.za jeho jediné plus sa možno považovalo to, že zrejme nebude takou ministerskou bábkou, ako boli ministri zdravotníctva vo Ficových časoch, keď celý úrad fakticky riadil šéf parlamentu Pavol Paška. Ivan Uhliarik nebol známy z médií ani odborných konferencií ako veľký vizionár či pravidelný komentátor stavu zdravotníctva.
Hoci vyštudoval v Prahe medicínu, výkonného lekára robil v nemocnici v Skalici iba krátko a aby uživil rodinu, ktorá má dnes už päť detí, stal sa manažérom v nemocnici aj vo farmaceutických firmách. Spojenie s nimi mu prinieslo aj nelichotivú pečať obchodníka. Ani politicky to nebol silný hráč – dodnes má povesť „Figeľovho človeka“, ktorého postavenie závisí výlučne od priazne predsedu KDH. Komentáre k Uhliarikovi spočiatku naozaj neboli priaznivé: možno slušný, ale neskúsený, nevýrazný, zviazaný s farmaloby, bez odborného tímu aj bez odvahy. Pritom bolo každému jasné, že zdravotníctvo potrebuje silného politika a krízového manažéra. Programové vyhlásenie vlády v zdravotníckej časti nebudilo veľkú dôveru: veľa sa tu hovorilo o právach občanov, o navyšovaní platieb do systému – a len okrajovo sa spomenulo, že vláda uskutoční aj transformáciu nemocníc na obchodné spoločnosti.
Uhliarik sám sa sprvu bránil tomu, aby ho na verejnosti chápali ako toho, čo prišiel dokončiť Zajacove reformy a nebol ani ochotný spolupracovať s bývalými Zajacovými ľuďmi. Uhliarikov prvý rok na ministerstve bol veľmi rozpačitý. Akoby sa nevedel zorientovať a nevedel, čo vlastne chce. Vraj všetko každému sľúbil, ale na jeho slovo sa nedalo príliš spoľahnúť. .reformy pre Pentu?
Lenže potom začal Uhliarik viac konať a dnes je to, čo robí, celkom pozoruhodné. Najprv vybojoval s farmafirmami zákon o lieku, ktorý nebol jednoduchý. Najmä výrobcovia, ktorí robia aj výskum, hrozili, že nový systém nebude fungovať, že to všetkých poškodí – aby o pár týždňov sami nový zákon ocenili ako fungujúci a prinášajúci pozitívny efekt pre všetkých.
Uhliarik časom pochopil, že sám na tomto poli veľa nedokáže. Do jeho tímu pribudol Tomáš Szalay z HPI, prišli aj ďalší ľudia, ktorí boli v Zajacovom reformnom tíme. Ale najsilnejšieho spojenca našiel Ivan Uhliarik vo finančnej skupine Penta. Tá má dnes eminentný záujem o zdravotníctvo a má aj svoju predstavu, ako by malo fungovať. Samozrejme, Penta presadzuje myšlienku, že súkromný kapitál a súkromné podnikanie majú v zdravotníctve taký istý priestor ako v každom inom odvetví. V tomto presvedčení sú si teraz s Ivanom Uhliarikom blízki, keďže jeho aktuálnou úlohou je dokončiť do konca roka premenu štátnych nemocníc na akciovky. Zákon o transformácii prijal parlament vlani v decembri, takže minister nerobí nič iné ako to, že napĺňa programové vyhlásenie vlády a zákon, ktorý prijal demokraticky zvolený parlament. Dokonca zákony o transformácii odobril aj Ústavný súd. Nedá sa teda povedať, že Uhliarik koná na vlastnú päsť alebo robí čosi nečisté.
Medzi lekármi sa však ironicky hovorí, že celé jeho ministerstvo je „zdigitalizované“, myslia tým fakt, že mnohé detaily a predpisy sa predpripravujú v Digital Parku, kde sídli Penta. Využívajú to na boj proti Uhliarikovi najmä odborári, ktorí lekárov strašia, že teraz Penta príde, skúpi všetky nemocnice, lekárov povyhadzuje a poznižuje im platy.
Nie je to celkom reálne, samotná Penta určite nebude mať záujem o všetky nemocnice, navyše, zatiaľ to zákon ani nepripúšťa. Nemocnice budú štátne akciovky, ale obava, že Penta bude mať monopolné slovo v zdravotníctve, má reálne opodstatnenie. Väčším problémom však môže byť fakt, že Uhliarik bude na Slovensku len ťažko hľadať špičkových manažérov pre nemocnice. Takých ľudí tu veľa niet. .ide do tuhého
Keď nastupovala Radičovej vláda, určite nikto nevidel v Uhliarikovi špičkového manažéra. No dnes, keď vyše 2 400 lekárov hrozí výpoveďami a pacienti sa stávajú rukojemníkmi boja medzi lekármi a politikmi, minister zdravotníctva stojí pred vrcholnou manažérskou aj politickou výzvou. Zaujímavé je, že aj v Česku, kde začiatkom roka štrajkovali lekári, bol na ministerstve zdravotníctva nevýrazný politik Leoš Heger, ktorého navyše kolegovia občas nemiestne zhadzovali pripomínaním, že je to len röntgenológ.
Lenže napokon tento nevýrazný pán dosiahol dohody, ktoré zlepšili finančnú situáciu lekárov a nepoložili ani vládne financie. Uhliarik však musí teraz zvládnuť viac vecí ako jeho český kolega: nielenže musí nájsť riešenie, ako uspokojiť nemocničných lekárov, ktorí chcú viac peňazí a zároveň nájsť s ministrom financií na ich platy voľné zdroje. Uhliarik musí zároveň lekárov presvedčiť, aby sa neobávali transformácie, aby dali tejto idei šancu – a zároveň musí všetkých presvedčiť, že svoju misiu robí z dobrej vôle a z vlastného presvedčenia, nie ako zástupca záujmov silnej finančnej skupiny. To bude mimoriadne ťažká úloha. Uhliarik to môže aj nemusí zvládnuť. Zatiaľ sa zdá, že sa nevzdáva, a ak by dokázal transformáciu dotiahnuť do konca, tak by to napokon nebol až taký nemožný minister, ako sa všeobecne čakalo.
Hoci vyštudoval v Prahe medicínu, výkonného lekára robil v nemocnici v Skalici iba krátko a aby uživil rodinu, ktorá má dnes už päť detí, stal sa manažérom v nemocnici aj vo farmaceutických firmách. Spojenie s nimi mu prinieslo aj nelichotivú pečať obchodníka. Ani politicky to nebol silný hráč – dodnes má povesť „Figeľovho človeka“, ktorého postavenie závisí výlučne od priazne predsedu KDH. Komentáre k Uhliarikovi spočiatku naozaj neboli priaznivé: možno slušný, ale neskúsený, nevýrazný, zviazaný s farmaloby, bez odborného tímu aj bez odvahy. Pritom bolo každému jasné, že zdravotníctvo potrebuje silného politika a krízového manažéra. Programové vyhlásenie vlády v zdravotníckej časti nebudilo veľkú dôveru: veľa sa tu hovorilo o právach občanov, o navyšovaní platieb do systému – a len okrajovo sa spomenulo, že vláda uskutoční aj transformáciu nemocníc na obchodné spoločnosti.
Uhliarik sám sa sprvu bránil tomu, aby ho na verejnosti chápali ako toho, čo prišiel dokončiť Zajacove reformy a nebol ani ochotný spolupracovať s bývalými Zajacovými ľuďmi. Uhliarikov prvý rok na ministerstve bol veľmi rozpačitý. Akoby sa nevedel zorientovať a nevedel, čo vlastne chce. Vraj všetko každému sľúbil, ale na jeho slovo sa nedalo príliš spoľahnúť. .reformy pre Pentu?
Lenže potom začal Uhliarik viac konať a dnes je to, čo robí, celkom pozoruhodné. Najprv vybojoval s farmafirmami zákon o lieku, ktorý nebol jednoduchý. Najmä výrobcovia, ktorí robia aj výskum, hrozili, že nový systém nebude fungovať, že to všetkých poškodí – aby o pár týždňov sami nový zákon ocenili ako fungujúci a prinášajúci pozitívny efekt pre všetkých.
Uhliarik časom pochopil, že sám na tomto poli veľa nedokáže. Do jeho tímu pribudol Tomáš Szalay z HPI, prišli aj ďalší ľudia, ktorí boli v Zajacovom reformnom tíme. Ale najsilnejšieho spojenca našiel Ivan Uhliarik vo finančnej skupine Penta. Tá má dnes eminentný záujem o zdravotníctvo a má aj svoju predstavu, ako by malo fungovať. Samozrejme, Penta presadzuje myšlienku, že súkromný kapitál a súkromné podnikanie majú v zdravotníctve taký istý priestor ako v každom inom odvetví. V tomto presvedčení sú si teraz s Ivanom Uhliarikom blízki, keďže jeho aktuálnou úlohou je dokončiť do konca roka premenu štátnych nemocníc na akciovky. Zákon o transformácii prijal parlament vlani v decembri, takže minister nerobí nič iné ako to, že napĺňa programové vyhlásenie vlády a zákon, ktorý prijal demokraticky zvolený parlament. Dokonca zákony o transformácii odobril aj Ústavný súd. Nedá sa teda povedať, že Uhliarik koná na vlastnú päsť alebo robí čosi nečisté.
Medzi lekármi sa však ironicky hovorí, že celé jeho ministerstvo je „zdigitalizované“, myslia tým fakt, že mnohé detaily a predpisy sa predpripravujú v Digital Parku, kde sídli Penta. Využívajú to na boj proti Uhliarikovi najmä odborári, ktorí lekárov strašia, že teraz Penta príde, skúpi všetky nemocnice, lekárov povyhadzuje a poznižuje im platy.
Nie je to celkom reálne, samotná Penta určite nebude mať záujem o všetky nemocnice, navyše, zatiaľ to zákon ani nepripúšťa. Nemocnice budú štátne akciovky, ale obava, že Penta bude mať monopolné slovo v zdravotníctve, má reálne opodstatnenie. Väčším problémom však môže byť fakt, že Uhliarik bude na Slovensku len ťažko hľadať špičkových manažérov pre nemocnice. Takých ľudí tu veľa niet. .ide do tuhého
Keď nastupovala Radičovej vláda, určite nikto nevidel v Uhliarikovi špičkového manažéra. No dnes, keď vyše 2 400 lekárov hrozí výpoveďami a pacienti sa stávajú rukojemníkmi boja medzi lekármi a politikmi, minister zdravotníctva stojí pred vrcholnou manažérskou aj politickou výzvou. Zaujímavé je, že aj v Česku, kde začiatkom roka štrajkovali lekári, bol na ministerstve zdravotníctva nevýrazný politik Leoš Heger, ktorého navyše kolegovia občas nemiestne zhadzovali pripomínaním, že je to len röntgenológ.
Lenže napokon tento nevýrazný pán dosiahol dohody, ktoré zlepšili finančnú situáciu lekárov a nepoložili ani vládne financie. Uhliarik však musí teraz zvládnuť viac vecí ako jeho český kolega: nielenže musí nájsť riešenie, ako uspokojiť nemocničných lekárov, ktorí chcú viac peňazí a zároveň nájsť s ministrom financií na ich platy voľné zdroje. Uhliarik musí zároveň lekárov presvedčiť, aby sa neobávali transformácie, aby dali tejto idei šancu – a zároveň musí všetkých presvedčiť, že svoju misiu robí z dobrej vôle a z vlastného presvedčenia, nie ako zástupca záujmov silnej finančnej skupiny. To bude mimoriadne ťažká úloha. Uhliarik to môže aj nemusí zvládnuť. Zatiaľ sa zdá, že sa nevzdáva, a ak by dokázal transformáciu dotiahnuť do konca, tak by to napokon nebol až taký nemožný minister, ako sa všeobecne čakalo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.