi čudný, fotovoltické systémy. Nesmrdia, nedymia, nehučia, nepotrebujú suroviny, nevyrábajú odpad. A predsa, lány solárnych panelov vzbudzujú rozpaky.
„Zaťažuje to sieť enormnými výkyvmi a tým, že ide o dotovaný zdroj energie, spôsobuje fotovoltika nárast ceny elektriny pre domácnosti,“ tak znejú hlavné argumenty odporcov. „Je to investícia do budúcnosti. Cena energie z tradičných zdrojov (uhlie, atóm) bude dlhodobo rásť, pričom cena energie zo slnka, ale aj z vetra bude klesať, technológie sa budú zdokonaľovať, ich cena tiež bude klesať,“ tvrdia obhajcovia. Argumentujú najmä tým, že už o dva, tri roky aj na Slovensku dosiahneme grid paritu, teda stav, keď sa vyrovnajú ceny energie vyrobenej z fotovoltiky s cenou pre konečného spotrebiteľa dodanou tradičným dodávateľom. Inými slovami, potom už nebude potrebné dotovať výkupné ceny energie z obnoviteľných zdrojov, k čomu sme sa ako k jednej z foriem podpory zaviazali prijatím smernice EÚ. Slovensko sa takisto v rámci svojho členstva v EÚ zaviazalo získavať do roku 2020 až 14 percent konečnej spotreby energií z obnoviteľných zdrojov (slnko, vietor, biomasa). Priekopníkmi v tomto smere sú susední Rakúšania (23,3 percenta v roku 2005 a 34 percent v roku 2020), no najmä Švédi (39,8 percenta v roku 2005 a 49 percent v roku 2020).
Kým dosiahneme grid paritu a slnečná či iná energia z obnoviteľných zdrojov bude konkurencieschopná aj bez dotácií, budeme ju všetci, chtiac-nechtiac, doplácať vo výkupných cenách. Keď k 1. júlu znížil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) výkupnú cenu pre slnečné elektrárne, ktoré navyše musia byť do siete zapojené prednostne, z 38 na 26 centov za jednu kilowatthodinu, tak cena energie pre domácnosti sa pohybovala od 11 do 16 centov. .zrod slnečných barónov
Možno sa pýtate, čo je na tom zlé, doplácať si za rozumnú vec. Ide však aj o to, komu. Na Slovensku je dnes asi 900 slnečných elektrární, z čoho je asi 200 veľkých, ktoré produkujú väčšinu tejto energie. Hlúpe je najmä to, že všetci doplácame najmä na účty vybraných slnečných barónov, ktorí pripojovali svoje 4-megawattové, neskôr 1-megawattové elektrárne za mimoriadne podozrivých okolností. Tento biznis sa odohrával od roku 2009 v zásade dvoma spôsobmi. Jeho základ tvorilo samotné získanie licencií, ktorých bol obmedzený počet. Kto si vybavil všetky potrebné povolenia za 20- až 30-tisíc eur (bez pozemku), tak projekt so stavebným povolením na trhu bežne predal za 300- až 400-tisíc. Kto bol vytrvalejší a postavil si za dva mesiace 1-megawattovú elektráreň za 2,5 až 3 milióny eur, tak ju mohol vzápätí predať o milión drahšie. Inými slovami, za každý megawatt slnečných elektrární čistý zisk milión eur. Podnikateľské „solárne zoskupenia“, ktoré na tom zarábajú, sa pohybujú medzi politikmi a mecenášmi strán naprieč celým spektrom.
Začalo sa to celé pred dvoma rokmi tým, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) si objednala na Žilinskej univerzite štúdiu, ktorá mala preukázať vplyv zapojenia väčšieho množstva slnečných elektrární na stabilitu prenosovej sústavy. Rozhodli sa pustiť do siete prvých 120 megawattov zo slnka. Kľúčovým obdobím boli štyri dni na prelome novembra a decembra 2009. Od štvrtka, kedy SEPS vyhlásil začiatok súťaže o „povolenky“ na 4-megawattové elektrárne, do pondelka, keď súťaž uzavrel. Prihlásilo sa 97 záujemcov. Čo je pozoruhodné, niektorí z nich už mali projekty, dokumentáciu, pôdu, potrebné dokumenty. Čo je ešte pozoruhodnejšie, iní nemali nič, a predsa získali licenciu. Rovnako zaujímavá ako otázka, čo sa dialo počas pamätných hektických dní a nocí v centrále SEPS-u, je otázka, čo sa udialo dni a týždne predtým. Kto vedel, aká súťaž o lukratívne licencie a kedy bude vyhlásená? Autori vizuálneho Obchodného registra vytvorili schému spletitých vlastníckych vzťahov okolo firiem Solarlandu. Ako ukážkové video ju prezentovala aj Aliancia Fair Play.
„Spoločnosti Solarlandu začali fungovať pár týždňov pred tendrom, potom to všetko previedli do Holandska. Išlo o dve akciovky so zrkadlovým riadením a personálnym prepojením, ktoré sa potom rozdelili na približne 40 eseročiek. Dôležité je, že sme sledovali prepojenia všetkých firiem, nielen jednej. Podľa mňa môže ísť o príklad ďalšej schránkovej firmy,“ uvádza Michala Habala z vizuálneho Obchodného registra.
Skvelá investičná príležitosť, taká elektráreň! S návratnosťou 12, neskôr dokonca 8 rokov (niekedy aj s dotovanými solárnymi panelmi z eurofondov) a výkupnou cenou garantovanou na 15 rokov. Všetko zrejme prebehlo v súlade so zákonom. Prečo zrejme? Nič sa nevyšetrovalo a korupciu nikto nepreukázal. A okrem toho, väčšina elektrární už medzičasom zmenila majiteľov. „Naša vláda nastúpila pomerne dlho po tom, systém tak nastavili za Fica,“ hovorí poslanec Martin Chren (SaS), spoluautor legislatívnych noviel v tejto oblasti. .ušlo to
Príbeh sa však nekončí novembrom 2009. Keď sa vyčerpali „povolenky“ na najväčšie, teda 4-megawattové slnečné elektrárne, tak prišli na rad menšie, 1-megawattové. Už za tejto vlády. Rovnako výhodný kšeft, dokonca v trojnásobne väčšom objeme ako predtým 120 megawattov. Len s tým rozdielom, že proces už neriadil SEPS, ale tri distribučné spoločnosti, teda akciové spoločnosti s účasťou zahraničného kapitálu a štátu.
„Mrzí ma, že to neostalo celé pod kontrolou SEPS-u. Diali sa potom aj také veci, že 34-megawattovú elektráreň stavali ako tridsaťštyri menších 1-megawattových elektrární, vďaka čomu nemuseli ísť povolenky cez nás, ale cez distribučné spoločnosti, kde to ušlo,“ hovorí generálny riaditeľ SEPS-u Ján Horkovič, ktorý je vo funkcii od septembra 2010. Čo môže znamenať výraz ušlo to?
Dodnes nikto presne nevie, aký výkon nepredikovateľných (teda nestabilných) obnoviteľných zdrojov – slnka a vetra – znesie SEPS. Nezávislá štúdia na túto tému by mala byť hotová až teraz v novembri. SEPS pritom ešte koncom júla, teda mesiac po horúčkovitom zapájaní veľkých elektrární, nemal od distribučných spoločností presné informácie, koľko slnečných elektrární a kde sa zapojilo. Preťaženie siete blízke kolapsu však nespôsobili naše slnečné zdroje, ale nemecké veterné parky, ktoré „valili“ v lete do prepojenej siete ôsmich stredoeurópskych krajín obrovské prebytky energie. .česká cesta
Poučné je porovnanie s Českom, kde sa podobné veci diali s predstihom. Česi majú dnes zapojené asi dva gigawatty slnečných elektrární, teda štyrikrát viac ako u nás. Namiesto vtiahnutia bežných ľudí a malých firiem tento výnosný biznis ovládli veľké skupiny ako ČEZ, J&T či Czech Coal. Časopis Respekt (30/2011) píše o korupčnom raji.
„V Česku sa k 31. decembru 2010 dramaticky znižovala výkupná cena za solárnu energiu z 12 na 5,5 koruny. Viem o mnohých inštaláciách, kde sa zapájalo na poslednú chvíľu. Projekty mali vydané revízne správy, pričom panely montovali až potom. Najväčšie projekty kúpil samotný ČEZ a boli pripájané pár dní pred koncom roka, pričom ostatní investori sa už v polovici decembra na ČEZ nedovolali,“ uvádza Marian Böhm, projektový manažér českej firmy Juwi, ktorá po zmene legislatívy zo Slovenska, kde postavili päť slnečných elektrární, odchádza. Podľa Böhma bol vývoj u nás čitateľnejší a lepšie zvládnutý ako v Česku, nazdáva sa však, že veľké inštalácie, ktoré by napríklad mohli využívať ako zdroj pre logistické haly, zastavila legislatíva príliš skoro.
Nekontrolovaný solárny boom mala u nás ukončiť Jurčíkova novela. Investori sa ponáhľali. V odbornej verejnosti kolujú vtipné historky o tom, ako jednému z nich nedoviezli včas slnečné panely pre tri elektrárne, a tak vždy postavil, dal skolaudovať a presťahoval na ďalšie miesto tú istú sadu panelov. Dvadsaťšesť kontrolórov ÚRSO k začiatku septembra skontrolovalo 404, teda asi polovicu všetkých slnečných elektrární, v prvom rade veľkých. Kontroly odhalili podvody (pozri rozhovor v rámčeku) pri zapájaní elektrární s kapacitou viac ako 50 megawattov, vďaka čomu by mali náklady za spotrebu elektriny pre priemernú rodinu klesnúť asi o 41 centov mesačne: výroba dotovanej elektriny zo slnka totiž nedosiahla plánovanú výšku. Zodpovednosť nesú aj starostovia obcí, ktorí takéto podvody posvätili kolaudáciou. ÚRSO postúpil na Generálnu prokuratúru 50 podaní. Vlastný audit vykonáva aj SSE. A kontroly robí aj rezortná Štátna energetická inšpekcia. Iba ťažko pritom možno s odstupom času očakávať zásadné zistenia kontrol. Investori mali na osadenie panelov a nápravu nedostatkov dosť času. .s jadrom aj naďalej?
Vďaka medializovaným zisteniam o podvodoch utrpel imidž progresívneho odvetvia ako celku. Slušní podnikatelia doplácajú na tých, čo im kazia meno, ako vždy. Naplno si to uvedomujú členovia Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI), ktorá združuje viac ako tridsať firiem z tejto oblasti. SAPI vznikla v lete 2010 a za jeden z výsledkov svojho lobingu považuje odvrátenie niektorých unáhlených zásahov do legislatívy. Od septembra 2009 zaznamenala fotovoltika sedem podstatných zmien k horšiemu, z čoho štyri idú podľa SAPI na vrub predchádzajúcej a tri na vrub súčasnej vlády.
„V konečnom dôsledku sme ako asociácia sklamaní z bývalej aj zo súčasnej vlády. Na Slovensku nemáme takmer nijakého politika, ktorý by si bral k srdcu otázku obnoviteľných zdrojov. Zároveň je táto téma príliš spolitizovaná,“ tvrdí Juraj Ulehla zo SAPI, podľa ktorého solár vyrástol na veľkého súpera, čo začína tradičným hráčom prekážať. „Napriek ranám do klobúka sme zobrali najmenej jeden blok jadrovej elektrárne, ktorý už nebude potrebné postaviť,“ dodáva Ulehla. Také jednoduché to však nebude. Slovenská energetika s odklonom od jadra nepočíta a po dostavbe Mochoviec bude dokonca produkovať až 70 percent potreby energie týmto spôsobom. A Slovensko sa stane jej výrazným exportérom.
Členovia SAPI sa pritom oprávnene sťažujú na veľké byrokratické prekážky a nízko nastavené výkupné ceny elektriny pre malé strešné systémy. Tie ostali jediným segmentom tohto odvetvia, ktorý má pri súčasnom legislatívnom chaose šancu na rozvoj. Alebo mal? .o vode zo slnka
Juraj Hipš je bývalý grínpisák, ktorý rád dumal v bratislavských kaviarňach o lesoch a divočine. Keď sa pred šiestimi rokmi presťahoval do legendárnej Zaježovej, na lazy pri Krupine, bral to ako skok do rozvojovej krajiny: odrazu sa ocitol bez mobilnej siete, bez internetu, autobus jazdí trikrát denne, v sobotu vôbec. Podobne ako 60 novolazníkov s deťmi, aj on si nielen zvykol, no prírode blízky život mu učaroval. Založil a vedie Centrum environmentálnej výchovy Živica. Budovali ho ako skĺbenie moderných technológií a zachovania prírodného staviteľstva. Hipš sa už rok neúspešne pokúša vybaviť zapojenie tridsiatich solárnych panelov s výkonom 8,4 kilowattu, ktoré sú osadené na streche centra vďaka grantu Rozvojového programu OSN (UNDP).
„Výkon elektrárne pokryje spotrebu troch domov a čističky. Z predaja prebytkov energie sme chceli pôvodne produkovať zisk pre miestnu komunitu. Plánovali sme, že za to vymeníme okná na škole, vystavíme pec. Funkčné skúšky sme absolvovali, riešime už iba nekonečné papierovanie,“ hovorí sklamane Hipš a pokračuje: „Kvôli stopstavu a návalu žiadostí nás SSE nepripojili. Po 30. júni je stopstav odblokovaný, no za nižšiu výkupnú cenu. Návratnosť sa nám tak predlžuje z piatich na desať rokov.“
Martýrium sa však nekončí. Najnovšie potrebujú SSE päť ďalších zmlúv a tri dokumenty poslal ÚRSO. A aby toho nebolo málo, SSE požaduje ešte zmluvu o pripojení s tromi podpismi. „Ozaj by som rád vedel, ako dokázali spustiť veľké megawattové elektrárne, keď nevieme zapojiť elektrárničku na streche!“ dodáva nahnevane Hipš. Zaježová je pritom iba jedným zo stoviek prípadov, keď v uplynulých mesiacoch spoločnosti ZSE, SSE a VSE uprednostňovali veľkých prevádzkovateľov slnečných elektrární na úkor tých malých. Vysoké prekračovanie 30-dňových lehôt na vybavenie distribútori zdôvodňujú návalom žiadostí.
Smutné na tomto príbehu byrokratických prekážok je ešte čosi iné. V zaježovskom centre organizujú kurzy ekovýchovy pre školy aj pre firmy. Zámerne nebudovali sprchy na izbách. Radšej vysvetľujú hosťom, že v spoločných sprchách im tečie „voda zo slnka“ (majú tu kolektory aj na ohrev vody), ktorá, keď sa minie, tak ďalšia tak rýchlo nebude. Stredoškoláci si sofistikovane vypočítali, ako dlho vydrží tiecť teplá, pričom jeden z nich stopkami meral ostatným čas, ako dlho sa môžu umývať – aby vyšlo na každého. Ďalší dôkaz, že nikoho nezmení propagačný leták, iba osobná skúsenosť. Aj manažérka istej firmy údajne až v Zaježovej pochopila, že nemusí každé ráno tráviť toľko času v kúpeľni.
„Podstata je v tom, že nechceme ukazovať technológie, ale primeranosť a skromnosť. Technológie samy osebe nie sú spásou. Deti tu nechali rozsvietené a tvrdili, že nič to nestojí, veď je to zo slnka. Hovorí sa tomu aj Jevonsov paradox. Anglický ekonóm Wiliam Jevons v 60. rokoch 19. storočia zistil, že úsporné inovácie v konečnom dôsledku zvyšujú celkovú spotrebu,“ uzatvára Hipš. .odstrihni sa
Podľa odhadov (preukázať by to mala až spomínaná nezávislá štúdia v novembri) znesie slovenská prenosová sústava 600 až 800 megawattov slnečných elektrární. Zatiaľ je inštalovaných 485 megawattov. Poslanec Chren sa nazdáva, že špekulatívny solárny boom sa Jurčíkovou novelou neskončil. „Od distribučných spoločností už dnes vieme o žiadostiach na zapojenie ďalších 22 megawattov elektrární s výkonom do 100 kilowattov. Podľa odhadu ministerstva hospodárstva v priebehu roku 2012 vznikne najmenej ďalších 50 megawattov týchto zdrojov, čím sa priblížime k hraničnej kapacite prenosovej sústavy,“ tvrdí Chren. Spoločne s tromi koaličnými poslancami predložil na terajšiu schôdzu NR SR návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktorá opäť mení pravidlá hry. Podporu obmedzuje pre zdroje s výkonom do 10 kilowattov namiesto doterajších 100. Argumentujú znížením cien fotovoltických modulov, nadmerným záujmom investorov a ohrozením prenosovej sústavy v prípade neregulovanej výstavby nestabilných zdrojov.
„Nechceme zabiť fotovoltickú energetiku. Je to obnoviteľný zdroj, ktorý podporujeme aj naďalej. Naším vzorom je slovinský model, ktorý je založený na malých elektrárňach na strechách rodinných domov. Tie neslúžia prioritne ako investície s cieľom zarobiť na predaji energie do siete, ale znížiť náklady na spotrebu pre rodinné domy. Preto sme zastavili rozmach veľkých hráčov, aby bol priestor pre tých menších,“ dodáva Chren. SAPI pritom argumenty predkladateľov „nezmyselného návrhu novely“ odmieta s tým, že znižuje už dnes veľmi obmedzenú podporu výroby energie zo slnka. Malé a stredné inštalácie podľa asociácie nemôžu ohrozovať stabilitu prenosovej sústavy – sú totiž napájané do nízkonapäťových, nie do vysokonapäťových sietí.
A základné zistenie tohto zložitého príbehu? Ak chcete mať na dome vlastný solárny zdroj energie, potrebujete vysokú vstupnú investíciu, najmenej 2-tisíc eur za jeden kilowatt výkonu. A najmä sa stratíte v byrokratickom bludisku. No ak ste mimoriadne trpezliví a beriete to ako investíciu do budúcnosti, určite sa vám to časom vráti. Ľudí, ktorí sa vďaka panelom na streche „odstrihnú“ od siete (systém off grid) a stanú sa plne energeticky sebestační, bude určite pribúdať. Technológie sa zdokonaľujú a zlacňujú do tej miery, že čoskoro sa zrejme dočkáme verejného osvetlenia na báze slnka a vetra. Perspektívnou témou je elektromobilita a solárne články na pohon áut. Kľúčové bude riešenie skladovania energie z obnoviteľných zdrojov v obrovských objemoch. Aj odporcovia tejto energie uznávajú, že to bude zlom, keď svet dokáže fungovať čisto na obnoviteľných zdrojoch. Možno.
„Otvorenie slnečnej elektrárne je vždy potešením. Nové technológie, nové pracovné miesta,“ ujíma sa s primeraným pátosom slova parlamentný poslanec Ľudovít Jurčík (SaS) a vzápätí úprimne dodá: „Pousilujem sa predložiť novelu zákona, ktorá odbremení malé inštalácie na strechách rodinných domov od neprimeranej byrokratickej záťaže pri vybavovaní povolení. Napokon, sám si chcem takéto zariadenie osadiť na svoju chalupu...“
Pocit idylky kazí iba jediné. A to uvedomenie si faktu, že dnes by rakúski (ani iní) investori takúto elektráreň na Slovensku určite nepostavili. Príčinou je práve tzv. Jurčíkova novela zákona č. 309/2009 o obnoviteľných zdrojoch, ktorá teraz od 1. júla radikálne obmedzila podporu pre tento druh energie. Na pätnásť rokov garantovanú vyššiu výkupnú cenu za elektrinu dostanú už iba zdroje umiestnené na budovách, teda nie slnečné parky na zemi ako dovtedy. Novela sa viaže na zdroje s výkonom do 100 kilowattov, dovtedy to bol jeden megawatt. Na ilustráciu: bežný rodinný dom potrebuje slnečnú elektráreň s výkonom okolo 7 kilowattov.
Paradoxne, elektráreň v Čakanoch slávnostne otvárajú rok po jej spustení. „Pri dnešných výkupných cenách elektriny na Slovensku by sme do toho nešli. Nevyplatilo by sa nám to. Systém štart stop u vás na Slovensku, kde sa menia zákony prakticky zo dňa na deň, je zlý,“ dodá sklamane zástupca rakúskeho investora Michael Hannesschläger.
.blízke stretnutie iného druhu
Možno ste si to všimli. Vlani a v prvej polovici tohto roka vyrástli po celej krajine, no najmä na obilných či kukuričných lánoch juhu stredného Slovenska – v okolí Lučenca, Veľkého Krtíša či Fiľakova – podivuhodné modré útvary pripomínajúce kulisy sci-fi filmu. Ešte aj ten názov je akýsi čudný, fotovoltické systémy. Nesmrdia, nedymia, nehučia, nepotrebujú suroviny, nevyrábajú odpad. A predsa, lány solárnych panelov vzbudzujú rozpaky.
„Zaťažuje to sieť enormnými výkyvmi a tým, že ide o dotovaný zdroj energie, spôsobuje fotovoltika nárast ceny elektriny pre domácnosti,“ tak znejú hlavné argumenty odporcov. „Je to investícia do budúcnosti. Cena energie z tradičných zdrojov (uhlie, atóm) bude dlhodobo rásť, pričom cena energie zo slnka, ale aj z vetra bude klesať, technológie sa budú zdokonaľovať, ich cena tiež bude klesať,“ tvrdia obhajcovia. Argumentujú najmä tým, že už o dva, tri roky aj na Slovensku dosiahneme grid paritu, teda stav, keď sa vyrovnajú ceny energie vyrobenej z fotovoltiky s cenou pre konečného spotrebiteľa dodanou tradičným dodávateľom. Inými slovami, potom už nebude potrebné dotovať výkupné ceny energie z obnoviteľných zdrojov, k čomu sme sa ako k jednej z foriem podpory zaviazali prijatím smernice EÚ. Slovensko sa takisto v rámci svojho členstva v EÚ zaviazalo získavať do roku 2020 až 14 percent konečnej spotreby energií z obnoviteľných zdrojov (slnko, vietor, biomasa). Priekopníkmi v tomto smere sú susední Rakúšania (23,3 percenta v roku 2005 a 34 percent v roku 2020), no najmä Švédi (39,8 percenta v roku 2005 a 49 percent v roku 2020).
Kým dosiahneme grid paritu a slnečná či iná energia z obnoviteľných zdrojov bude konkurencieschopná aj bez dotácií, budeme ju všetci, chtiac-nechtiac, doplácať vo výkupných cenách. Keď k 1. júlu znížil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) výkupnú cenu pre slnečné elektrárne, ktoré navyše musia byť do siete zapojené prednostne, z 38 na 26 centov za jednu kilowatthodinu, tak cena energie pre domácnosti sa pohybovala od 11 do 16 centov. .zrod slnečných barónov
Možno sa pýtate, čo je na tom zlé, doplácať si za rozumnú vec. Ide však aj o to, komu. Na Slovensku je dnes asi 900 slnečných elektrární, z čoho je asi 200 veľkých, ktoré produkujú väčšinu tejto energie. Hlúpe je najmä to, že všetci doplácame najmä na účty vybraných slnečných barónov, ktorí pripojovali svoje 4-megawattové, neskôr 1-megawattové elektrárne za mimoriadne podozrivých okolností. Tento biznis sa odohrával od roku 2009 v zásade dvoma spôsobmi. Jeho základ tvorilo samotné získanie licencií, ktorých bol obmedzený počet. Kto si vybavil všetky potrebné povolenia za 20- až 30-tisíc eur (bez pozemku), tak projekt so stavebným povolením na trhu bežne predal za 300- až 400-tisíc. Kto bol vytrvalejší a postavil si za dva mesiace 1-megawattovú elektráreň za 2,5 až 3 milióny eur, tak ju mohol vzápätí predať o milión drahšie. Inými slovami, za každý megawatt slnečných elektrární čistý zisk milión eur. Podnikateľské „solárne zoskupenia“, ktoré na tom zarábajú, sa pohybujú medzi politikmi a mecenášmi strán naprieč celým spektrom.
Začalo sa to celé pred dvoma rokmi tým, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) si objednala na Žilinskej univerzite štúdiu, ktorá mala preukázať vplyv zapojenia väčšieho množstva slnečných elektrární na stabilitu prenosovej sústavy. Rozhodli sa pustiť do siete prvých 120 megawattov zo slnka. Kľúčovým obdobím boli štyri dni na prelome novembra a decembra 2009. Od štvrtka, kedy SEPS vyhlásil začiatok súťaže o „povolenky“ na 4-megawattové elektrárne, do pondelka, keď súťaž uzavrel. Prihlásilo sa 97 záujemcov. Čo je pozoruhodné, niektorí z nich už mali projekty, dokumentáciu, pôdu, potrebné dokumenty. Čo je ešte pozoruhodnejšie, iní nemali nič, a predsa získali licenciu. Rovnako zaujímavá ako otázka, čo sa dialo počas pamätných hektických dní a nocí v centrále SEPS-u, je otázka, čo sa udialo dni a týždne predtým. Kto vedel, aká súťaž o lukratívne licencie a kedy bude vyhlásená? Autori vizuálneho Obchodného registra vytvorili schému spletitých vlastníckych vzťahov okolo firiem Solarlandu. Ako ukážkové video ju prezentovala aj Aliancia Fair Play.
„Spoločnosti Solarlandu začali fungovať pár týždňov pred tendrom, potom to všetko previedli do Holandska. Išlo o dve akciovky so zrkadlovým riadením a personálnym prepojením, ktoré sa potom rozdelili na približne 40 eseročiek. Dôležité je, že sme sledovali prepojenia všetkých firiem, nielen jednej. Podľa mňa môže ísť o príklad ďalšej schránkovej firmy,“ uvádza Michala Habala z vizuálneho Obchodného registra.
Skvelá investičná príležitosť, taká elektráreň! S návratnosťou 12, neskôr dokonca 8 rokov (niekedy aj s dotovanými solárnymi panelmi z eurofondov) a výkupnou cenou garantovanou na 15 rokov. Všetko zrejme prebehlo v súlade so zákonom. Prečo zrejme? Nič sa nevyšetrovalo a korupciu nikto nepreukázal. A okrem toho, väčšina elektrární už medzičasom zmenila majiteľov. „Naša vláda nastúpila pomerne dlho po tom, systém tak nastavili za Fica,“ hovorí poslanec Martin Chren (SaS), spoluautor legislatívnych noviel v tejto oblasti. .ušlo to
Príbeh sa však nekončí novembrom 2009. Keď sa vyčerpali „povolenky“ na najväčšie, teda 4-megawattové slnečné elektrárne, tak prišli na rad menšie, 1-megawattové. Už za tejto vlády. Rovnako výhodný kšeft, dokonca v trojnásobne väčšom objeme ako predtým 120 megawattov. Len s tým rozdielom, že proces už neriadil SEPS, ale tri distribučné spoločnosti, teda akciové spoločnosti s účasťou zahraničného kapitálu a štátu.
„Mrzí ma, že to neostalo celé pod kontrolou SEPS-u. Diali sa potom aj také veci, že 34-megawattovú elektráreň stavali ako tridsaťštyri menších 1-megawattových elektrární, vďaka čomu nemuseli ísť povolenky cez nás, ale cez distribučné spoločnosti, kde to ušlo,“ hovorí generálny riaditeľ SEPS-u Ján Horkovič, ktorý je vo funkcii od septembra 2010. Čo môže znamenať výraz ušlo to?
Dodnes nikto presne nevie, aký výkon nepredikovateľných (teda nestabilných) obnoviteľných zdrojov – slnka a vetra – znesie SEPS. Nezávislá štúdia na túto tému by mala byť hotová až teraz v novembri. SEPS pritom ešte koncom júla, teda mesiac po horúčkovitom zapájaní veľkých elektrární, nemal od distribučných spoločností presné informácie, koľko slnečných elektrární a kde sa zapojilo. Preťaženie siete blízke kolapsu však nespôsobili naše slnečné zdroje, ale nemecké veterné parky, ktoré „valili“ v lete do prepojenej siete ôsmich stredoeurópskych krajín obrovské prebytky energie. .česká cesta
Poučné je porovnanie s Českom, kde sa podobné veci diali s predstihom. Česi majú dnes zapojené asi dva gigawatty slnečných elektrární, teda štyrikrát viac ako u nás. Namiesto vtiahnutia bežných ľudí a malých firiem tento výnosný biznis ovládli veľké skupiny ako ČEZ, J&T či Czech Coal. Časopis Respekt (30/2011) píše o korupčnom raji.
„V Česku sa k 31. decembru 2010 dramaticky znižovala výkupná cena za solárnu energiu z 12 na 5,5 koruny. Viem o mnohých inštaláciách, kde sa zapájalo na poslednú chvíľu. Projekty mali vydané revízne správy, pričom panely montovali až potom. Najväčšie projekty kúpil samotný ČEZ a boli pripájané pár dní pred koncom roka, pričom ostatní investori sa už v polovici decembra na ČEZ nedovolali,“ uvádza Marian Böhm, projektový manažér českej firmy Juwi, ktorá po zmene legislatívy zo Slovenska, kde postavili päť slnečných elektrární, odchádza. Podľa Böhma bol vývoj u nás čitateľnejší a lepšie zvládnutý ako v Česku, nazdáva sa však, že veľké inštalácie, ktoré by napríklad mohli využívať ako zdroj pre logistické haly, zastavila legislatíva príliš skoro.
Nekontrolovaný solárny boom mala u nás ukončiť Jurčíkova novela. Investori sa ponáhľali. V odbornej verejnosti kolujú vtipné historky o tom, ako jednému z nich nedoviezli včas slnečné panely pre tri elektrárne, a tak vždy postavil, dal skolaudovať a presťahoval na ďalšie miesto tú istú sadu panelov. Dvadsaťšesť kontrolórov ÚRSO k začiatku septembra skontrolovalo 404, teda asi polovicu všetkých slnečných elektrární, v prvom rade veľkých. Kontroly odhalili podvody (pozri rozhovor v rámčeku) pri zapájaní elektrární s kapacitou viac ako 50 megawattov, vďaka čomu by mali náklady za spotrebu elektriny pre priemernú rodinu klesnúť asi o 41 centov mesačne: výroba dotovanej elektriny zo slnka totiž nedosiahla plánovanú výšku. Zodpovednosť nesú aj starostovia obcí, ktorí takéto podvody posvätili kolaudáciou. ÚRSO postúpil na Generálnu prokuratúru 50 podaní. Vlastný audit vykonáva aj SSE. A kontroly robí aj rezortná Štátna energetická inšpekcia. Iba ťažko pritom možno s odstupom času očakávať zásadné zistenia kontrol. Investori mali na osadenie panelov a nápravu nedostatkov dosť času. .s jadrom aj naďalej?
Vďaka medializovaným zisteniam o podvodoch utrpel imidž progresívneho odvetvia ako celku. Slušní podnikatelia doplácajú na tých, čo im kazia meno, ako vždy. Naplno si to uvedomujú členovia Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI), ktorá združuje viac ako tridsať firiem z tejto oblasti. SAPI vznikla v lete 2010 a za jeden z výsledkov svojho lobingu považuje odvrátenie niektorých unáhlených zásahov do legislatívy. Od septembra 2009 zaznamenala fotovoltika sedem podstatných zmien k horšiemu, z čoho štyri idú podľa SAPI na vrub predchádzajúcej a tri na vrub súčasnej vlády.
„V konečnom dôsledku sme ako asociácia sklamaní z bývalej aj zo súčasnej vlády. Na Slovensku nemáme takmer nijakého politika, ktorý by si bral k srdcu otázku obnoviteľných zdrojov. Zároveň je táto téma príliš spolitizovaná,“ tvrdí Juraj Ulehla zo SAPI, podľa ktorého solár vyrástol na veľkého súpera, čo začína tradičným hráčom prekážať. „Napriek ranám do klobúka sme zobrali najmenej jeden blok jadrovej elektrárne, ktorý už nebude potrebné postaviť,“ dodáva Ulehla. Také jednoduché to však nebude. Slovenská energetika s odklonom od jadra nepočíta a po dostavbe Mochoviec bude dokonca produkovať až 70 percent potreby energie týmto spôsobom. A Slovensko sa stane jej výrazným exportérom.
Členovia SAPI sa pritom oprávnene sťažujú na veľké byrokratické prekážky a nízko nastavené výkupné ceny elektriny pre malé strešné systémy. Tie ostali jediným segmentom tohto odvetvia, ktorý má pri súčasnom legislatívnom chaose šancu na rozvoj. Alebo mal? .o vode zo slnka
Juraj Hipš je bývalý grínpisák, ktorý rád dumal v bratislavských kaviarňach o lesoch a divočine. Keď sa pred šiestimi rokmi presťahoval do legendárnej Zaježovej, na lazy pri Krupine, bral to ako skok do rozvojovej krajiny: odrazu sa ocitol bez mobilnej siete, bez internetu, autobus jazdí trikrát denne, v sobotu vôbec. Podobne ako 60 novolazníkov s deťmi, aj on si nielen zvykol, no prírode blízky život mu učaroval. Založil a vedie Centrum environmentálnej výchovy Živica. Budovali ho ako skĺbenie moderných technológií a zachovania prírodného staviteľstva. Hipš sa už rok neúspešne pokúša vybaviť zapojenie tridsiatich solárnych panelov s výkonom 8,4 kilowattu, ktoré sú osadené na streche centra vďaka grantu Rozvojového programu OSN (UNDP).
„Výkon elektrárne pokryje spotrebu troch domov a čističky. Z predaja prebytkov energie sme chceli pôvodne produkovať zisk pre miestnu komunitu. Plánovali sme, že za to vymeníme okná na škole, vystavíme pec. Funkčné skúšky sme absolvovali, riešime už iba nekonečné papierovanie,“ hovorí sklamane Hipš a pokračuje: „Kvôli stopstavu a návalu žiadostí nás SSE nepripojili. Po 30. júni je stopstav odblokovaný, no za nižšiu výkupnú cenu. Návratnosť sa nám tak predlžuje z piatich na desať rokov.“
Martýrium sa však nekončí. Najnovšie potrebujú SSE päť ďalších zmlúv a tri dokumenty poslal ÚRSO. A aby toho nebolo málo, SSE požaduje ešte zmluvu o pripojení s tromi podpismi. „Ozaj by som rád vedel, ako dokázali spustiť veľké megawattové elektrárne, keď nevieme zapojiť elektrárničku na streche!“ dodáva nahnevane Hipš. Zaježová je pritom iba jedným zo stoviek prípadov, keď v uplynulých mesiacoch spoločnosti ZSE, SSE a VSE uprednostňovali veľkých prevádzkovateľov slnečných elektrární na úkor tých malých. Vysoké prekračovanie 30-dňových lehôt na vybavenie distribútori zdôvodňujú návalom žiadostí.
Smutné na tomto príbehu byrokratických prekážok je ešte čosi iné. V zaježovskom centre organizujú kurzy ekovýchovy pre školy aj pre firmy. Zámerne nebudovali sprchy na izbách. Radšej vysvetľujú hosťom, že v spoločných sprchách im tečie „voda zo slnka“ (majú tu kolektory aj na ohrev vody), ktorá, keď sa minie, tak ďalšia tak rýchlo nebude. Stredoškoláci si sofistikovane vypočítali, ako dlho vydrží tiecť teplá, pričom jeden z nich stopkami meral ostatným čas, ako dlho sa môžu umývať – aby vyšlo na každého. Ďalší dôkaz, že nikoho nezmení propagačný leták, iba osobná skúsenosť. Aj manažérka istej firmy údajne až v Zaježovej pochopila, že nemusí každé ráno tráviť toľko času v kúpeľni.
„Podstata je v tom, že nechceme ukazovať technológie, ale primeranosť a skromnosť. Technológie samy osebe nie sú spásou. Deti tu nechali rozsvietené a tvrdili, že nič to nestojí, veď je to zo slnka. Hovorí sa tomu aj Jevonsov paradox. Anglický ekonóm Wiliam Jevons v 60. rokoch 19. storočia zistil, že úsporné inovácie v konečnom dôsledku zvyšujú celkovú spotrebu,“ uzatvára Hipš. .odstrihni sa
Podľa odhadov (preukázať by to mala až spomínaná nezávislá štúdia v novembri) znesie slovenská prenosová sústava 600 až 800 megawattov slnečných elektrární. Zatiaľ je inštalovaných 485 megawattov. Poslanec Chren sa nazdáva, že špekulatívny solárny boom sa Jurčíkovou novelou neskončil. „Od distribučných spoločností už dnes vieme o žiadostiach na zapojenie ďalších 22 megawattov elektrární s výkonom do 100 kilowattov. Podľa odhadu ministerstva hospodárstva v priebehu roku 2012 vznikne najmenej ďalších 50 megawattov týchto zdrojov, čím sa priblížime k hraničnej kapacite prenosovej sústavy,“ tvrdí Chren. Spoločne s tromi koaličnými poslancami predložil na terajšiu schôdzu NR SR návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktorá opäť mení pravidlá hry. Podporu obmedzuje pre zdroje s výkonom do 10 kilowattov namiesto doterajších 100. Argumentujú znížením cien fotovoltických modulov, nadmerným záujmom investorov a ohrozením prenosovej sústavy v prípade neregulovanej výstavby nestabilných zdrojov.
„Nechceme zabiť fotovoltickú energetiku. Je to obnoviteľný zdroj, ktorý podporujeme aj naďalej. Naším vzorom je slovinský model, ktorý je založený na malých elektrárňach na strechách rodinných domov. Tie neslúžia prioritne ako investície s cieľom zarobiť na predaji energie do siete, ale znížiť náklady na spotrebu pre rodinné domy. Preto sme zastavili rozmach veľkých hráčov, aby bol priestor pre tých menších,“ dodáva Chren. SAPI pritom argumenty predkladateľov „nezmyselného návrhu novely“ odmieta s tým, že znižuje už dnes veľmi obmedzenú podporu výroby energie zo slnka. Malé a stredné inštalácie podľa asociácie nemôžu ohrozovať stabilitu prenosovej sústavy – sú totiž napájané do nízkonapäťových, nie do vysokonapäťových sietí.
A základné zistenie tohto zložitého príbehu? Ak chcete mať na dome vlastný solárny zdroj energie, potrebujete vysokú vstupnú investíciu, najmenej 2-tisíc eur za jeden kilowatt výkonu. A najmä sa stratíte v byrokratickom bludisku. No ak ste mimoriadne trpezliví a beriete to ako investíciu do budúcnosti, určite sa vám to časom vráti. Ľudí, ktorí sa vďaka panelom na streche „odstrihnú“ od siete (systém off grid) a stanú sa plne energeticky sebestační, bude určite pribúdať. Technológie sa zdokonaľujú a zlacňujú do tej miery, že čoskoro sa zrejme dočkáme verejného osvetlenia na báze slnka a vetra. Perspektívnou témou je elektromobilita a solárne články na pohon áut. Kľúčové bude riešenie skladovania energie z obnoviteľných zdrojov v obrovských objemoch. Aj odporcovia tejto energie uznávajú, že to bude zlom, keď svet dokáže fungovať čisto na obnoviteľných zdrojoch. Možno.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.