.hovorcom si rok aj štvrť. Ešte neľutuješ, že si to zobral?
Určite nie, aj keď je to šialená robota. Niekedy zo žartu hovorím, že som hovorcom na polovičný úväzok, pretože sme sa s premiérkou dohodli, že budem fungovať aj ako jej poradca. Vzhľadom na to, že ekonomické témy dominujú, tak mám dosť roboty aj na tomto fronte. Popritom dvíham telefóny novinárom... ...desiatky telefonátov denne. To stíhaš ešte premiérke radiť?
Dá sa to. Pokiaľ ide o reagovanie na otázky novinárov, tak som sa už naučil, že ide najmä o citáty. Treba si pripraviť tri, štyri vety, ktoré stále opakujem. Tých problémov, na ktoré premiérka denne reaguje, nie je napokon viac ako štyri, päť. .náš šéfredaktor Štefan Hríb označil tvoj prestup za sklamanie, pretože kým ako ekonomický novinár si bol vplyvný formovateľ verejnej mienky a oponent politikov, teraz najmä reprodukuješ ich názory. Ty si vtedy protestoval, ale nie je na tom niečo?
Moje názory prispievajú k formovaniu postojov premiérky. Keď už nič iné, tak sa s ňou aspoň v tom dobrom slova zmysle hádam, alebo sa ona háda so mnou. To sa deje pomerne často. Preto si myslím, že mám oveľa väčší vplyv na politiku než keď som bol novinár. .o Radičovej je známe, že je dosť svojhlavý človek, ktorý si ide svojou cestou.
Je to tak, ale na druhej strane je to človek, ktorý bez ohľadu na to, aká intenzívna bola naša diskusia, nikdy ju neukončila spôsobom buď ticho, ja som premiérka. .ovplyvnil si niečo tak, že keby si tam nebol, premiérka by sa v niečom dôležitom rozhodla inak?
Ten proces rozhodovania je veľmi komplikovaný. Robiť si tam nejaké zásluhy v zmysle, že keby som tam nebol, tak by to bolo inak, by bolo nielen neférové, ale aj arogantné. .o premiérke sa tiež hovorí, že príliš dá na články v médiách. Je to tak?
Je vnímavá voči médiám. .nedokázal by si ju potom ako komentátor aj prostredníctvom tlaku cez médiá ovplyvniť možno viac ako teraz?
Určite nie. .vieš si predstaviť návrat späť?
Keby som sa musel rozhodovať, kam ďalej, tak by moje úvahy išli zrejme iným smerom. Keď chcete niečo robiť, tak vás to musí lákať a žurnalistika pre mňa momentálne nie je lákavá výzva. .politikov vnímaš teraz z úplne iného pohľadu, než predtým ako novinár. Vidíš ich inak?
To, čo sa najviac zmení, je osobné vnímanie ľudí, ktorých ste predtým vnímali len cez ich verejné pôsobenie, prípadne cez dôverný rozhovor novinára s politikom. Nič z toho však nemôže nahradiť skúsenosť, keď ste s nimi ustavične v kontakte a máte ich na očiach, keď rokujú. .máš teraz na nich lepší či horší pohľad?
To sa takto nedá povedať. Na niektorých lepší, na iných horší. .o tých horších príkladoch asi nebudeš chcieť hovoriť. Kto ťa teda prekvapil pozitívne?
(Ticho.) Rozmýšľam, ako odpovedať, keďže by sa mi asi automaticky malo v hlave vynoriť nejaké meno, ale nevynorilo sa. Skúste mi položiť ďalšiu otázku, budem o tom ešte rozmýšľať. (Smiech.) .ty si mal ako novinár v úcte Ivana Mikloša, aj mnohí ľudia z jeho okolia sú ti ľudsky či názorovo blízki. Pred niekoľkými mesiacmi ste sa pre takmer zničujúci spor medzi premiérkom a ministrom o Daňový úrad ocitli na dvoch frontoch. Sklamal si sa v Ivanovi Miklošovi?
Určite to môj pohľad ovplyvnilo, ale nemôžete čakať, že ako vládny hovorca sa vám s tým budem zverovať. .ovplyvnilo to vzťah k tvojim priateľom z Miklošovho okruhu?
Určite nie. .je to tak, že v politike sa aj tvrdé zrážky musia napokon brať športovo?
Asi tak. Musíte sa emocionálne odosobniť. Je to veľmi ťažké, ale nutné. Ale vzťahy medzi nami pešiakmi to až tak ovplyvniť nemohlo. Napríklad medzi mnou a Miklošovým hovorcom Martinom Jarošom, s ktorým sme chodili spolu do jednej školy, je vzťah nezmenený. Akurát si zo seba viac uťahujeme. .zmenil sa tvoj pohľad na slovenskú žurnalistiku, keď si teraz na opačnej strane?
Keby som tvrdil, že nie, tak by som nebol úprimný. Ale nemám rád otázky, aký je stav našej žurnalistiky, to je asi tak, ako sa pýtať, aká je úroveň slovenských sústružníkov. Niektorí sú dobrí, iní zlí a niektorí sú priemerní. Ale je fakt, že ako printový novinár som sa staval s istým dešpektom k televíznym novinárom. Dnes mám určite lepšiu mienku o televíznej žurnalistike. Niekedy ma však privádza do zúrivosti novinárska povrchnosť. Niektoré moje skúsenosti sú až absurdné. .aké napríklad?
Po jarnom samite EÚ za mnou prišiel jeden novinár a opýtal sa ma, čo je to vlastne ten euroval. Prišlo mi to až neuveriteľné. Mal som tiež skúsenosť s jednou televíznou reportérkou, ktorú som pol hodinu musel presviedčať, že ministri nesedia na Úrade vlády, ale každý z nich má svoje ministerstvo. .na Facebooku často kriticky komentuješ prácu novinárov a na mušku si obzvlášť berieš najmä bývalých kolegov z denníka SME. Je pre teba SME takým sklamaním?
Určite nie, ale na SME mi záleží. Poviem to inak. Z ľudskej stránky ma trochu baví doťahovať sa s novinármi a občas je čarovné pozorovať, ako ľudia, ktorých celoživotným poslaním je byť tvrdí a kritickí, ťažko nesú, keď sa len na nejakom hlúpom Facebooku stanú objektom kritiky. SME je však podľa mňa najlepší slovenský denník a veľmi mi záleží na tom, aby ním aj ostal. Aj preto ma prioritne zaujíma, čo píšu oni. Ostatné denníky sú pre mňa partneri, ktorým musím poskytovať informácie, ale nemám k nim taký srdcový vzťah. .v uplynulom desaťročí sa zdalo, že tu vzniká silná generácia ekonomických novinárov tridsiatnikov, ale najmä po posledných voľbách viacerí odišli. Teraz tu chýbajú takíto novinári, ktorí by takmer každodenne vysvetľovali a komentovali dianie okolo dlhovej krízy či eurovalu. Prečo títo ľudia nevydržia, sú v tom peniaze?
Napríklad v mojom prípade to určite peniaze neboli. Ale naozaj príliš cítiť, že len veľmi málo ľudí má analytickú ekonomickú žurnalistiku ako denný chlebíček. Diskusia je vyprázdnená, je deformovaná tým, že už dlhodobo tu majú jasnú prevahu extrémne liberálne názory. Preto je posunutá oproti debate, ktorá sa odohráva trebárs vo Financial Times či v The Economiste. Ale prečo sa to stalo? Neviem. .práveže vôbec nemáme pocit, že dnes by mali v komentároch prevahu názory, ktoré pokladáš za extrémne liberálne...
Myslel som to skôr tak, že tieto názory sú naďalej silné v think-tankovom prostredí a médiá ich automaticky reprodukujú. Kvalitní ekonómovia tú diskusiu príliš neformujú. Máme aj zopár veľmi dobrých akademikov ako Dalibor Roháč, Michal Horváth či Ľuboš Pástor, tí sú však rozlezení po svete. A ľudia ako Ľudovít Ódor či páni z Inštitútu pre finančnú politiku zas pracujú pre vládu. .nemal teda pred rokom pravdu Štefan Hríb, keď odchod novinárov ako ty označil za stratu pre žurnalistiku aj úroveň tunajšej diskusie?
Veľmi mi to lichotí. Iste, je pravda, že moja generácia sa veľmi preriedila. V tomto zmysle teda áno. .má šancu sa to zlepšiť?
<//strong>Verím, že ten priestor sa raz zaplní. .ktorý ekonomický novinár je pre teba zaujímavý?
Pre mňa je veľmi zaujímavý môj bývalý kolega z Trendu Fero Múčka... ...ktorý pritom nie je vyštudovaný ekonóm.
To ani mnohí z nás. .čo je nevyhnutnou podmienkou, aby bol ekonomický novinár naozaj dobrý?
Musí byť tak trochu polyhistor, musí vedieť písať a dennodenne študovať, čo píšu múdri ekonómovia. .keby si bol teraz novinár, písal by si o eurovale to isté, čo hovoríš ako hovorca premiérky?
Áno. .čo si teda myslíš o eurovale?
Podľa mňa je to zárodok spoločného nástroja, ktorý dokáže nahradiť chýbajúci fiškálny pilier EÚ. Som presvedčený, že dnešná kríza sa nedá vyriešiť bez spoločného nástroja. Je to v podstate narýchlo urobená a za behu opravovaná inštitúcia, ktorá vytvára priestor na riešenie veľkých problémov. .mnohí hovoria, že euroval nie je ekonomicky dobré riešenie, ale v tejto chvíli je už iba jedinou politickou alternatívou, preto ho treba podporiť. Ty hovoríš, že je aj ekonomicky dobrým riešením?
O tom je medzi renomovanými ekonómami silná polemika. Fakt je ten, že menová únia ako eurozóna nebude môcť úspešne fungovať bez ďalších politických nástrojov. Prijatý spôsob riešenia hovorí o krízovom fonde s právomocami a inštrumentami, ktoré budú po usadení prachu veľmi pripomínať Medzinárodný menový fond. Napríklad ekonóm Kenneth Rogoff tvrdí, že ani to nebude stačiť a nejaká podoba fiškálnej únie príde. To bude znamenať zvýšenie transferov medzi krajinami. Iní tvrdia, že ak sa tento systém dobre nastaví a zároveň bude prepracovaný dozorno-sankčný mechanizmus na centrálnej úrovni, tak by to mohlo fungovať. .aký je tvoj názor?
Skôr inklinujem k druhému riešeniu, a to aj z obranného reflexu, pretože existuje silné nebezpečenstvo, že v prípade fiškálnej únie budú hrať prím nie komunitárne záujmy, ale záujmy silných krajín. A tie budú presadzovať aj svoje dlhodobé agendy a spochybňovať naše či írske nízke dane. .prečo máme na Slovensku podporovať euroval, ak aj podľa teba môže byť cestou k fiškálnej únii, ktorej podoba bude pre nás úplne nevýhodná?
Ide práve o to, že musíme byť vnútri tejto diskusie. A aby sme boli v jej vnútri, musíme schvaľovať dohody, ku ktorým sme sa zaviazali. .keď sa obzrieme späť, nebolo osudovou chybou, že sa Slovensko tak ponáhľalo do eurozóny?
Po vojne je každý generál. .ale títo „generáli“, ktorí poukazovali na systémové rizika eurozóny a na čiernych pasažierov ako Grécko, tu boli aj pred vojnou.
Ono je to nakoniec vždy o výslednej bilancii. V tomto momente sú na tom naozaj lepšie Česi, lebo sa nemusia trápiť s eurovalmi. Pre mňa je však naďalej podstatné, že sme totálne otvorená ekonomika, ktorá je zrkadlom toho, čo sa deje v Nemecku. Z tohto pohľadu je výhodné mať s Nemcami menovú úniu v dobrých aj neutrálnych časoch, pričom to prináša problémy v zlých časoch. Na konečné bilancovanie by som si ešte počkal. .to bilancovanie bude napokon dosť súvisieť s tým, ako eurozóna obstojí v týchto zlých časoch. Práve preto je kľúčová otázka, či euroval v kombinácii s hyperaktívnou ECB (Európska centrálna banka) krízu len nezhoršuje. Nemecký finančný ekonóm Harald Hau, ktorý študoval u spomínaného Rogoffa, tvrdí, že alternatívou k bezbrehému eurovalu bolo sústrediť sa výlučne na nútenú rekapitalizáciu ohrozených bánk, ktorá by bola cielenou pomocou a vyšla by omnoho lacnejšie než dnešný euroval. Nemôže sa napokon ukázať, že cesta eurovalov bola pre eurozónu osudovým omylom?
Je možné, že sa na začiatku urobila chyba, ale určite by som ju nenazval osudovou. Lenže problém je celkom inde: v slovenskej politickej diskusii niekto absolútne nechápe, že toto je skončená debata. Riešenie sa prijalo v máji minulého roka, ratifikovalo sa vo všetkých parlamentoch a debata, že nebude euroval, už medzi politickými elitami v eurozóne neexistuje. Dodatok k eurovalu, ktorý sa bude teraz v parlamente schvaľovať, okrem iného umožňuje aj rekapitalizáciu bankového sektora. Teda krajiny budú môcť získať pôžičku na to, aby mohli rekapitalizovať svoje banky. V konečnom dôsledku teda po veľmi ťažkých kotrmelcoch a dlhom čase nastáva fúzia rôznych názorov. .nie je potom výsledkom mačkopes?
Nie. Samozrejme, každému je jasné, že euroval v súčasnej podobe môže pôžičkami zachrániť menšie krajiny, ale na záchranu obrovského Talianska by nestačil. Lenže euroval má mať zabudovaný aj preventívny program, teda bude môcť pomáhať krajinám, ktoré sú v zásade v dobrej kondícii, ale napríklad by mohli mať krátkodobo na trhu problém prístupu k úverom. Ak to preženiem, je to program, z ktorého by mohlo čerpať aj Slovensko. Ďalším programom je spomínaná rekapitalizácia a tým posledným programom je ten posledný defenzívny ťah, čo dnes robí ECB, teda možnosť nákupu dlhopisov na sekundárnom trhu. .a práve o to ide: v konečnom dôsledku všetko stojí a padá na Nemecku. Nenaložili si však Nemci tým, že obrovské množstvo peňazí pôjde na rôzne programy od sanovania krachujúcich štátov cez pomoc relatívne zdravým štátom až po rekapitalizáciu bánk, na seba bremeno, ktoré napokon neunesú? Keď predsa euroval stiahne ku dnu aj Nemecko, táto hra sa skončí...
Ale to nie je riziko eurovalo, to je riziko, ktorému čelí eurozóna, pokiaľ nevznikne nijaký nástroj, ktorý by to zastavil. .riziko eurovalu je v tom, že sám osebe nakazí Nemcov, ktorí si na seba zobrali nadmerné množstvo záväzkov.
Možno áno. Ale aká iná je možnosť? .cielená pomoc bankám, teda ich rekapitalizácia.
Z čoho by banky rekapitalizovalo Grécko, Írsko či Portugalsko po bankrote? No predsa z eurovalu. Veď oni si dnes na finančných trhoch nedokážu požičať ani cent. .lenže problém je práve v tom, že dnes nastavený euroval bude pod obrovským tlakom rôznych premiérov vlád, aby zasahoval na všetkých možných frontoch, aj tam, kde to nie je akútne...
To máte úplne skreslenú predstavu o rozhodovaní v eurovale, v ktorom sa hlasuje a hlasujú v ňom predstavitelia všetkých členských krajín eurozóny. To nie je tak, že v eurovale si niekto pod tlakom nejakého premiéra bude robiť, čo chce. .v Európskej centrálnej banke už rok a pol prehrávajú nemeckí zástupcovia proti juhu všetky kľúčové hlasovania...
Iste, ako inak než demokratickým hlasovaním sa má rozhodovať v demokratických spoločnostiach? .takže podobne ako s ECB to bude aj s eurovalom.
V eurovale je to poistené tým, že tam má každý právo veta. To nie je tak, že niekto príde, povie, že chce peniaze a úradníci z eurovalu mu ich pošlú. .ale nebude pri tých tisíckach operácií, ktoré tam budú stále prebiehať, zmysel práva veta čisto formálny?
Bude to rovnaké ako v prípade Medzinárodného menového fondu. Každé uvoľnenie peňazí je politické rozhodnutie, s ktorým musia členské štáty súhlasiť. Iste, existujú tendencie, aby sa fungovanie zefektívnilo a bolo to viac administratívne a flexibilné rozhodovanie. S tým však Slovensko nebude súhlasiť. .máš na mysli udelenie bankovej licencie eurovalu, čím by sa euroval dostal k obrovským peniazom z ECB?
To je jedna vec, ide však skôr o technickú záležitosť. .bol by si za to, aby euroval získal túto licenciu?
Závisí to od akútnosti situácie. Na to, aby hráči na trhu brali euroval vážne, potrebuje mať palebnú silu. Javí sa to tak, že ani súčasných 440 miliárd takouto silou nebude. Tá licencia by teda mala zmysel, pokiaľ by si situácia vyžadovala okamžitú a rozsiahlu intervenciu, napríklad v prípade zastavenia pádu Talianska by to malo zmysel. Povedzme si to priamo: pád Talianska by znamenal koniec eurozóny. .nespôsobili práve eurovalové riešenia a pôžičky nezachrániteľnému Grécku to, že talianska vláda cítila v poslednom roku a pol menší tlak na nevyhnutné reformy, čím sa situácia Talianska zhoršovala?
Nemyslím si, že je tam priamy súvis, i keď pripúšťam, že tie nákupy talianskych dlhopisov zo strany ECB môžu v Talianoch vyvolávať pocit, že nemusia robiť potrebné reformy. Ale obyvateľstvo žiadnej krajiny nechápe potrebu rýchlej konsolidácie verejných financií, ani Slováci nejasajú zo zvýšenia DPH. .povaha Nemcov je v tomto dosť odlišná od povahy južanských národov.
To je možné, ale dnes tá otázka naozaj stojí tak, že eurozóna nemôže dopustiť, aby sa kríza v plnej sile dostala do Talianska. .nech to stojí, čo to stojí?
Pokiaľ tie náklady budú menšie, než aké by vyplývali z rozpadu eurozóny, tak to za to stojí. Tento systém bude efektívny dovtedy, kým náklady vyplývajúce z kolapsu budú väčšie než sú tie dnešné náklady. Som si teda istý, že tých súčasných 440 miliárd, čo je možno 5 percent HDP eurozóny, je zatiaľ prijateľnou cenou... .k tomu však treba prirátať už použitých 150 miliárd z ECB plus budúce záväzky z trvalého eurovalu a podobne...
Iste, ale toto všetko je stále nižšia cena než pokles ekonomiky o 5 či viac percent HDP a ďalších 100-tisíc nezamestnaných. Za toto nám to stojí. .aj pri nezanedbateľnom riziku, že táto cesta neuspeje a budeme mať hromadu vyhodených peňazí plus veľký prepad a nezamestnaných?
Dobre, ale čo to znamená? Nerobiť nič? .nie, alternatívou bola vyššie spomínaná cielená pomoc ohrozeným bankám.
Nerozumiem, prečo je lepšie rekapitalizovať banky a pritom nechať padnúť Grécko. .lebo by to podľa niektorých ekonómov vyšlo omnoho lacnejšie.
Zlé načasovanie defaultu Grécka bez toho, aby boli nastavené nástroje v eurovale, ako je rekapitalizácia bánk či intervencie na sekundárnom trhu, by podľa mňa takmer isto viedlo k ohrozeniu finančného systému. .objavujú sa v centre diskusií o riešení krízy nápady, ktoré ťa vyslovene desia?
Dosiaľ ma nič nevydesilo. Mám totiž ročnú skúsenosť z Bruselu aj z tých eurosamitov. Som posledný človek, ktorý by bránil byrokratov, zdá sa mi absolútne nemiestny ten slovenský pohŕdavý tón voči bruselským byrokratom. Tieto riešenia nedávajú na stôl nejakí byrokrati, ale naozaj silné analytické tímy, ktoré má k dispozícii Komisia, ale aj štáty ako Nemecko. O takých odborných kapacitách sa na Slovensku ani nesníva. Samozrejme, aj ja s mnohými návrhmi nesúhlasím. .napríklad?
Ako som hovoril, vôbec nepokladám za nevyhnutné, aby sa harmonizovali daňové základy pre daň z príjmu právnických osôb. Také nebezpečenstvo stále existuje. Ale na jeho odvrátenie treba byť vnútri, a preto musíme byť dôveryhodným partnerom, ktorý dodržiava dohody. .vravíš, že harmonizácia daní je nebezpečenstvom. Pre Sulíka je nebezpečenstvom už tento euroval. Existuje aj pre teba hranica, za ktorou by si aj ty povedal hlasné sulíkovské „nie“?
Takú hranicu zatiaľ nevidím. To, čo tam prebieha, je férová diskusia, samozrejme, do výšky sily a vplyvu každej krajiny. Doma sa tu môžeme hádať, koľko chceme, ale realitu nezmeníme. Celé to však stojí takto: je lepšie spolurozhodovať, alebo sa len prizerať? Ja tvrdím, že lepšie je spolurozhodovať. .s tou mušou váhou, ktorú máme...
Ale je to vždy lepšie, ako si vypočuť výsledok. Ak by sme neschválili dodatok k eurovalu, potopíme ročnú prácu a všetkých ostatných partnerov, keďže lídri, ktorí to doma presadili, ako Angela Merkelová, do toho investovali možno všetok politický kapitál... .ale veď je zrejmé, že aj prípadná nedohoda v slovenskom parlamente navýšený euroval nepotopí...
Ale politicky to bude pre Slovensko katastrofa. .v čom?
Budeme mimo rozhodovania. .aj tak sme mimo, môžeme meniť maximálne nuansovité veci. Keď sa rozhodnú pre harmonizáciu daňových základov, bude to presne rovnaká situácia ako dnes.
Harmonizácia je návrh Komisie, a keď to neschválime, tak to nebude. .pri tom tlaku, ktorý sa bude opäť vyvíjať?
Na harmonizáciu? .keď sa Nemci a Francúzi za to zasadia celou silou a vznikne atmosféra, že ďalší integračný krok v podobe harmonizácie je nevyhnutnou reakciou na dnešné problémy, tak ten tlak bude masívny...
Jedna vec je agenda, ktorá priamo súvisí s riešením krízy, akou je euroval. Tam sú všetci pod extrémnym tlakom rizika kolapsu finančného systému, aby sa napokon konštruktívne dohodli. Ale harmonizácia daňových základov pre firmy s dnešnou krízou nesúvisí a slovenský postoj je jasný. Aj v tom je umenie vyjednávania – byť konštruktívny v jednej veci, aby som mohol byť tvrdý v inej veci. .mimochodom, budúci slovenský premiér Robert Fico za ňu v budúcnosti rád zahlasuje.
A práve to je ďalší argument, prečo je lepšie, keď do Bruselu na samity chodí Iveta Radičová s Ivanom Miklošom, a nie servilný Robert Fico. Preto je záujmom tejto krajiny, aby dodatok k eurovalu schválila pravicová väčšina. .ako novinár si ženy v politike príliš nešetril. Vo svojom pamätnom článku si bývalú ministerku práce Vieru Tomanovú označil za mimozemšťanku. Ako by si označil Ivetu Radičovú?
(Úsmev.) Trošku zaprotestujem. To nebolo o ženách v politike, to bolo o Tomanovej a jej neschopnosti. .späť k otázke: ako by si označil Ivetu Radičovú?
Napadli mi dve slová: mimoriadne komplikovaná. Rado Baťo/
Narodil sa v roku 1977. Ako novinár pracoval v denníkoch Hospodárske noviny a Pravda. V roku 2005 sa stal šéfredaktorom týždenníka Trend, neskôr pôsobil ako ekonomický komentátor denníka Sme. Od júla 2010 je hovorcom a poradcom premiérky Ivety Radičovej.
Určite nie, aj keď je to šialená robota. Niekedy zo žartu hovorím, že som hovorcom na polovičný úväzok, pretože sme sa s premiérkou dohodli, že budem fungovať aj ako jej poradca. Vzhľadom na to, že ekonomické témy dominujú, tak mám dosť roboty aj na tomto fronte. Popritom dvíham telefóny novinárom... ...desiatky telefonátov denne. To stíhaš ešte premiérke radiť?
Dá sa to. Pokiaľ ide o reagovanie na otázky novinárov, tak som sa už naučil, že ide najmä o citáty. Treba si pripraviť tri, štyri vety, ktoré stále opakujem. Tých problémov, na ktoré premiérka denne reaguje, nie je napokon viac ako štyri, päť. .náš šéfredaktor Štefan Hríb označil tvoj prestup za sklamanie, pretože kým ako ekonomický novinár si bol vplyvný formovateľ verejnej mienky a oponent politikov, teraz najmä reprodukuješ ich názory. Ty si vtedy protestoval, ale nie je na tom niečo?
Moje názory prispievajú k formovaniu postojov premiérky. Keď už nič iné, tak sa s ňou aspoň v tom dobrom slova zmysle hádam, alebo sa ona háda so mnou. To sa deje pomerne často. Preto si myslím, že mám oveľa väčší vplyv na politiku než keď som bol novinár. .o Radičovej je známe, že je dosť svojhlavý človek, ktorý si ide svojou cestou.
Je to tak, ale na druhej strane je to človek, ktorý bez ohľadu na to, aká intenzívna bola naša diskusia, nikdy ju neukončila spôsobom buď ticho, ja som premiérka. .ovplyvnil si niečo tak, že keby si tam nebol, premiérka by sa v niečom dôležitom rozhodla inak?
Ten proces rozhodovania je veľmi komplikovaný. Robiť si tam nejaké zásluhy v zmysle, že keby som tam nebol, tak by to bolo inak, by bolo nielen neférové, ale aj arogantné. .o premiérke sa tiež hovorí, že príliš dá na články v médiách. Je to tak?
Je vnímavá voči médiám. .nedokázal by si ju potom ako komentátor aj prostredníctvom tlaku cez médiá ovplyvniť možno viac ako teraz?
Určite nie. .vieš si predstaviť návrat späť?
Keby som sa musel rozhodovať, kam ďalej, tak by moje úvahy išli zrejme iným smerom. Keď chcete niečo robiť, tak vás to musí lákať a žurnalistika pre mňa momentálne nie je lákavá výzva. .politikov vnímaš teraz z úplne iného pohľadu, než predtým ako novinár. Vidíš ich inak?
To, čo sa najviac zmení, je osobné vnímanie ľudí, ktorých ste predtým vnímali len cez ich verejné pôsobenie, prípadne cez dôverný rozhovor novinára s politikom. Nič z toho však nemôže nahradiť skúsenosť, keď ste s nimi ustavične v kontakte a máte ich na očiach, keď rokujú. .máš teraz na nich lepší či horší pohľad?
To sa takto nedá povedať. Na niektorých lepší, na iných horší. .o tých horších príkladoch asi nebudeš chcieť hovoriť. Kto ťa teda prekvapil pozitívne?
(Ticho.) Rozmýšľam, ako odpovedať, keďže by sa mi asi automaticky malo v hlave vynoriť nejaké meno, ale nevynorilo sa. Skúste mi položiť ďalšiu otázku, budem o tom ešte rozmýšľať. (Smiech.) .ty si mal ako novinár v úcte Ivana Mikloša, aj mnohí ľudia z jeho okolia sú ti ľudsky či názorovo blízki. Pred niekoľkými mesiacmi ste sa pre takmer zničujúci spor medzi premiérkom a ministrom o Daňový úrad ocitli na dvoch frontoch. Sklamal si sa v Ivanovi Miklošovi?
Určite to môj pohľad ovplyvnilo, ale nemôžete čakať, že ako vládny hovorca sa vám s tým budem zverovať. .ovplyvnilo to vzťah k tvojim priateľom z Miklošovho okruhu?
Určite nie. .je to tak, že v politike sa aj tvrdé zrážky musia napokon brať športovo?
Asi tak. Musíte sa emocionálne odosobniť. Je to veľmi ťažké, ale nutné. Ale vzťahy medzi nami pešiakmi to až tak ovplyvniť nemohlo. Napríklad medzi mnou a Miklošovým hovorcom Martinom Jarošom, s ktorým sme chodili spolu do jednej školy, je vzťah nezmenený. Akurát si zo seba viac uťahujeme. .zmenil sa tvoj pohľad na slovenskú žurnalistiku, keď si teraz na opačnej strane?
Keby som tvrdil, že nie, tak by som nebol úprimný. Ale nemám rád otázky, aký je stav našej žurnalistiky, to je asi tak, ako sa pýtať, aká je úroveň slovenských sústružníkov. Niektorí sú dobrí, iní zlí a niektorí sú priemerní. Ale je fakt, že ako printový novinár som sa staval s istým dešpektom k televíznym novinárom. Dnes mám určite lepšiu mienku o televíznej žurnalistike. Niekedy ma však privádza do zúrivosti novinárska povrchnosť. Niektoré moje skúsenosti sú až absurdné. .aké napríklad?
Po jarnom samite EÚ za mnou prišiel jeden novinár a opýtal sa ma, čo je to vlastne ten euroval. Prišlo mi to až neuveriteľné. Mal som tiež skúsenosť s jednou televíznou reportérkou, ktorú som pol hodinu musel presviedčať, že ministri nesedia na Úrade vlády, ale každý z nich má svoje ministerstvo. .na Facebooku často kriticky komentuješ prácu novinárov a na mušku si obzvlášť berieš najmä bývalých kolegov z denníka SME. Je pre teba SME takým sklamaním?
Určite nie, ale na SME mi záleží. Poviem to inak. Z ľudskej stránky ma trochu baví doťahovať sa s novinármi a občas je čarovné pozorovať, ako ľudia, ktorých celoživotným poslaním je byť tvrdí a kritickí, ťažko nesú, keď sa len na nejakom hlúpom Facebooku stanú objektom kritiky. SME je však podľa mňa najlepší slovenský denník a veľmi mi záleží na tom, aby ním aj ostal. Aj preto ma prioritne zaujíma, čo píšu oni. Ostatné denníky sú pre mňa partneri, ktorým musím poskytovať informácie, ale nemám k nim taký srdcový vzťah. .v uplynulom desaťročí sa zdalo, že tu vzniká silná generácia ekonomických novinárov tridsiatnikov, ale najmä po posledných voľbách viacerí odišli. Teraz tu chýbajú takíto novinári, ktorí by takmer každodenne vysvetľovali a komentovali dianie okolo dlhovej krízy či eurovalu. Prečo títo ľudia nevydržia, sú v tom peniaze?
Napríklad v mojom prípade to určite peniaze neboli. Ale naozaj príliš cítiť, že len veľmi málo ľudí má analytickú ekonomickú žurnalistiku ako denný chlebíček. Diskusia je vyprázdnená, je deformovaná tým, že už dlhodobo tu majú jasnú prevahu extrémne liberálne názory. Preto je posunutá oproti debate, ktorá sa odohráva trebárs vo Financial Times či v The Economiste. Ale prečo sa to stalo? Neviem. .práveže vôbec nemáme pocit, že dnes by mali v komentároch prevahu názory, ktoré pokladáš za extrémne liberálne...
Myslel som to skôr tak, že tieto názory sú naďalej silné v think-tankovom prostredí a médiá ich automaticky reprodukujú. Kvalitní ekonómovia tú diskusiu príliš neformujú. Máme aj zopár veľmi dobrých akademikov ako Dalibor Roháč, Michal Horváth či Ľuboš Pástor, tí sú však rozlezení po svete. A ľudia ako Ľudovít Ódor či páni z Inštitútu pre finančnú politiku zas pracujú pre vládu. .nemal teda pred rokom pravdu Štefan Hríb, keď odchod novinárov ako ty označil za stratu pre žurnalistiku aj úroveň tunajšej diskusie?
Veľmi mi to lichotí. Iste, je pravda, že moja generácia sa veľmi preriedila. V tomto zmysle teda áno. .má šancu sa to zlepšiť?
<//strong>Verím, že ten priestor sa raz zaplní. .ktorý ekonomický novinár je pre teba zaujímavý?
Pre mňa je veľmi zaujímavý môj bývalý kolega z Trendu Fero Múčka... ...ktorý pritom nie je vyštudovaný ekonóm.
To ani mnohí z nás. .čo je nevyhnutnou podmienkou, aby bol ekonomický novinár naozaj dobrý?
Musí byť tak trochu polyhistor, musí vedieť písať a dennodenne študovať, čo píšu múdri ekonómovia. .keby si bol teraz novinár, písal by si o eurovale to isté, čo hovoríš ako hovorca premiérky?
Áno. .čo si teda myslíš o eurovale?
Podľa mňa je to zárodok spoločného nástroja, ktorý dokáže nahradiť chýbajúci fiškálny pilier EÚ. Som presvedčený, že dnešná kríza sa nedá vyriešiť bez spoločného nástroja. Je to v podstate narýchlo urobená a za behu opravovaná inštitúcia, ktorá vytvára priestor na riešenie veľkých problémov. .mnohí hovoria, že euroval nie je ekonomicky dobré riešenie, ale v tejto chvíli je už iba jedinou politickou alternatívou, preto ho treba podporiť. Ty hovoríš, že je aj ekonomicky dobrým riešením?
O tom je medzi renomovanými ekonómami silná polemika. Fakt je ten, že menová únia ako eurozóna nebude môcť úspešne fungovať bez ďalších politických nástrojov. Prijatý spôsob riešenia hovorí o krízovom fonde s právomocami a inštrumentami, ktoré budú po usadení prachu veľmi pripomínať Medzinárodný menový fond. Napríklad ekonóm Kenneth Rogoff tvrdí, že ani to nebude stačiť a nejaká podoba fiškálnej únie príde. To bude znamenať zvýšenie transferov medzi krajinami. Iní tvrdia, že ak sa tento systém dobre nastaví a zároveň bude prepracovaný dozorno-sankčný mechanizmus na centrálnej úrovni, tak by to mohlo fungovať. .aký je tvoj názor?
Skôr inklinujem k druhému riešeniu, a to aj z obranného reflexu, pretože existuje silné nebezpečenstvo, že v prípade fiškálnej únie budú hrať prím nie komunitárne záujmy, ale záujmy silných krajín. A tie budú presadzovať aj svoje dlhodobé agendy a spochybňovať naše či írske nízke dane. .prečo máme na Slovensku podporovať euroval, ak aj podľa teba môže byť cestou k fiškálnej únii, ktorej podoba bude pre nás úplne nevýhodná?
Ide práve o to, že musíme byť vnútri tejto diskusie. A aby sme boli v jej vnútri, musíme schvaľovať dohody, ku ktorým sme sa zaviazali. .keď sa obzrieme späť, nebolo osudovou chybou, že sa Slovensko tak ponáhľalo do eurozóny?
Po vojne je každý generál. .ale títo „generáli“, ktorí poukazovali na systémové rizika eurozóny a na čiernych pasažierov ako Grécko, tu boli aj pred vojnou.
Ono je to nakoniec vždy o výslednej bilancii. V tomto momente sú na tom naozaj lepšie Česi, lebo sa nemusia trápiť s eurovalmi. Pre mňa je však naďalej podstatné, že sme totálne otvorená ekonomika, ktorá je zrkadlom toho, čo sa deje v Nemecku. Z tohto pohľadu je výhodné mať s Nemcami menovú úniu v dobrých aj neutrálnych časoch, pričom to prináša problémy v zlých časoch. Na konečné bilancovanie by som si ešte počkal. .to bilancovanie bude napokon dosť súvisieť s tým, ako eurozóna obstojí v týchto zlých časoch. Práve preto je kľúčová otázka, či euroval v kombinácii s hyperaktívnou ECB (Európska centrálna banka) krízu len nezhoršuje. Nemecký finančný ekonóm Harald Hau, ktorý študoval u spomínaného Rogoffa, tvrdí, že alternatívou k bezbrehému eurovalu bolo sústrediť sa výlučne na nútenú rekapitalizáciu ohrozených bánk, ktorá by bola cielenou pomocou a vyšla by omnoho lacnejšie než dnešný euroval. Nemôže sa napokon ukázať, že cesta eurovalov bola pre eurozónu osudovým omylom?
Je možné, že sa na začiatku urobila chyba, ale určite by som ju nenazval osudovou. Lenže problém je celkom inde: v slovenskej politickej diskusii niekto absolútne nechápe, že toto je skončená debata. Riešenie sa prijalo v máji minulého roka, ratifikovalo sa vo všetkých parlamentoch a debata, že nebude euroval, už medzi politickými elitami v eurozóne neexistuje. Dodatok k eurovalu, ktorý sa bude teraz v parlamente schvaľovať, okrem iného umožňuje aj rekapitalizáciu bankového sektora. Teda krajiny budú môcť získať pôžičku na to, aby mohli rekapitalizovať svoje banky. V konečnom dôsledku teda po veľmi ťažkých kotrmelcoch a dlhom čase nastáva fúzia rôznych názorov. .nie je potom výsledkom mačkopes?
Nie. Samozrejme, každému je jasné, že euroval v súčasnej podobe môže pôžičkami zachrániť menšie krajiny, ale na záchranu obrovského Talianska by nestačil. Lenže euroval má mať zabudovaný aj preventívny program, teda bude môcť pomáhať krajinám, ktoré sú v zásade v dobrej kondícii, ale napríklad by mohli mať krátkodobo na trhu problém prístupu k úverom. Ak to preženiem, je to program, z ktorého by mohlo čerpať aj Slovensko. Ďalším programom je spomínaná rekapitalizácia a tým posledným programom je ten posledný defenzívny ťah, čo dnes robí ECB, teda možnosť nákupu dlhopisov na sekundárnom trhu. .a práve o to ide: v konečnom dôsledku všetko stojí a padá na Nemecku. Nenaložili si však Nemci tým, že obrovské množstvo peňazí pôjde na rôzne programy od sanovania krachujúcich štátov cez pomoc relatívne zdravým štátom až po rekapitalizáciu bánk, na seba bremeno, ktoré napokon neunesú? Keď predsa euroval stiahne ku dnu aj Nemecko, táto hra sa skončí...
Ale to nie je riziko eurovalo, to je riziko, ktorému čelí eurozóna, pokiaľ nevznikne nijaký nástroj, ktorý by to zastavil. .riziko eurovalu je v tom, že sám osebe nakazí Nemcov, ktorí si na seba zobrali nadmerné množstvo záväzkov.
Možno áno. Ale aká iná je možnosť? .cielená pomoc bankám, teda ich rekapitalizácia.
Z čoho by banky rekapitalizovalo Grécko, Írsko či Portugalsko po bankrote? No predsa z eurovalu. Veď oni si dnes na finančných trhoch nedokážu požičať ani cent. .lenže problém je práve v tom, že dnes nastavený euroval bude pod obrovským tlakom rôznych premiérov vlád, aby zasahoval na všetkých možných frontoch, aj tam, kde to nie je akútne...
To máte úplne skreslenú predstavu o rozhodovaní v eurovale, v ktorom sa hlasuje a hlasujú v ňom predstavitelia všetkých členských krajín eurozóny. To nie je tak, že v eurovale si niekto pod tlakom nejakého premiéra bude robiť, čo chce. .v Európskej centrálnej banke už rok a pol prehrávajú nemeckí zástupcovia proti juhu všetky kľúčové hlasovania...
Iste, ako inak než demokratickým hlasovaním sa má rozhodovať v demokratických spoločnostiach? .takže podobne ako s ECB to bude aj s eurovalom.
V eurovale je to poistené tým, že tam má každý právo veta. To nie je tak, že niekto príde, povie, že chce peniaze a úradníci z eurovalu mu ich pošlú. .ale nebude pri tých tisíckach operácií, ktoré tam budú stále prebiehať, zmysel práva veta čisto formálny?
Bude to rovnaké ako v prípade Medzinárodného menového fondu. Každé uvoľnenie peňazí je politické rozhodnutie, s ktorým musia členské štáty súhlasiť. Iste, existujú tendencie, aby sa fungovanie zefektívnilo a bolo to viac administratívne a flexibilné rozhodovanie. S tým však Slovensko nebude súhlasiť. .máš na mysli udelenie bankovej licencie eurovalu, čím by sa euroval dostal k obrovským peniazom z ECB?
To je jedna vec, ide však skôr o technickú záležitosť. .bol by si za to, aby euroval získal túto licenciu?
Závisí to od akútnosti situácie. Na to, aby hráči na trhu brali euroval vážne, potrebuje mať palebnú silu. Javí sa to tak, že ani súčasných 440 miliárd takouto silou nebude. Tá licencia by teda mala zmysel, pokiaľ by si situácia vyžadovala okamžitú a rozsiahlu intervenciu, napríklad v prípade zastavenia pádu Talianska by to malo zmysel. Povedzme si to priamo: pád Talianska by znamenal koniec eurozóny. .nespôsobili práve eurovalové riešenia a pôžičky nezachrániteľnému Grécku to, že talianska vláda cítila v poslednom roku a pol menší tlak na nevyhnutné reformy, čím sa situácia Talianska zhoršovala?
Nemyslím si, že je tam priamy súvis, i keď pripúšťam, že tie nákupy talianskych dlhopisov zo strany ECB môžu v Talianoch vyvolávať pocit, že nemusia robiť potrebné reformy. Ale obyvateľstvo žiadnej krajiny nechápe potrebu rýchlej konsolidácie verejných financií, ani Slováci nejasajú zo zvýšenia DPH. .povaha Nemcov je v tomto dosť odlišná od povahy južanských národov.
To je možné, ale dnes tá otázka naozaj stojí tak, že eurozóna nemôže dopustiť, aby sa kríza v plnej sile dostala do Talianska. .nech to stojí, čo to stojí?
Pokiaľ tie náklady budú menšie, než aké by vyplývali z rozpadu eurozóny, tak to za to stojí. Tento systém bude efektívny dovtedy, kým náklady vyplývajúce z kolapsu budú väčšie než sú tie dnešné náklady. Som si teda istý, že tých súčasných 440 miliárd, čo je možno 5 percent HDP eurozóny, je zatiaľ prijateľnou cenou... .k tomu však treba prirátať už použitých 150 miliárd z ECB plus budúce záväzky z trvalého eurovalu a podobne...
Iste, ale toto všetko je stále nižšia cena než pokles ekonomiky o 5 či viac percent HDP a ďalších 100-tisíc nezamestnaných. Za toto nám to stojí. .aj pri nezanedbateľnom riziku, že táto cesta neuspeje a budeme mať hromadu vyhodených peňazí plus veľký prepad a nezamestnaných?
Dobre, ale čo to znamená? Nerobiť nič? .nie, alternatívou bola vyššie spomínaná cielená pomoc ohrozeným bankám.
Nerozumiem, prečo je lepšie rekapitalizovať banky a pritom nechať padnúť Grécko. .lebo by to podľa niektorých ekonómov vyšlo omnoho lacnejšie.
Zlé načasovanie defaultu Grécka bez toho, aby boli nastavené nástroje v eurovale, ako je rekapitalizácia bánk či intervencie na sekundárnom trhu, by podľa mňa takmer isto viedlo k ohrozeniu finančného systému. .objavujú sa v centre diskusií o riešení krízy nápady, ktoré ťa vyslovene desia?
Dosiaľ ma nič nevydesilo. Mám totiž ročnú skúsenosť z Bruselu aj z tých eurosamitov. Som posledný človek, ktorý by bránil byrokratov, zdá sa mi absolútne nemiestny ten slovenský pohŕdavý tón voči bruselským byrokratom. Tieto riešenia nedávajú na stôl nejakí byrokrati, ale naozaj silné analytické tímy, ktoré má k dispozícii Komisia, ale aj štáty ako Nemecko. O takých odborných kapacitách sa na Slovensku ani nesníva. Samozrejme, aj ja s mnohými návrhmi nesúhlasím. .napríklad?
Ako som hovoril, vôbec nepokladám za nevyhnutné, aby sa harmonizovali daňové základy pre daň z príjmu právnických osôb. Také nebezpečenstvo stále existuje. Ale na jeho odvrátenie treba byť vnútri, a preto musíme byť dôveryhodným partnerom, ktorý dodržiava dohody. .vravíš, že harmonizácia daní je nebezpečenstvom. Pre Sulíka je nebezpečenstvom už tento euroval. Existuje aj pre teba hranica, za ktorou by si aj ty povedal hlasné sulíkovské „nie“?
Takú hranicu zatiaľ nevidím. To, čo tam prebieha, je férová diskusia, samozrejme, do výšky sily a vplyvu každej krajiny. Doma sa tu môžeme hádať, koľko chceme, ale realitu nezmeníme. Celé to však stojí takto: je lepšie spolurozhodovať, alebo sa len prizerať? Ja tvrdím, že lepšie je spolurozhodovať. .s tou mušou váhou, ktorú máme...
Ale je to vždy lepšie, ako si vypočuť výsledok. Ak by sme neschválili dodatok k eurovalu, potopíme ročnú prácu a všetkých ostatných partnerov, keďže lídri, ktorí to doma presadili, ako Angela Merkelová, do toho investovali možno všetok politický kapitál... .ale veď je zrejmé, že aj prípadná nedohoda v slovenskom parlamente navýšený euroval nepotopí...
Ale politicky to bude pre Slovensko katastrofa. .v čom?
Budeme mimo rozhodovania. .aj tak sme mimo, môžeme meniť maximálne nuansovité veci. Keď sa rozhodnú pre harmonizáciu daňových základov, bude to presne rovnaká situácia ako dnes.
Harmonizácia je návrh Komisie, a keď to neschválime, tak to nebude. .pri tom tlaku, ktorý sa bude opäť vyvíjať?
Na harmonizáciu? .keď sa Nemci a Francúzi za to zasadia celou silou a vznikne atmosféra, že ďalší integračný krok v podobe harmonizácie je nevyhnutnou reakciou na dnešné problémy, tak ten tlak bude masívny...
Jedna vec je agenda, ktorá priamo súvisí s riešením krízy, akou je euroval. Tam sú všetci pod extrémnym tlakom rizika kolapsu finančného systému, aby sa napokon konštruktívne dohodli. Ale harmonizácia daňových základov pre firmy s dnešnou krízou nesúvisí a slovenský postoj je jasný. Aj v tom je umenie vyjednávania – byť konštruktívny v jednej veci, aby som mohol byť tvrdý v inej veci. .mimochodom, budúci slovenský premiér Robert Fico za ňu v budúcnosti rád zahlasuje.
A práve to je ďalší argument, prečo je lepšie, keď do Bruselu na samity chodí Iveta Radičová s Ivanom Miklošom, a nie servilný Robert Fico. Preto je záujmom tejto krajiny, aby dodatok k eurovalu schválila pravicová väčšina. .ako novinár si ženy v politike príliš nešetril. Vo svojom pamätnom článku si bývalú ministerku práce Vieru Tomanovú označil za mimozemšťanku. Ako by si označil Ivetu Radičovú?
(Úsmev.) Trošku zaprotestujem. To nebolo o ženách v politike, to bolo o Tomanovej a jej neschopnosti. .späť k otázke: ako by si označil Ivetu Radičovú?
Napadli mi dve slová: mimoriadne komplikovaná. Rado Baťo/
Narodil sa v roku 1977. Ako novinár pracoval v denníkoch Hospodárske noviny a Pravda. V roku 2005 sa stal šéfredaktorom týždenníka Trend, neskôr pôsobil ako ekonomický komentátor denníka Sme. Od júla 2010 je hovorcom a poradcom premiérky Ivety Radičovej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.