Leonardo našej doby

.ako o Stevovi Jobsovi povedal v hodinách po oznámení, že už nie je medzi živými, jeden Newyorčan v CNN, bol to Leonardo da Vinci našej doby. Umelec aj vynálezca, vizionár so zmyslom pre praktickosť. Nepochybne nebol dokonalý. Robil chyby, o čom svedčí značné množstvo neúspechov a zlyhaní, ktorými vo svojej kariére prešiel. V minulosti sa tiež sporadicky objavovali svedectvá jeho bývalých kolegov, ktorí sa s ním rozišli s trpkosťou. Niektorí pre pocit, že z nich vyžmýkal maximum a keď už nevládali, nechal ich tak. Alebo pre jeho striedavé návaly mikromanažérskej posadnutosti, ktorá – ako vie každý, kto v tvrdom biznise zažil takého šéfa – vie byť naozaj neznesiteľná. Na druhej strane však disponoval vlastnosťami, ktoré z neho urobili toho Steva Jobsa, ktorého dnes, v čase jeho smrti, máme pred očami. V tom, čo robil, búral konvencie, mentálne aj fyzické limity, nebál sa ísť svojou cestou aj proti všetkým, robil odvážne rozhodnutia. A najmä: každý neúspech, ktorý ho kedy stretol, bral ako zaujímavú príležitosť, z ktorej si zobral svoju lekciu. Jeho nútený odchod z milovanej firmy, ktorú založil. Nie veľmi (komerčne) úspešnú éru ďalšej technologickej firmy. Všetky problémy, ktorým Apple čelil ešte niekoľko rokov po jeho veľkom návrate v roku 1996. A napokon, ako zaujímavú výzvu bral aj svoju rakovinu, ktorú mu diagnostikovali v roku 2004 s prognózou, že zvyšok jeho života sa ráta už len na mesiace. (O zmysle života a smrti krásne hovoril v príhovore študentom Stanford University).
Ale nech je životný príbeh Steva Jobsa akýkoľvek zaujímavý, inšpiratívny a dojemný, to hlavné, s čím sa v súvislosti s jeho menom stretávame, sú nápady, ktoré so svojimi kolegami pretavil do produktov, čo za posledné desaťročie zmenili náš svet na nepoznanie. iPod, iTunes, iMac, iPhone, iPad, MacBook... nič z toho tu ešte pred desiatimi rokmi nebolo, a nikto (možno s výnimkou chlapíkov, ktorí to vymysleli a uskutočnili) ani netušil, že to príde a uspeje. Otázky, ktoré mnohým vŕtali v hlave už po jeho odchode z čela Applu pred mesiacom a pol, a ešte viac sa vnucujú teraz, sú najmä: Aká veľká bola v tom všetkom úloha samotného Jobsa? Koľko nápadov, ktoré ešte len čakajú na realizáciu, nechal firme v zásobe? Bol vizionárom aj v tom, že pritiahol a vychoval taký tím, ktorý bude vedieť pokračovať v jeho úspechoch? Odpovede pozná len pár ľudí zvnútra Apple.
Napriek tomu sa však istá prognóza urobiť dá. Apple nepochybne bude ešte dlhé roky úspešná firma – ak aj nie doterajšou inovatívnosťou, prinajmenšom komerčne je nadlho v pohode. Na účtoch má hotovosť v desiatkach miliárd dolárov, žiadne dlhy, úžasne rozbehnutý multimediálny biznis aj predaj zariadení, ktoré sa napriek vysokým cenám predávajú takmer ako čerstvé pečivo. Ak nástupcovia Steva Jobsa neurobia vážnejšie chyby, môže byť Apple ešte dlho úspešnou firmou aj bez jeho prínosu, v mnohých ohľadoch určite nenahraditeľného. A ktovie – možno nás Apple prekvapí ďalšími prevratnými vecami, o ktorých dnes nemáme ani potuchy. Ľudia, s ktorými Steve Jobs pracoval, ktorým veril, s ktorými dosiahol úspech, v Apple zostávajú. Rovnako ako duch ich veľkého iŠéfa. Autor je projektový manažér a novinár.