Deus: Keep It Close
Belgický alternatívny rock à la Deus, to sú inteligentné pesničky s členitejšími aranžmánmi, muzikantský um a nevtieravosť. Páni z tejto kapely nám pripravili jeden z najlepších koncertných zážitkov tohtoročnej Pohody a ich čerstvý album Keep It Close je tiež veľmi peknou záležitosťou. Nie je to niečo, čo vás chytí za srdce ihneď, nejakými lacnými popevkami. Hudba Deus je viac intímny rock. Vyzlečie sa donaha, až keď budete osamote. Až keď budete pozorne načúvať, odhalí svoje dovtedy skryté zákutia a vy tak môžete skúmať dlho, tak veľmi dlho (ako v tej dávnej reklame na žuvačky). Za zmienku stojí, že v tejto bohatej koláži zvukov, stojacej na gitarovom základe, som v piesni Twise na chvíľu začul omnoho mladších Klaxons. Nuž, asi náhoda. Úžasný album od úžasnej kapely, ktorý si zaslúži ísť do neba.
5/5
.renat Khallo Zola Jesus: Conatus (Souterrain Transmission)
Hlas Niky Rozy Danilovej akoby bol predurčený na temné dramatické hudobné exkurzie do zákutí ľudskej duše. Štúdium operného spevu a koníček vo filozofii sa nádherne odzrkadľujú v divadelnosti jej prejavu. Kým na minuloročnom albume Stridulum II predstavovala syntetizátorovú podobu punkovej gotiky, Conatus je akýmsi svetlejším a optimistickým súrodencom. Či už názov, naznačujúci túžbu nielen prežívať, ale aj rásť a napredovať, alebo ľahšie, hravejšie analógové synťáky a živé sláčiky, posúvajú Nikin projekt Zola Jesus do oblastí nápaditého elektropopu. V singli Vessel kombinuje temnú eleganciu Depeche Mode a dravosť Portishead, no reprezentatívnejším je jeho vzdušný nasledovník Seekir upaľujúci ustavične vopred. Zola je práve v štádiu prerodu z vnútorne neistých piesní, napísaných na kolene, na excelentnú alt-pop hviezdu. Keď doladí zbytočnú repetitívnosť a priveľkú jednoduchosť, aj jej hudba dorastie na nesporné kvality jej plného altu.
3/5
.tomáš Slaninka BRAHMS: I. FAUST, D. HARDING & MAHLER CHAMBER ORCHESTRA HARMONIA (MUNDI/DIVYD)
Brahmsov Husľový koncert patrí k spolu s dielami Beethovena, Brucha a Mendelssohna k štvorici veľkých nemeckých romantických koncertov pre husle, ktoré fascinujú už celé generácie interpretov a poslucháčov. Nemecká huslistka Isabelle Faustová rozospievala v tomto diele stradivárky s prezývkou „Sleeping Beauty“. Odkaz na Šípkovú Ruženku nie je náhodný: vzácny nástroj objavili v roku 1991 v jednej švajčiarskej banke, kde „spal“ celých sedemdesiat rokov. V Brahmsovom robustnom koncerte by tieto husle často potrebovali pevnejšiu ruku alebo citlivejšie (i presnejšie) hrajúci orchester. Sólistka však dokáže poslucháčovi ponúknuť aj delikátnu hru a okamihy slovami sotva opísateľnej lyriky. Znalcov môže zaujať zriedkavo hraná kadencia Ferruccia Busoniho. Elegantný a podmanivý – taký je Brahms Isabelle Faustovej.
3/5
.andrej Šuba Tangerine Dream: The Island Of The Fay (Eastgate)
Mandarínkový sen. Tento surrealistický názov nemeckej skupiny Tangerine Dream vždy vystihoval jej hudbu. Najviac ma fascinovala hudobným, elektronickým impresionizmom na albume Tangram (1980). Potom sa v období new wave javila nemoderne a nahrávala menej vydarené albumy. Teraz som si vypočul jej novinku Ostrov víl, inšpirovanú poviedkou spisovateľa E. A. Poea. Približne všetko je také, ako v časoch, keď bola na vrchole – zvukové plochy akoby rozviate od obzoru po obzor, snové, fantazijné, pôsobivo harmonické, tajomné, napínavé, povznášajúce. Pod skladbami sú podpísaní Froese a Quaeschning. (Froese je posledným členom z pôvodnej zostavy T.G.). Keď ich porovnám so skladbami súčasných špičkových mladých „elektronikov“, nie sú horšie. Znejú aktuálne, originálne. Spestrujú ich nástroje hosťujúcich muzikantov vrátane huslí. Okrem prvých troch som si zakrúžkoval všetky.
4/5
.miro Potoček
Belgický alternatívny rock à la Deus, to sú inteligentné pesničky s členitejšími aranžmánmi, muzikantský um a nevtieravosť. Páni z tejto kapely nám pripravili jeden z najlepších koncertných zážitkov tohtoročnej Pohody a ich čerstvý album Keep It Close je tiež veľmi peknou záležitosťou. Nie je to niečo, čo vás chytí za srdce ihneď, nejakými lacnými popevkami. Hudba Deus je viac intímny rock. Vyzlečie sa donaha, až keď budete osamote. Až keď budete pozorne načúvať, odhalí svoje dovtedy skryté zákutia a vy tak môžete skúmať dlho, tak veľmi dlho (ako v tej dávnej reklame na žuvačky). Za zmienku stojí, že v tejto bohatej koláži zvukov, stojacej na gitarovom základe, som v piesni Twise na chvíľu začul omnoho mladších Klaxons. Nuž, asi náhoda. Úžasný album od úžasnej kapely, ktorý si zaslúži ísť do neba.
5/5
.renat Khallo Zola Jesus: Conatus (Souterrain Transmission)
Hlas Niky Rozy Danilovej akoby bol predurčený na temné dramatické hudobné exkurzie do zákutí ľudskej duše. Štúdium operného spevu a koníček vo filozofii sa nádherne odzrkadľujú v divadelnosti jej prejavu. Kým na minuloročnom albume Stridulum II predstavovala syntetizátorovú podobu punkovej gotiky, Conatus je akýmsi svetlejším a optimistickým súrodencom. Či už názov, naznačujúci túžbu nielen prežívať, ale aj rásť a napredovať, alebo ľahšie, hravejšie analógové synťáky a živé sláčiky, posúvajú Nikin projekt Zola Jesus do oblastí nápaditého elektropopu. V singli Vessel kombinuje temnú eleganciu Depeche Mode a dravosť Portishead, no reprezentatívnejším je jeho vzdušný nasledovník Seekir upaľujúci ustavične vopred. Zola je práve v štádiu prerodu z vnútorne neistých piesní, napísaných na kolene, na excelentnú alt-pop hviezdu. Keď doladí zbytočnú repetitívnosť a priveľkú jednoduchosť, aj jej hudba dorastie na nesporné kvality jej plného altu.
3/5
.tomáš Slaninka BRAHMS: I. FAUST, D. HARDING & MAHLER CHAMBER ORCHESTRA HARMONIA (MUNDI/DIVYD)
Brahmsov Husľový koncert patrí k spolu s dielami Beethovena, Brucha a Mendelssohna k štvorici veľkých nemeckých romantických koncertov pre husle, ktoré fascinujú už celé generácie interpretov a poslucháčov. Nemecká huslistka Isabelle Faustová rozospievala v tomto diele stradivárky s prezývkou „Sleeping Beauty“. Odkaz na Šípkovú Ruženku nie je náhodný: vzácny nástroj objavili v roku 1991 v jednej švajčiarskej banke, kde „spal“ celých sedemdesiat rokov. V Brahmsovom robustnom koncerte by tieto husle často potrebovali pevnejšiu ruku alebo citlivejšie (i presnejšie) hrajúci orchester. Sólistka však dokáže poslucháčovi ponúknuť aj delikátnu hru a okamihy slovami sotva opísateľnej lyriky. Znalcov môže zaujať zriedkavo hraná kadencia Ferruccia Busoniho. Elegantný a podmanivý – taký je Brahms Isabelle Faustovej.
3/5
.andrej Šuba Tangerine Dream: The Island Of The Fay (Eastgate)
Mandarínkový sen. Tento surrealistický názov nemeckej skupiny Tangerine Dream vždy vystihoval jej hudbu. Najviac ma fascinovala hudobným, elektronickým impresionizmom na albume Tangram (1980). Potom sa v období new wave javila nemoderne a nahrávala menej vydarené albumy. Teraz som si vypočul jej novinku Ostrov víl, inšpirovanú poviedkou spisovateľa E. A. Poea. Približne všetko je také, ako v časoch, keď bola na vrchole – zvukové plochy akoby rozviate od obzoru po obzor, snové, fantazijné, pôsobivo harmonické, tajomné, napínavé, povznášajúce. Pod skladbami sú podpísaní Froese a Quaeschning. (Froese je posledným členom z pôvodnej zostavy T.G.). Keď ich porovnám so skladbami súčasných špičkových mladých „elektronikov“, nie sú horšie. Znejú aktuálne, originálne. Spestrujú ich nástroje hosťujúcich muzikantov vrátane huslí. Okrem prvých troch som si zakrúžkoval všetky.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.