Vo svete dnes panuje takmer úplná zhoda na tom, že rozšírenie a posilnenie eurovalu tak, ako o ňom budete dnes hlasovať, je nevyhnutným minimálnym nástrojom a predpokladom na odvrátenie ekonomickej finančnej krízy v Európe a vo svete. Zhodujú sa na tom svetoví politickí lídri, viď vyhlásenie lídrov krajín G-20, zhoduje sa na tom Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska centrálna banka, Európska komisia, zhodujú sa na tom vlády všetkých 17 členských krajín eurozóny, vrátane slovenskej, ktorá tento návrh odsúhlasila a zhodli sa na tom zatiaľ parlamenty 16 krajín eurozóny. Zhodujú sa na tom aj rešpektované ekonomické médiá ako napríklad Financial Times a The Economist, ktorý v redakčnom článku veľmi jasne a jednoznačne vyjadril, že rozšírený euroval so zvýšenou flexibilitou je nevyhnutným, aj keď zrejme nie postačujúcim predpokladom riešenia dnešnej situácie.
Žiaľ, u nás sa táto diskusia veľmi spolitizovala. Je to prirodzene politická téma, je to ťažká a nepopulárna téma, na ktorej sa pomerne ľahko populisticky vytĺka politický kapitál. Tu by som rád zdôraznil, že populizmus je vždy škodlivý bez ohľadu na to, či ide o ľavicový populizmus alebo o eurovalový populizmus. Tak, ako sa nedá napríklad mať súčasne najnižšie dane a zároveň najvyššie verejné výdavky na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a sociálny systém, tak isto sa nedá byť v eurozóne, inkasovať výhody a benefity z tohto členstva a zároveň sa nepodieľať na nákladoch a na riešeniach problémov, ktoré sú s tým spojené. (...) Chcel by som vám pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky na čele s Ivetou Radičovou, ani ja osobne, sme nikdy neboli nekritickými prívržencami, či nebodaj obdivovateľmi spôsobov, akými sa v eurozóne od jari 2010 riešili problémy. (...) Problém je však v tom, že dnes nemáme lepšiu alternatívu a že alternatíva, ktorá je riešením, hoci nie je bez rizík a bez nákladov, už bola schválená v 16 členských krajinách eurozóny. My sme tá posledná, my sme sedemnásta. Neurobiť nič, alebo dokonca odmietnuť euroval, znamená istotu obrovských nedoziernych ekonomických a sociálnych nákladov, ohrozenie meny, ohrozenie úspor, ohrozenie pracovných príležitostí. (...) Faktom je, že najmä medzi analytikmi, akademikmi nájdete aj názory, ktoré odmietajú euroval a ktoré tvrdia, že by mal byť zrušený. Zároveň je pravdou, že dokonca aj medzi analytikmi a akademikmi, ktorí nenesú politickú zodpovednosť, prevláda názor, že euroval je potrebný a je potrebné ho zvýšiť, čo podopriem len jedným číslom. Klub ekonomických analytikov na Slovensku, ktorý združuje analytikov, robil prieskum medzi svojimi členmi, z ktorého vyplynulo, že 81 percent členov Klubu ekonomických analytikov je za navýšenie eurovalu. Ale bez ohľadu na to, aké sú názory analytikov, my sme politici, vy ste politici. Vy budete rozhodovať a vy ste tí, ktorí ponesú zodpovednosť za to, či sa meno Slovenska a jeho postavenie vo svete bude zhoršovať alebo zlepšovať a či sa budeme schopní pridať k 16 krajinám, ktoré euroval schválili a tým vytvorili podmienky a predpoklady na to, aby sme zabránili vzniku ďalšej recesie, aby sme zabránili poklesu ekonomiky, aby sme zabránili hrozbe znehodnotenia úspor, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti.
Žiaľ, u nás sa táto diskusia veľmi spolitizovala. Je to prirodzene politická téma, je to ťažká a nepopulárna téma, na ktorej sa pomerne ľahko populisticky vytĺka politický kapitál. Tu by som rád zdôraznil, že populizmus je vždy škodlivý bez ohľadu na to, či ide o ľavicový populizmus alebo o eurovalový populizmus. Tak, ako sa nedá napríklad mať súčasne najnižšie dane a zároveň najvyššie verejné výdavky na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a sociálny systém, tak isto sa nedá byť v eurozóne, inkasovať výhody a benefity z tohto členstva a zároveň sa nepodieľať na nákladoch a na riešeniach problémov, ktoré sú s tým spojené. (...) Chcel by som vám pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky na čele s Ivetou Radičovou, ani ja osobne, sme nikdy neboli nekritickými prívržencami, či nebodaj obdivovateľmi spôsobov, akými sa v eurozóne od jari 2010 riešili problémy. (...) Problém je však v tom, že dnes nemáme lepšiu alternatívu a že alternatíva, ktorá je riešením, hoci nie je bez rizík a bez nákladov, už bola schválená v 16 členských krajinách eurozóny. My sme tá posledná, my sme sedemnásta. Neurobiť nič, alebo dokonca odmietnuť euroval, znamená istotu obrovských nedoziernych ekonomických a sociálnych nákladov, ohrozenie meny, ohrozenie úspor, ohrozenie pracovných príležitostí. (...) Faktom je, že najmä medzi analytikmi, akademikmi nájdete aj názory, ktoré odmietajú euroval a ktoré tvrdia, že by mal byť zrušený. Zároveň je pravdou, že dokonca aj medzi analytikmi a akademikmi, ktorí nenesú politickú zodpovednosť, prevláda názor, že euroval je potrebný a je potrebné ho zvýšiť, čo podopriem len jedným číslom. Klub ekonomických analytikov na Slovensku, ktorý združuje analytikov, robil prieskum medzi svojimi členmi, z ktorého vyplynulo, že 81 percent členov Klubu ekonomických analytikov je za navýšenie eurovalu. Ale bez ohľadu na to, aké sú názory analytikov, my sme politici, vy ste politici. Vy budete rozhodovať a vy ste tí, ktorí ponesú zodpovednosť za to, či sa meno Slovenska a jeho postavenie vo svete bude zhoršovať alebo zlepšovať a či sa budeme schopní pridať k 16 krajinám, ktoré euroval schválili a tým vytvorili podmienky a predpoklady na to, aby sme zabránili vzniku ďalšej recesie, aby sme zabránili poklesu ekonomiky, aby sme zabránili hrozbe znehodnotenia úspor, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.