.bol som trémista
Keď som mal osem rokov, chodil som na futbal. Po jednom tréningu, na ktorom mi tréner za niečo vynadal, sa ma otec spýtal, či chcem byť futbalistom, alebo huslistom. Znechutený som sa na lavičke cyklistického štadióna, kde malí slovanisti trénovali, rozhodol, že budem huslistom. Šiel som na konzervatórium, venoval sa vážnej hudbe, ale mal som problémy s trémou. Na škole sme mali len raz za pol roka interný koncert, na ktorom veľmi záležalo a ja som sa vždy rozklepal. Konzervatoristi, ktorí tajne hrávali vo folklórnych súboroch, účinkovali často a nemali s verejným vystupovaním problém. Mal som aj iné obmedzenia, napríklad nie najlepšiu hudobnú pamäť. Preto dnes rád improvizujem a hrám podľa svojho.
Populárna hudba ma v stredoškolskom veku obišla, zdala sa mi až smiešne prázdna. Počúval som klasiku, džez, džezrock, neskôr nahrávky starých ľudových muzikantov, ktorým dnes v kapele hovoríme „jašteri". Ale mali sme tetu v Kanade, ktorá nám z času na čas doniesla nejakú platňu, napríklad výberovku folkrockovej kapely America, Synchronicity od Police, alebo Offramp Patha Methenyho, a to ma veľmi zasiahlo. Podobne to bolo s albumom Vladimíra Mertu P.S., ktorý brat dostal od kamaráta z Prahy.
Po tom, čo som šiel študovať hudobnú a slovenčinu na vysokú školu do Nitry, začal som zrazu hrávať verejne každý týždeň a tréma pominula. V Nitre som žil naozajstným tvorivým muzicírovaním. Mal som vystúpenia vážnej hudby, účinkoval som vo folklórnych súboroch Ponitran a Zobor, hral s Janom „Ponkom” Dubanom blues, spieval v komornom zbore. To bola výborná praktická muzikantská škola. Po štúdiách ma prijali do Slovenského rozhlasu, kde od roku 1992 pripravujem relácie o folklórnej hudbe a worldmusic. Archív slovenského folklóru je obrovský, stále je z čoho vyberať. Naša ľudová hudba je oveľa pestrejšia ako západoeurópska. Možno je to aj tým, že u nás dedinčania žili relatívne uzavretí pred svetom a v každej doline sa tvorila rozdielna kultúra. Dokonca jedna obec sa chcela odlišovať od druhej nielen krojmi, ale aj pesničkami a hudbou. .slovenský folklór treba objaviť
Po výške som hrával v rôznych folklórnych kapelách (Lúčnica, ĽH M. Dudíka), ale nebola to celkom moja hudba. Viac ma zaujímal autentický folklór ako jeho úpravy. Preto som založil v roku 2000 Ľudovú hudbu Samka Smetanu, v ktorej sme sa venovali transkripciám starých muzikantských štýlov. Z nej sa nakoniec vyvinula skupina Banda. Začalo sa to tak, že sme na skúškach zo žartu začali kombinovať naše pesničky s balkánskymi rytmami. Zistili sme, že by nás bavilo posúvať folklór ešte ďalej, obohatiť ho o ďalšie žánrové a etnické štýly. Tento prerod šiel veľmi pomaly. Repertoár Bandy začal vznikať v roku 2001, ale až o dva roky bolo prvé vystúpenie a až po ďalších siedmich sme vydali prvý štúdiový album. Máme v kapele demokraciu a aranžmány dostávajú definitívnu podobu až na základe všeobecného konsenzu, takže rozhodovanie niekedy trvá dlhšie ako v európskom parlamente (smiech), ale vyplatilo sa. Cez Indies sa naše CD dostalo k 47 európskym worldmusicovým dídžejom, ktorí ho v októbrovom rebríčku WMCE zaradili medzi desať najlepších albumov svetovej worldmusic. Aj keď sa zdá, že cudzinci nášmu folklóru veľmi nerozumejú, pretože je to hudobný jazyk, ktorý treba postupne dekódovať, zvyknúť si naň (napríklad írsky, rumunský, alebo španielsky folklór je už oveľa priechodnejší). Dúfali sme, že v podobe, akej ho predkladá Banda, bude pre svet pochopiteľnejší. Boli sme zvedaví, ako dopadnú naše koncerty v Taliansku, kde sa neboja pískať aj na opere, ak sa im niečo nepáči, a ani jazyk im nič nehovorí, ale mali sme veľký úspech. Napríklad v toskánskom meste Magliano sme roztancovali celé námestie. Taliani nám hneď porozumeli.
Chcem, aby sme v Bande hrali pesničky, ktoré by aj textom oslovovali dnešných ľudí. Zväčša sú postavené na príbehu či na humornej situácii, alebo je ich jadrom nejaká hlbšia emócia. Niekedy sme nútení text doplniť, aby výpoveď bola celistvá. Napríklad pesnička Záhrada mala len dve slohy a ja som k nej dopísal ďalších dvanásť. Je o ohrdnutom frajerovi, ktorý zúri, že sa mu milá napriek sľubom vydáva. V originálnom zápise je „Bodaj tú frajerku do pekla pojmú.“ No a ja som to rozviedol, že v tom pekle ju hlavný čert kvôli jej kráse „prepustí na ten šíri svet” a oklamaného mládenca „povolá namiesto nej hneď”. Lebo nielen u folkloristov je to tak: čo ľúbime, ľúbime najviac vtedy, keď hrozí, že to stratíme. Samo Smetana (1965)
vyštudoval hru na husliach na Konzervatóriu v Bratislave a VŠ pedagogickú v Nitre. Od roku 1992 je redaktorom pre ľudovú hudbu v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Prešiel viacerými folklórnymi zoskupeniami. V súčasnosti účinkuje spolu s gitaristom Milošom Železňákom v zoskupení Trojka Zuzany Homolovej. Je huslistom, spevákom a mandolinistom worldmusicovej skupiny Banda, ktorá minulý rok vydala debutový album s názvom Jedna, ktorý vyšiel vo vydavateľsteve Pavian Records. V októbrovom hlasovaní rebríčka World Music Charts Europe sa umiestnil na ôsmom mieste zo 164 nominovaných albumov z celého sveta. Je to historicky najúspešnejšie umiestnenie slovenskej skupiny. Banda je veľmi aktívna aj koncertne, v tomto roku úspešne koncertovala na Slovensku, v Poľsku, Česku a Taliansku.
Keď som mal osem rokov, chodil som na futbal. Po jednom tréningu, na ktorom mi tréner za niečo vynadal, sa ma otec spýtal, či chcem byť futbalistom, alebo huslistom. Znechutený som sa na lavičke cyklistického štadióna, kde malí slovanisti trénovali, rozhodol, že budem huslistom. Šiel som na konzervatórium, venoval sa vážnej hudbe, ale mal som problémy s trémou. Na škole sme mali len raz za pol roka interný koncert, na ktorom veľmi záležalo a ja som sa vždy rozklepal. Konzervatoristi, ktorí tajne hrávali vo folklórnych súboroch, účinkovali často a nemali s verejným vystupovaním problém. Mal som aj iné obmedzenia, napríklad nie najlepšiu hudobnú pamäť. Preto dnes rád improvizujem a hrám podľa svojho.
Populárna hudba ma v stredoškolskom veku obišla, zdala sa mi až smiešne prázdna. Počúval som klasiku, džez, džezrock, neskôr nahrávky starých ľudových muzikantov, ktorým dnes v kapele hovoríme „jašteri". Ale mali sme tetu v Kanade, ktorá nám z času na čas doniesla nejakú platňu, napríklad výberovku folkrockovej kapely America, Synchronicity od Police, alebo Offramp Patha Methenyho, a to ma veľmi zasiahlo. Podobne to bolo s albumom Vladimíra Mertu P.S., ktorý brat dostal od kamaráta z Prahy.
Po tom, čo som šiel študovať hudobnú a slovenčinu na vysokú školu do Nitry, začal som zrazu hrávať verejne každý týždeň a tréma pominula. V Nitre som žil naozajstným tvorivým muzicírovaním. Mal som vystúpenia vážnej hudby, účinkoval som vo folklórnych súboroch Ponitran a Zobor, hral s Janom „Ponkom” Dubanom blues, spieval v komornom zbore. To bola výborná praktická muzikantská škola. Po štúdiách ma prijali do Slovenského rozhlasu, kde od roku 1992 pripravujem relácie o folklórnej hudbe a worldmusic. Archív slovenského folklóru je obrovský, stále je z čoho vyberať. Naša ľudová hudba je oveľa pestrejšia ako západoeurópska. Možno je to aj tým, že u nás dedinčania žili relatívne uzavretí pred svetom a v každej doline sa tvorila rozdielna kultúra. Dokonca jedna obec sa chcela odlišovať od druhej nielen krojmi, ale aj pesničkami a hudbou. .slovenský folklór treba objaviť
Po výške som hrával v rôznych folklórnych kapelách (Lúčnica, ĽH M. Dudíka), ale nebola to celkom moja hudba. Viac ma zaujímal autentický folklór ako jeho úpravy. Preto som založil v roku 2000 Ľudovú hudbu Samka Smetanu, v ktorej sme sa venovali transkripciám starých muzikantských štýlov. Z nej sa nakoniec vyvinula skupina Banda. Začalo sa to tak, že sme na skúškach zo žartu začali kombinovať naše pesničky s balkánskymi rytmami. Zistili sme, že by nás bavilo posúvať folklór ešte ďalej, obohatiť ho o ďalšie žánrové a etnické štýly. Tento prerod šiel veľmi pomaly. Repertoár Bandy začal vznikať v roku 2001, ale až o dva roky bolo prvé vystúpenie a až po ďalších siedmich sme vydali prvý štúdiový album. Máme v kapele demokraciu a aranžmány dostávajú definitívnu podobu až na základe všeobecného konsenzu, takže rozhodovanie niekedy trvá dlhšie ako v európskom parlamente (smiech), ale vyplatilo sa. Cez Indies sa naše CD dostalo k 47 európskym worldmusicovým dídžejom, ktorí ho v októbrovom rebríčku WMCE zaradili medzi desať najlepších albumov svetovej worldmusic. Aj keď sa zdá, že cudzinci nášmu folklóru veľmi nerozumejú, pretože je to hudobný jazyk, ktorý treba postupne dekódovať, zvyknúť si naň (napríklad írsky, rumunský, alebo španielsky folklór je už oveľa priechodnejší). Dúfali sme, že v podobe, akej ho predkladá Banda, bude pre svet pochopiteľnejší. Boli sme zvedaví, ako dopadnú naše koncerty v Taliansku, kde sa neboja pískať aj na opere, ak sa im niečo nepáči, a ani jazyk im nič nehovorí, ale mali sme veľký úspech. Napríklad v toskánskom meste Magliano sme roztancovali celé námestie. Taliani nám hneď porozumeli.
Chcem, aby sme v Bande hrali pesničky, ktoré by aj textom oslovovali dnešných ľudí. Zväčša sú postavené na príbehu či na humornej situácii, alebo je ich jadrom nejaká hlbšia emócia. Niekedy sme nútení text doplniť, aby výpoveď bola celistvá. Napríklad pesnička Záhrada mala len dve slohy a ja som k nej dopísal ďalších dvanásť. Je o ohrdnutom frajerovi, ktorý zúri, že sa mu milá napriek sľubom vydáva. V originálnom zápise je „Bodaj tú frajerku do pekla pojmú.“ No a ja som to rozviedol, že v tom pekle ju hlavný čert kvôli jej kráse „prepustí na ten šíri svet” a oklamaného mládenca „povolá namiesto nej hneď”. Lebo nielen u folkloristov je to tak: čo ľúbime, ľúbime najviac vtedy, keď hrozí, že to stratíme. Samo Smetana (1965)
vyštudoval hru na husliach na Konzervatóriu v Bratislave a VŠ pedagogickú v Nitre. Od roku 1992 je redaktorom pre ľudovú hudbu v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Prešiel viacerými folklórnymi zoskupeniami. V súčasnosti účinkuje spolu s gitaristom Milošom Železňákom v zoskupení Trojka Zuzany Homolovej. Je huslistom, spevákom a mandolinistom worldmusicovej skupiny Banda, ktorá minulý rok vydala debutový album s názvom Jedna, ktorý vyšiel vo vydavateľsteve Pavian Records. V októbrovom hlasovaní rebríčka World Music Charts Europe sa umiestnil na ôsmom mieste zo 164 nominovaných albumov z celého sveta. Je to historicky najúspešnejšie umiestnenie slovenskej skupiny. Banda je veľmi aktívna aj koncertne, v tomto roku úspešne koncertovala na Slovensku, v Poľsku, Česku a Taliansku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.