.na riešenie dlhovej krízy majú renomovaní americkí či európski ekonómovia často úplne odlišné názory, a to aj bez ohľadu na svoje hodnotové presvedčenie. Je to dané tým, že dejiny nepoznajú krízu podobnej zložitosti, a preto sa ekonómovia nemajú o čo oprieť?
O čosi sa oprieť môžeme. Vo svojej ekonomickej podstate je súčasná eurokríza bankovou krízou, akých sme už videli viac. Banky jednoducho požičali peniaze pochybným dlžníkom typu Grécko a Portugalsko a teraz hrozí, že o tieto peniaze prídu. Ak padne čo len jedna väčšia európska banka, hrozí panika, preto sa budú banky opäť zachraňovať, ako sa už stalo neraz. Ide o viac peňazí, ako obyčajne, ale inak je to stará známa pesnička. Čo však robí eurokrízu špecifickou a zložitou, je jej politická dimenzia. .ako to myslíte?
Európa stále nemá celkom jasné to, kam smeruje, do akej miery sa chce politicky a fiškálne integrovať. Za normálnych okolností by sa o tom viedli dlhodobé debaty, teraz však zrazu treba konať a rýchlo robiť rozhodnutia, ktoré dramaticky menia pravidlá hry. Napríklad zavedenie eurobondov by asi okamžite zahasilo plamene na trhoch, znamenalo by však výrazný krok k vytvoreniu európskeho ministerstva financií, voči ktorému sú mnohí Európania skeptickí. Politická dimenzia tejto krízy je podľa mňa hlavným dôvodom, prečo sa názory na riešenie krízy líšia. .vy osobne – a teraz sa vás to nepýtame ako ekonóma – by ste boli v tejto situácii za vytvorenie európskeho ministerstva financií, fiškálnu úniu a podobne, teda za európsky štát na spôsob USA?
Nie, nemyslím si, že Európa je na niečo také zrelá. Možno o sto rokov, ale nie teraz. .ako vnímajú chicagski ekonómovia krízu v eurozóne aj s našimi eurovalmi?
Samozrejme, diskutujeme o tom, momentálne je to svetový hospodársky problém číslo jeden. Niektorí moji kolegovia, ako Raghu Rajan, Austan Goolsbee, Randy Kroszner, John Cochrane a ďalší sa vyjadrujú k eurokríze často aj v médiách. Navyše, u nás tento rok učí Axel Weber, ktorý sa v týchto veciach celkom vyzná (Weber je bývalý šéf nemeckej Bundesbanky – pozn. red.). V mnohých veciach sa zhodujeme. Napríklad v tom, že Grécko by malo čím skôr prejsť riadeným bankrotom a že nechať padnúť banky by bola chyba. Tiež v tom, že treba zmeniť bankové regulácie, aby štátne dlhopisy už neboli považované za bezrizikové aktíva. Keď regulácie hovoria, že grécke dlhopisy sú bezrizikové, a preto netreba voči nim vytvárať rezervy, nečudujme sa, že banky tie dlhopisy vo veľkom nakupovali. .spomínaný Axel Weber odstúpil z vedenia Bundesbanky na protest proti tomu, že Európska centrálna banka (ECB) opustila tradíciu Bundesbanky, oddanú nezávislosti a stráženiu inflácie, pretože sa masívnym nakupovaním dlhopisov ohrozených štátov prepožičala politike. Rozumiete nemeckým bankárom, alebo sú podľa vás ich obavy zo straty nezávislosti či ohrozenia inflačných cieľov prehnané?
Úplne im rozumiem, podľa mňa ECB tie dlhopisy nemala nakupovať. Bankári z ECB by nemali ovplyvňovať ceny, za ktoré si jednotlivé krajiny môžu požičiavať na trhu, veď tým rozhodujú o redistribúcii majetku v Európe. Nečudo, že sa ECB teraz stavia proti gréckemu bankrotu, veď sama vlastní grécke dlhopisy za desiatky miliárd eur. .ako vnímate samotné eurovaly? Má toto európske riešenie šancu zabrániť šíreniu nákazy, alebo môže byť skôr kontraproduktívne?
Toto riešenie šancu má, najmä ak bude spojené s riadeným bankrotom Grécka a opatreniami na ochranu bánk. V krátkodobom horizonte vnímam navyšovanie eurovalu ako nutné zlo. .prečo je toto zlo nutné?
Situácia v eurozóne je vážna. Pre každú krajinu vrátane Slovenska je príspevok do eurovalu ako príspevok do dedinskej hasičskej pokladnice po vypuknutí požiaru na okraji dediny. Už dávno tu nejde o gréckych dôchodcov, o ktorých sa na Slovensku s obľubou hovorí, ale o záchranu bankového sektora po bankrote Grécka, ktorý sa podľa mňa v zákulisí už nejaký čas pripravuje. .hovoríte o krátkodobom horizonte. Ako to vidíte dlhodobo?
Dlhodobo môže byť euroval kontraproduktívny, keďže navádza krajiny na nezodpovedné hospodárenie. Preto ak sa Európa rozhodne pre trvalý euroval, musí ho doplniť prísnymi a bez výnimky vynucovanými pravidlami pre rozpočtové hospodárenie jednotlivých krajín. Ak sa tieto pravidlá budú dodržiavať, eurozóna môže s trvalým eurovalom dobre fungovať. .veríte teda jeho úspechu?
(Ticho.) Nie som si istý, do akej miery je vynucovanie prísnych rozpočtových pravidiel reálne. Európa už podobné pravidlá raz zaviedla, ale tie sa prestali vynucovať hneď, ako prestali vyhovovať Nemecku a Francúzsku. Obávam sa, že rovnaký scenár sa môže o niekoľko rokov zopakovať. .podľa vás teda dáva euroval krátkodobý zmysel, ale z dlhodobého hľadiska je veľkým rizikom. Aké je potom východisko?
Myslím si, že dlhodobo by Európe prospelo vrátiť sa k „no-bailout“ klauzule, podľa ktorej každá krajina eurozóny je sama zodpovedná za svoje záväzky a všetky krajiny sa zaväzujú navzájom sa nezachraňovať. Ak by sa dokázali takto dôveryhodne zaviazať, trhy by posudzovali jednotlivé štáty podľa ich vlastnej fiškálnej zodpovednosti, a nie podľa zodpovednosti ostatných členov klubu. Vďaka trhovej disciplíne by každá krajina mala silnú motiváciu zodpovedne hospodáriť. Navyše by sa znížilo riziko nákazy, keďže prípadný bankrot jednej krajiny by nepredstavoval signál o tom, či eurobohovia dovolia zbankrotovať aj inej krajine. .lenže pravidlo „no bailout” je zakotvené už v súčasných európskych zmluvách...
Áno, je, ale od samého začiatku boli vyvolané očakávania, že sa nebude dodržiavať. Napríklad boli zmluvne stanovené limity na dlhy a deficity jednotlivých krajín. Úrokové miery periférnych krajín eurozóny preto klesli takmer na úroveň nemeckých, čo periférii umožnilo míňať viac, ako bolo zdravé. Ak sa Európa vráti k pravidlu „no bailout”, musí presvedčiť trh, že to myslí vážne. To nebude ľahké, ale pokiaľ sa podarí úspešne zorganizovať bankrot Grécka, prvý precedens bude na svete. .vravíte, že teraz sa Európa vzdáva zásady „no-bailout“, aby sa k nej mohla neskôr vrátiť. Naozaj veríte, že táto operácia bude úspešná?
Áno. Tentoraz je bailout výnimočne nevyhnutný, lebo vďaka chybne nastaveným bankovým reguláciám a očakávaniam bailoutu sa situácia vymkla z ruky. Do budúcnosti však nestačí iba prepísať regulácie a pozmeniť trhové očakávania. Je potrebné čím skôr naštartovať ekonomický rast, aby Európa zo svojich dlhov postupne vyrástla. Ak Európa nebude v najbližších rokoch dostatočne rýchlo rásť, dlhová kríza sa skôr či neskôr vráti. .čo znamená naštartovať hospodársky rast? V USA viacerí významní ekonómovia Nemcom vyčítajú, že tlačia ohrozené štáty ku škrtom, ktoré zabíjajú hospodársky rast a krízu v skutočnosti prehlbujú. Aký je váš názor?
Ja nie som za prudké škrty, lebo tie naozaj môžu ublížiť, ale rozpočtová opatrnosť a postupné uťahovanie verejných opaskov sa mi zdajú úplne namieste. Nesúhlasím s ultraľavicovými ekonómami typu Krugman, ktorí navrhujú ďalšie fiškálne stimuly. Tie by iba pokračovali v nezodpovednom navyšovaní verejných dlhov. Podľa mňa by lepšou cestou bolo odstrániť chronické európske problémy, ktoré spomaľujú rast, teda prijať opatrenia na tvorbu flexibilnejšieho trhového prostredia, efektívnejšej štátnej správy, vzdelanejšej pracovnej sily, a realistickejšieho modelu sociálneho štátu. Ak súčasná kríza navedie Európu na túto cestu, tak bude v konečnom dôsledku pre Európu požehnaním. .na Slovensku padla pre euroval vláda, len vyše roka po tom, čo pravica akoby zázrakom vyhrala nad Robertom Ficom. Ako ste to prežívali v Chicagu?
Sledoval som to s napätím a do poslednej chvíle som dúfal, že zvíťazí zdravý rozum. Žiaľ, nestalo sa tak. Luboš Pástor/
Narodil sa v roku 1974 v Košiciach, vyštudoval Fakultu manažmentu UK a postgraduálne Wharton School na University of Pennsylvania. N základe dizertačnej práce publikoval v roku 2000 v časopise Journal of Finance článok, po ktoorm dostal pracovné ponuky od viacerých elitných univerzít. Vybral si slávnu University of Chicago, kde pôsobilo viacero nositeľov Nobelovej ceny, a od roku 2005 tu pôsobí ako profesor finančnej ekonómie. Sedí v redakčných radách troch prominentných odborných časopisov, Journal of Finance, Journal of Financial Economics a Review of Financial Studies, pracuje v National Bureau of Economic Research a v Centre for Economic Policy Research. Je ženatý, otec dvoch detí.
O čosi sa oprieť môžeme. Vo svojej ekonomickej podstate je súčasná eurokríza bankovou krízou, akých sme už videli viac. Banky jednoducho požičali peniaze pochybným dlžníkom typu Grécko a Portugalsko a teraz hrozí, že o tieto peniaze prídu. Ak padne čo len jedna väčšia európska banka, hrozí panika, preto sa budú banky opäť zachraňovať, ako sa už stalo neraz. Ide o viac peňazí, ako obyčajne, ale inak je to stará známa pesnička. Čo však robí eurokrízu špecifickou a zložitou, je jej politická dimenzia. .ako to myslíte?
Európa stále nemá celkom jasné to, kam smeruje, do akej miery sa chce politicky a fiškálne integrovať. Za normálnych okolností by sa o tom viedli dlhodobé debaty, teraz však zrazu treba konať a rýchlo robiť rozhodnutia, ktoré dramaticky menia pravidlá hry. Napríklad zavedenie eurobondov by asi okamžite zahasilo plamene na trhoch, znamenalo by však výrazný krok k vytvoreniu európskeho ministerstva financií, voči ktorému sú mnohí Európania skeptickí. Politická dimenzia tejto krízy je podľa mňa hlavným dôvodom, prečo sa názory na riešenie krízy líšia. .vy osobne – a teraz sa vás to nepýtame ako ekonóma – by ste boli v tejto situácii za vytvorenie európskeho ministerstva financií, fiškálnu úniu a podobne, teda za európsky štát na spôsob USA?
Nie, nemyslím si, že Európa je na niečo také zrelá. Možno o sto rokov, ale nie teraz. .ako vnímajú chicagski ekonómovia krízu v eurozóne aj s našimi eurovalmi?
Samozrejme, diskutujeme o tom, momentálne je to svetový hospodársky problém číslo jeden. Niektorí moji kolegovia, ako Raghu Rajan, Austan Goolsbee, Randy Kroszner, John Cochrane a ďalší sa vyjadrujú k eurokríze často aj v médiách. Navyše, u nás tento rok učí Axel Weber, ktorý sa v týchto veciach celkom vyzná (Weber je bývalý šéf nemeckej Bundesbanky – pozn. red.). V mnohých veciach sa zhodujeme. Napríklad v tom, že Grécko by malo čím skôr prejsť riadeným bankrotom a že nechať padnúť banky by bola chyba. Tiež v tom, že treba zmeniť bankové regulácie, aby štátne dlhopisy už neboli považované za bezrizikové aktíva. Keď regulácie hovoria, že grécke dlhopisy sú bezrizikové, a preto netreba voči nim vytvárať rezervy, nečudujme sa, že banky tie dlhopisy vo veľkom nakupovali. .spomínaný Axel Weber odstúpil z vedenia Bundesbanky na protest proti tomu, že Európska centrálna banka (ECB) opustila tradíciu Bundesbanky, oddanú nezávislosti a stráženiu inflácie, pretože sa masívnym nakupovaním dlhopisov ohrozených štátov prepožičala politike. Rozumiete nemeckým bankárom, alebo sú podľa vás ich obavy zo straty nezávislosti či ohrozenia inflačných cieľov prehnané?
Úplne im rozumiem, podľa mňa ECB tie dlhopisy nemala nakupovať. Bankári z ECB by nemali ovplyvňovať ceny, za ktoré si jednotlivé krajiny môžu požičiavať na trhu, veď tým rozhodujú o redistribúcii majetku v Európe. Nečudo, že sa ECB teraz stavia proti gréckemu bankrotu, veď sama vlastní grécke dlhopisy za desiatky miliárd eur. .ako vnímate samotné eurovaly? Má toto európske riešenie šancu zabrániť šíreniu nákazy, alebo môže byť skôr kontraproduktívne?
Toto riešenie šancu má, najmä ak bude spojené s riadeným bankrotom Grécka a opatreniami na ochranu bánk. V krátkodobom horizonte vnímam navyšovanie eurovalu ako nutné zlo. .prečo je toto zlo nutné?
Situácia v eurozóne je vážna. Pre každú krajinu vrátane Slovenska je príspevok do eurovalu ako príspevok do dedinskej hasičskej pokladnice po vypuknutí požiaru na okraji dediny. Už dávno tu nejde o gréckych dôchodcov, o ktorých sa na Slovensku s obľubou hovorí, ale o záchranu bankového sektora po bankrote Grécka, ktorý sa podľa mňa v zákulisí už nejaký čas pripravuje. .hovoríte o krátkodobom horizonte. Ako to vidíte dlhodobo?
Dlhodobo môže byť euroval kontraproduktívny, keďže navádza krajiny na nezodpovedné hospodárenie. Preto ak sa Európa rozhodne pre trvalý euroval, musí ho doplniť prísnymi a bez výnimky vynucovanými pravidlami pre rozpočtové hospodárenie jednotlivých krajín. Ak sa tieto pravidlá budú dodržiavať, eurozóna môže s trvalým eurovalom dobre fungovať. .veríte teda jeho úspechu?
(Ticho.) Nie som si istý, do akej miery je vynucovanie prísnych rozpočtových pravidiel reálne. Európa už podobné pravidlá raz zaviedla, ale tie sa prestali vynucovať hneď, ako prestali vyhovovať Nemecku a Francúzsku. Obávam sa, že rovnaký scenár sa môže o niekoľko rokov zopakovať. .podľa vás teda dáva euroval krátkodobý zmysel, ale z dlhodobého hľadiska je veľkým rizikom. Aké je potom východisko?
Myslím si, že dlhodobo by Európe prospelo vrátiť sa k „no-bailout“ klauzule, podľa ktorej každá krajina eurozóny je sama zodpovedná za svoje záväzky a všetky krajiny sa zaväzujú navzájom sa nezachraňovať. Ak by sa dokázali takto dôveryhodne zaviazať, trhy by posudzovali jednotlivé štáty podľa ich vlastnej fiškálnej zodpovednosti, a nie podľa zodpovednosti ostatných členov klubu. Vďaka trhovej disciplíne by každá krajina mala silnú motiváciu zodpovedne hospodáriť. Navyše by sa znížilo riziko nákazy, keďže prípadný bankrot jednej krajiny by nepredstavoval signál o tom, či eurobohovia dovolia zbankrotovať aj inej krajine. .lenže pravidlo „no bailout” je zakotvené už v súčasných európskych zmluvách...
Áno, je, ale od samého začiatku boli vyvolané očakávania, že sa nebude dodržiavať. Napríklad boli zmluvne stanovené limity na dlhy a deficity jednotlivých krajín. Úrokové miery periférnych krajín eurozóny preto klesli takmer na úroveň nemeckých, čo periférii umožnilo míňať viac, ako bolo zdravé. Ak sa Európa vráti k pravidlu „no bailout”, musí presvedčiť trh, že to myslí vážne. To nebude ľahké, ale pokiaľ sa podarí úspešne zorganizovať bankrot Grécka, prvý precedens bude na svete. .vravíte, že teraz sa Európa vzdáva zásady „no-bailout“, aby sa k nej mohla neskôr vrátiť. Naozaj veríte, že táto operácia bude úspešná?
Áno. Tentoraz je bailout výnimočne nevyhnutný, lebo vďaka chybne nastaveným bankovým reguláciám a očakávaniam bailoutu sa situácia vymkla z ruky. Do budúcnosti však nestačí iba prepísať regulácie a pozmeniť trhové očakávania. Je potrebné čím skôr naštartovať ekonomický rast, aby Európa zo svojich dlhov postupne vyrástla. Ak Európa nebude v najbližších rokoch dostatočne rýchlo rásť, dlhová kríza sa skôr či neskôr vráti. .čo znamená naštartovať hospodársky rast? V USA viacerí významní ekonómovia Nemcom vyčítajú, že tlačia ohrozené štáty ku škrtom, ktoré zabíjajú hospodársky rast a krízu v skutočnosti prehlbujú. Aký je váš názor?
Ja nie som za prudké škrty, lebo tie naozaj môžu ublížiť, ale rozpočtová opatrnosť a postupné uťahovanie verejných opaskov sa mi zdajú úplne namieste. Nesúhlasím s ultraľavicovými ekonómami typu Krugman, ktorí navrhujú ďalšie fiškálne stimuly. Tie by iba pokračovali v nezodpovednom navyšovaní verejných dlhov. Podľa mňa by lepšou cestou bolo odstrániť chronické európske problémy, ktoré spomaľujú rast, teda prijať opatrenia na tvorbu flexibilnejšieho trhového prostredia, efektívnejšej štátnej správy, vzdelanejšej pracovnej sily, a realistickejšieho modelu sociálneho štátu. Ak súčasná kríza navedie Európu na túto cestu, tak bude v konečnom dôsledku pre Európu požehnaním. .na Slovensku padla pre euroval vláda, len vyše roka po tom, čo pravica akoby zázrakom vyhrala nad Robertom Ficom. Ako ste to prežívali v Chicagu?
Sledoval som to s napätím a do poslednej chvíle som dúfal, že zvíťazí zdravý rozum. Žiaľ, nestalo sa tak. Luboš Pástor/
Narodil sa v roku 1974 v Košiciach, vyštudoval Fakultu manažmentu UK a postgraduálne Wharton School na University of Pennsylvania. N základe dizertačnej práce publikoval v roku 2000 v časopise Journal of Finance článok, po ktoorm dostal pracovné ponuky od viacerých elitných univerzít. Vybral si slávnu University of Chicago, kde pôsobilo viacero nositeľov Nobelovej ceny, a od roku 2005 tu pôsobí ako profesor finančnej ekonómie. Sedí v redakčných radách troch prominentných odborných časopisov, Journal of Finance, Journal of Financial Economics a Review of Financial Studies, pracuje v National Bureau of Economic Research a v Centre for Economic Policy Research. Je ženatý, otec dvoch detí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.