Zúčastnil som sa niekoľkých neúspešných pokusov zreformovať vyučovanie slovenskej literatúry. V posledných rokoch som sa rovnako neúspešne pokúšal pomôcť pri presadzovaní reformy vzdelávania. Cítim sa ako plukovník Aureliano Buendia z románu Sto rokov samoty Gabriela Garciu Márqueza, ktorý viedol tridsaťdva neúspešných povstaní.
Sedeli sme u ministra školstva Eugena Jurzycu a diskutovali o pozmeňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona o pedagogických pracovníkoch. Rokovania boli korektné, na niečom sme sa zhodli, na niečom nedohodli. Pochopil som však, že skutočný problém reformy vzdelávania spočíva v nesúlade medzi uskutočňovanými konkrétnymi krokmi a nesprávnym systémom vzdelávania. Učitelia nevedia, kam jednotlivé kroky smerujú. Verejnosť si váži, že minister zrušil Planétu vedomostí, ale na stole má ďalší problém – telocvik, zumbu a za ňou záujmy firiem, a nie detí a učiteľov.
Na prípade kreditov som si definitívne uvedomil, v čom spočíva dnešný problém reformy. Namiesto toho, aby o výške platov učiteľov rozhodoval z balíka finančných prostriedkov na základe skutočného pedagogického výkonu v škole riaditeľ ako jej zodpovedný manažér, vytvoril sa systém kreditov, ktorý sľubuje učiteľom príplatky za ich ochotu ďalej sa vzdelávať. Výsledok? Zaťažuje učiteľov a umelo nafukuje dopyt po službách metodicko-pedagogických centier, bez ohľadu na kvalitu vzdelávacích programov, ktoré ponúkajú. Systém nefunguje, lebo naň nie sú peniaze. A s akým riešením prichádza ministerstvo? Riaditelia majú rozhodovať, za ktoré kredity učiteľom príplatky dajú a za ktoré nie. Učitelia budú mať síce kredity, ktoré im mali automaticky zaručovať viac peňazí, ale rozhodovať o tom, či im budú skutočne vyplatené, budú riaditelia podľa vlastného rozhodnutia. Prvý zlý krok dopĺňa druhý, ešte horší.
Toľko o rozpore medzi jednotlivými krokmi, uskutočňovanými podľa zlých princípov. Ak túto negatívnu previazanosť minister Jurzyca nepochopí, bude mať len a len smolu. A s ním aj učitelia, deti a verejnosť. Minister zvažuje, zvažuje, a keď sa napokon rozhodne, s napätím čaká, ako to dopadne. Výsledok možno predvídať. Niečo vyjde, niečo nevyjde, niečo dopadne zle, niečo ešte horšie. Až kým nepríde ďalší minister, ktorý bude v tomto úradníckom systéme pokračovať ako všetci pred ním.
Sedeli sme u ministra školstva Eugena Jurzycu a diskutovali o pozmeňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona o pedagogických pracovníkoch. Rokovania boli korektné, na niečom sme sa zhodli, na niečom nedohodli. Pochopil som však, že skutočný problém reformy vzdelávania spočíva v nesúlade medzi uskutočňovanými konkrétnymi krokmi a nesprávnym systémom vzdelávania. Učitelia nevedia, kam jednotlivé kroky smerujú. Verejnosť si váži, že minister zrušil Planétu vedomostí, ale na stole má ďalší problém – telocvik, zumbu a za ňou záujmy firiem, a nie detí a učiteľov.
Na prípade kreditov som si definitívne uvedomil, v čom spočíva dnešný problém reformy. Namiesto toho, aby o výške platov učiteľov rozhodoval z balíka finančných prostriedkov na základe skutočného pedagogického výkonu v škole riaditeľ ako jej zodpovedný manažér, vytvoril sa systém kreditov, ktorý sľubuje učiteľom príplatky za ich ochotu ďalej sa vzdelávať. Výsledok? Zaťažuje učiteľov a umelo nafukuje dopyt po službách metodicko-pedagogických centier, bez ohľadu na kvalitu vzdelávacích programov, ktoré ponúkajú. Systém nefunguje, lebo naň nie sú peniaze. A s akým riešením prichádza ministerstvo? Riaditelia majú rozhodovať, za ktoré kredity učiteľom príplatky dajú a za ktoré nie. Učitelia budú mať síce kredity, ktoré im mali automaticky zaručovať viac peňazí, ale rozhodovať o tom, či im budú skutočne vyplatené, budú riaditelia podľa vlastného rozhodnutia. Prvý zlý krok dopĺňa druhý, ešte horší.
Toľko o rozpore medzi jednotlivými krokmi, uskutočňovanými podľa zlých princípov. Ak túto negatívnu previazanosť minister Jurzyca nepochopí, bude mať len a len smolu. A s ním aj učitelia, deti a verejnosť. Minister zvažuje, zvažuje, a keď sa napokon rozhodne, s napätím čaká, ako to dopadne. Výsledok možno predvídať. Niečo vyjde, niečo nevyjde, niečo dopadne zle, niečo ešte horšie. Až kým nepríde ďalší minister, ktorý bude v tomto úradníckom systéme pokračovať ako všetci pred ním.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.