Na to, aby vôbec diváci od Slovenskej televízie nejaký seriál čakali, by bola nevyhnutná kontinuita investícií do dramatickej tvorby, pretavená do pravidelného vysielacieho času, ktorý sa ustavične plní novými seriálmi. Tak, ako napríklad bohatá Česká televízia už dve desiatky rokov každú nedeľu uvádza pôvodný film. U nás však ku kontinuite nedošlo a seriály ako prišli, tak aj odišli. Dnes sú ležiakom v archíve.
Zlomok sekundy opäť prichádza s témou záchranárov, opäť prepisuje rebríčky nákladov na televízny seriál a opäť vtrhol do prázdna programovej štruktúry STV. Tentoraz si producentský sen plní Petra Kolevská. Seriál sa pôvodne mal volať Záchranný systém, televízia sa zrejme nechcela strápniť možnosťou, že promo seriálu sa obráti na núkaný úškrnok nad tým, že Slovenská televízia konečne predstavuje svoj záchranný systém. A pôvodnému názvu zrejme chýbal aj emotívny náboj.
A ako vyzerá hodinový Zlomok sekundy? Na pavúka vzťahov, postaveného bez extravagancií, je navešaná „drsná realita" vyšetrovania nehôd a ich občasné vizualizovanie. Ale tak, ako divákom chýba návyk hľadať na verejnoprávnej televízii seriály, tak chýba tvorcom potrebná remeselná rutina na takýto žáner. Možno aj preto, že režisérku producentka nehľadala ďaleko. Je to jej matka Ľuba Vančíková. Diváci, ktorí denne pozerajú na naše pomery neuveriteľne drahú americkú televíznu produkciu, sa nemôžu bez mykania kútikom úst preniesť cez pokusy o vyobrazenie spomienok účastníkov nehôd na dramatické momenty, ktoré zmenili ich život. Ak sa aj seriál snaží budovať atmosféru, „džingle” medzi každou scénou prerušia každé vtiahnutia do deja. Do seriálu jednoducho nepatria zvučky, to je nástroj publicistiky či zábavy. Podobnou tvorcovskou neobratnosťou je preexponovaná hudba v momentoch, keď jej dramatickosť zďaleka prevyšuje tú skutočnú. Asi tvorcovia chceli, aby nezanikla, keď už sa platila scénická hudba skladaná priamo pre seriál. Aj postsynchróny sú určite vhodnou položkou na zvýšenie rozpočtu. Herci síce dabujú sami seba, ale drobné nedostatky dabingu ustavične znižujú vážnosť seriálu, ktorý v prvom rade potrebuje, aby vyznel reálne. Poslednou ilustráciou chýbajúcej remeselnej rutiny sú efektne animované, ale väčšinu času nečitateľné záverečné titulky.
Za toľké peniaze by takýto seriál v bežnom trhovom prostredí nikdy nevznikol, komerčným televíziám by sa nezaplatil. Košaté producentské ambície nakoniec financoval Audiovizuálny fond (s producentkou v jeho vedení) a Zmluva so štátom. Toľké peniaze však rodina Kolevských nedokázala premeniť na kvalitu ani zďaleka. Tento seriál je iba ďalšou kurióznou ukážkou márnosti, ktorú dokázal vyprodukovať systém dotácií audiovizuálnych diel predchádzajúcej vlády. Systému, kde si peniaze prideľujú tvorcovia sami pre seba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.