Kopti na úteku
Situácia koptských kresťanov v Egypte je čoraz horšia. Dňa 9. októbra tam došlo k demonštrácii, ktorej výsledkom sú vyše dve desiatky mŕtvych Koptov zabitých vojakmi a vyše tri stovky zranených.
Koptskí kresťania usporiadali v nedeľu 9. októbra v Káhire zhromaždenie, aby protestovali proti politike Najvyššej rady ozbrojených síl, ktorá v Egypte v súčasnosti vládne. Na tejto demonštrácii zasiahla armáda a brutálne ju potlačila.
Kopti proti Rade vystúpili, pretože sú už mesiace terčom čoraz hroznejšieho násilia. Miestne vlády ani armáda v tomto zápase Koptov nebránia, práve naopak. Od pádu Mubarakovho režimu musia Kopti znášať strach: vypaľujú im kostoly, útočia na nich a zastrašujú ich. V apríli zahynulo počas protestov, ktoré vypukli po vypálení kresťanského kostola v Káhire, dvanásť ľudí, keď došlo k zrážke s moslimskými demonštrantmi. Rovnaký počet mŕtvych spôsobili nepokoje, ktoré vypukli v inej časti Káhiry v máji. Tieto a ďalšie incidenty neboli vyšetrené a nikto nebol potrestaný.
Kopti cítia, že Egypt im nepraje. Ani za Mubaraka neboli všeobecne akceptovaní, vtedy však aspoň nežili v stálom ohrození a armáda ich viac-menej chránila. Dnes je to inak – a toto potvrdili aj udalosti na demonštrácii 9. októbra. Zábery na armádne obrnené vozidlá, ktoré v plnej rýchlosti vrážajú do davu protestujúcich ľudí, sú príšerné. Armáda tvrdí, že demonštranti útočili na vojakov a že vojaci nepoužili proti nim ani ostré strelivo, ani obrnené vozidlá. Kto chce vidieť pravdu, stačí, ak si nájde klipy napríklad na YouTube a pripraví sa na záznam brutality. Ďalšie protesty nasledovali pred nemocnicou, kam previezli zranených demonštrantov.
Nad všetku pochybnosť sa ukázalo, na čej strane dnes stojí egyptská armáda – sila, ktorú mnohí pokladajú za garanciu poriadku v transformujúcej sa krajine. Rovnaké práva, ktoré po Mubarakovom páde vojenské velenie sľubovalo všetkým náboženstvám, sa na koptských kresťanov, ktorí tvoria desať percent populácie v Egypte, nevzťahujú. Podľa údajov Assyrian News Agency emigrovalo z Egypta po páde Mubaraka vyše 100-tisíc kresťanov. Z vlasti ich vytlačil islamistický teror. Voľby, ktoré by mali byť slobodné, sa blížia. A to je ďalšia skutočnosť, ktorá v spoločnosti, takto nastavenej voči svojim menšinám, vyvoláva obavy.
.mg Occupy!
Štyri týždne trvajú protesty nazvané Occupy Wall Street, ktoré zvolala kanadská skupina aktivistov Adbusters. Protesty vypukli v New Yorku, rozšírili sa však aj na iné miesta na severe Ameriky. Firma, ktorá vlastní park, kde protestujúci táboria, vyhlásila, že tamojšia hygienická situácia je neudržateľná. Ľudia v okolí sa sťažujú na hluk, špinu a rušenie. Demonštranti sú odhodlaní vydržať.
.mg Estónci proti euru
Estónsko je Sulíkland bez Sulíka. Pobalťania, ktorí pred 10 mesiacmi prijali euro, sú nespokojní. Podľa prieskumu hodnotí väčšina populácie vstup do eurozóny negatívne a tretina si myslí, že euro znamená viac nevýhod ako výhod. Keby bolo o eure referendum, až 55 percent by ho odmietlo. Euroval, ktorý vláda schválila, hodnotí negatívne 60 percent voličov.
.jd Tritisíc mŕtvych
Podľa vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej zahynulo počas siedmich mesiacov protestov proti vláde v Sýrii tritisíc ľudí, z toho najmenej 187 detí. Len za posledných desať dní zomrelo v súvislosti s nepokojmi sto ľudí. Navi Pillay uviedla, že „neľútostná represia“ v Sýrii hrozí vypuknutím občianskej vojny. OSN zatiaľ neprijala výstražnú rezolúciu proti al-Asadovmu režimu, keďže ju nedávno vetovali Rusko a Čína.
.mg Obama jastrabom
Americký prezident verejne podporil tvrdú líniu zahraničnej politiky. Vyslal ostré vyjadrenia na adresu Južnej Kórey aj Iránu. Je to v poriadku, ale má to dva háčiky: jednak reálny účinok týchto slov je otázny, a jednak to predvolebne zaváňa. Prezident, o ktorom už pochybuje aj časť vlastného názorového tábora, sa zrejme potrebuje zbaviť imidžu mierne bezradného mierotvorcu, ktorý akousi náhodou vedie aj vojny.
.mg Kozmoval
Sotva sa skončila európska séria hlasovaní o navýšení eurovalu, už sa hovorí, že ani to nebude stačiť. Kapacita EFSF by sa mala podľa najnovších diskusii zvýšiť až na 2,9 bilióna eur, a to prostredníctvom pákového efektu. Poisťovňa Allianz navrhla, aby sa to dialo cez poisťovanie strát z dlhopisov ohrozených krajín. Myšlienku už podporili viacerí analytici, niektorí však uvažujú, že fond by mal garantovať až štyri bilióny eur.
.lk
Ellen Johnson-Sirleafová/
Libérijská prezidentka a laureátka Nobelovej ceny mieru má šancu byť hlavou štátu na ďalšie volebné obdobie. V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa hodnotilo ako regulérne, skončila prvá, ale bez nadpolovičnej väčšiny hlasov, takže ju čaká druhé kolo. Manuel Barroso/
Predseda Európskej komisie má nápad: zrušiť jednomyseľné rozhodovanie v Únii. Jednak je to rýchlejšie, a jednak v Medzinárodnom menovom fonde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Na rozdiel, aký delí medzivládnu organizáciu od únie štátov, asi zabudol. Gilad Shalit/
Jedenásteho októbra bola dosiahnutá dohoda medzi štátom Izrael a hnutím Hamas o prepustení Gilada Shalita. Shalita, vojaka základnej služby, zajali v roku 2006 militanti z Hamasu a odvtedy ho držali na neznámom mieste.
Situácia koptských kresťanov v Egypte je čoraz horšia. Dňa 9. októbra tam došlo k demonštrácii, ktorej výsledkom sú vyše dve desiatky mŕtvych Koptov zabitých vojakmi a vyše tri stovky zranených.
Koptskí kresťania usporiadali v nedeľu 9. októbra v Káhire zhromaždenie, aby protestovali proti politike Najvyššej rady ozbrojených síl, ktorá v Egypte v súčasnosti vládne. Na tejto demonštrácii zasiahla armáda a brutálne ju potlačila.
Kopti proti Rade vystúpili, pretože sú už mesiace terčom čoraz hroznejšieho násilia. Miestne vlády ani armáda v tomto zápase Koptov nebránia, práve naopak. Od pádu Mubarakovho režimu musia Kopti znášať strach: vypaľujú im kostoly, útočia na nich a zastrašujú ich. V apríli zahynulo počas protestov, ktoré vypukli po vypálení kresťanského kostola v Káhire, dvanásť ľudí, keď došlo k zrážke s moslimskými demonštrantmi. Rovnaký počet mŕtvych spôsobili nepokoje, ktoré vypukli v inej časti Káhiry v máji. Tieto a ďalšie incidenty neboli vyšetrené a nikto nebol potrestaný.
Kopti cítia, že Egypt im nepraje. Ani za Mubaraka neboli všeobecne akceptovaní, vtedy však aspoň nežili v stálom ohrození a armáda ich viac-menej chránila. Dnes je to inak – a toto potvrdili aj udalosti na demonštrácii 9. októbra. Zábery na armádne obrnené vozidlá, ktoré v plnej rýchlosti vrážajú do davu protestujúcich ľudí, sú príšerné. Armáda tvrdí, že demonštranti útočili na vojakov a že vojaci nepoužili proti nim ani ostré strelivo, ani obrnené vozidlá. Kto chce vidieť pravdu, stačí, ak si nájde klipy napríklad na YouTube a pripraví sa na záznam brutality. Ďalšie protesty nasledovali pred nemocnicou, kam previezli zranených demonštrantov.
Nad všetku pochybnosť sa ukázalo, na čej strane dnes stojí egyptská armáda – sila, ktorú mnohí pokladajú za garanciu poriadku v transformujúcej sa krajine. Rovnaké práva, ktoré po Mubarakovom páde vojenské velenie sľubovalo všetkým náboženstvám, sa na koptských kresťanov, ktorí tvoria desať percent populácie v Egypte, nevzťahujú. Podľa údajov Assyrian News Agency emigrovalo z Egypta po páde Mubaraka vyše 100-tisíc kresťanov. Z vlasti ich vytlačil islamistický teror. Voľby, ktoré by mali byť slobodné, sa blížia. A to je ďalšia skutočnosť, ktorá v spoločnosti, takto nastavenej voči svojim menšinám, vyvoláva obavy.
.mg Occupy!
Štyri týždne trvajú protesty nazvané Occupy Wall Street, ktoré zvolala kanadská skupina aktivistov Adbusters. Protesty vypukli v New Yorku, rozšírili sa však aj na iné miesta na severe Ameriky. Firma, ktorá vlastní park, kde protestujúci táboria, vyhlásila, že tamojšia hygienická situácia je neudržateľná. Ľudia v okolí sa sťažujú na hluk, špinu a rušenie. Demonštranti sú odhodlaní vydržať.
.mg Estónci proti euru
Estónsko je Sulíkland bez Sulíka. Pobalťania, ktorí pred 10 mesiacmi prijali euro, sú nespokojní. Podľa prieskumu hodnotí väčšina populácie vstup do eurozóny negatívne a tretina si myslí, že euro znamená viac nevýhod ako výhod. Keby bolo o eure referendum, až 55 percent by ho odmietlo. Euroval, ktorý vláda schválila, hodnotí negatívne 60 percent voličov.
.jd Tritisíc mŕtvych
Podľa vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej zahynulo počas siedmich mesiacov protestov proti vláde v Sýrii tritisíc ľudí, z toho najmenej 187 detí. Len za posledných desať dní zomrelo v súvislosti s nepokojmi sto ľudí. Navi Pillay uviedla, že „neľútostná represia“ v Sýrii hrozí vypuknutím občianskej vojny. OSN zatiaľ neprijala výstražnú rezolúciu proti al-Asadovmu režimu, keďže ju nedávno vetovali Rusko a Čína.
.mg Obama jastrabom
Americký prezident verejne podporil tvrdú líniu zahraničnej politiky. Vyslal ostré vyjadrenia na adresu Južnej Kórey aj Iránu. Je to v poriadku, ale má to dva háčiky: jednak reálny účinok týchto slov je otázny, a jednak to predvolebne zaváňa. Prezident, o ktorom už pochybuje aj časť vlastného názorového tábora, sa zrejme potrebuje zbaviť imidžu mierne bezradného mierotvorcu, ktorý akousi náhodou vedie aj vojny.
.mg Kozmoval
Sotva sa skončila európska séria hlasovaní o navýšení eurovalu, už sa hovorí, že ani to nebude stačiť. Kapacita EFSF by sa mala podľa najnovších diskusii zvýšiť až na 2,9 bilióna eur, a to prostredníctvom pákového efektu. Poisťovňa Allianz navrhla, aby sa to dialo cez poisťovanie strát z dlhopisov ohrozených krajín. Myšlienku už podporili viacerí analytici, niektorí však uvažujú, že fond by mal garantovať až štyri bilióny eur.
.lk
Ellen Johnson-Sirleafová/
Libérijská prezidentka a laureátka Nobelovej ceny mieru má šancu byť hlavou štátu na ďalšie volebné obdobie. V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa hodnotilo ako regulérne, skončila prvá, ale bez nadpolovičnej väčšiny hlasov, takže ju čaká druhé kolo. Manuel Barroso/
Predseda Európskej komisie má nápad: zrušiť jednomyseľné rozhodovanie v Únii. Jednak je to rýchlejšie, a jednak v Medzinárodnom menovom fonde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Na rozdiel, aký delí medzivládnu organizáciu od únie štátov, asi zabudol. Gilad Shalit/
Jedenásteho októbra bola dosiahnutá dohoda medzi štátom Izrael a hnutím Hamas o prepustení Gilada Shalita. Shalita, vojaka základnej služby, zajali v roku 2006 militanti z Hamasu a odvtedy ho držali na neznámom mieste.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.