Pink Floyd: The Piper At The Gates Of Dawn (EMI, 1967)
„I know a room of musical tunes / Some rhyme som ching most of them are clockwork / Let's go into the other room and make them work." Prvá a zároveň posledná platňa. Prvé elpéčko Pink Floyd (po výborných singloch Arnold Lane a See Emily Play), posledný album kapely, ktorej zakladateľom, komponistom, textárom a vizionárom bol Syd Barrett. Tento obrovským talentom obdarovaný, no psychicky labilný hudobník spojil hipisácke pesničkárstvo šesťdesiatych rokov s vesmírnou psychedéliou a pridal k tomu niečo zo svojho detského, rozprávkového sveta. Už názov albumu je z rozprávkovej knižky. Podivne melodické pesničky s gitarovými rífmi a organovými sólami, v ktorých ešte počuť R&B, sú ako pohľadnice zo sveta urastených chlapov, ktorí sa však stále hrajú s autíčkami v pieskovisku. Pink Floyd nahrali úspešnejšie albumy, ale takúto krásu už nikdy nie.
5/5
.juraj Kušnierik Pink Floyd: Meddle (EMI, 1971)
Album sa začína syntetizátorovým napodobením vetra, do ktorého zaznie krásny, okrúhly zvuk swingujúcej basy, nad ktorým je postavená celá úvodná inštrumentálka One Of These Days. Akoby to malo naznačiť, kto je v kapele pánom. A keď sa v druhej skladbe ozve plachý, rovný hlas Davida Gilmoura, je to jasné. Po Barrettovom odchode stačili kapele štyri roky, tri albumy a jeden nový člen, aby našla svoju vlastnú, hoci na odkaz vizionárskeho zakladateľa nadväzujúcu cestu. Tá vedie dvojakou krajinou: pokojnými rovinami zvukových vrstiev, ktorými nás sprevádzajú najmä dlhé, čisté tóny Gilmourovej gitary a pesničkovými pahorkami plnými sugestívnej melanchólie, pričom v textoch už počuť existencionálne otázky, ktoré mali naplno zaznieť na ďalších albumoch. V pamäti najdlhšie zostáva pieseň Fearless so zborovým spevom fanúšikov FC Liverpool a záverečný majsterštyk Echoes, ktorý akoby už mieril na odvrátenú stranu Mesiaca.
5/5
.juraj Kušnierik Pink Floyd: Wish You Were Here (EMI, 1975)
„Come on you raver, you seer of visions, come on you painter, you piper, you prisoner and shine!" Po obrovskom úspechu Dark Side Of The Moon prišli Pink Floyd s dojemne čistou, hudobne bohatou albumovou spomienkou na Syda Barretta. Je to album dlhých zvukových plôch a brilantných gitarových sól – David Gilmour sa v nich nikdy neponáhľa, ani jeden tón nezahrá zbytočne, každý z tých, čo zahrá, má sýtu farbu a melodickú závažnosť (jeho úvod k piesni Wish You Were Here je taký jednoduchý, že sa oň pokúša skoro každý amatérsky gitarista, no výrazovo taký silný, že sa ho nikomu okrem majstra Davida zahrať nepodarilo). V piatich dlhých skladbách sú ukryté prosté, no mimoriadne pôsobivé piesne (Have A Cigar spieva hosťujúci Roy Harper) plné odkazov geniálnemu, no v tom čase už vo svojom svete zamknutému priateľovi. "Come on you boy-child, you winner and loser, come on you miner for truth and delusion and shine!"
5/5
.juraj Kušnierik Pink Floyd: The Wall (EMI, 1979)
Patetická „rocková opera" s megalomanskými ambíciami a neudržateľne nákladnou produkciou. Vrcholné dielo Rogera Watersa, ktorý v tomto čase už držal kapelu Pink Floyd pevne v rukách. O Watersovom talente svedčí prostý fakt, že to všetko pomerne dobre drží pokope. The Wall obsahuje niekoľko výborných pesničiek (napríklad Mother, Hey You alebo Comfotably Numb), na tri časti rozdelený megahit Another Brick In The Wall a šikovne skomponovanú hudbu medzi tým.
S albumom sa spája aj animovaný film Alana Parkera z roku 1982. Album The Wall sa nakoniec stal stenou, do ktorek Pink Floyd v plnej rýchlosti narazili a zo zranení sa už nikdy nepozviechali. Waters sa rozišiel s Gilmourom, prvému zostali práva na vydané albumy, druhému kapela s názvom Pink Floyd. The Wall je takým monumentálnym pomníkom jednej veľkej a dôležitej kapely.
5/5
.juraj Kušnierik
„I know a room of musical tunes / Some rhyme som ching most of them are clockwork / Let's go into the other room and make them work." Prvá a zároveň posledná platňa. Prvé elpéčko Pink Floyd (po výborných singloch Arnold Lane a See Emily Play), posledný album kapely, ktorej zakladateľom, komponistom, textárom a vizionárom bol Syd Barrett. Tento obrovským talentom obdarovaný, no psychicky labilný hudobník spojil hipisácke pesničkárstvo šesťdesiatych rokov s vesmírnou psychedéliou a pridal k tomu niečo zo svojho detského, rozprávkového sveta. Už názov albumu je z rozprávkovej knižky. Podivne melodické pesničky s gitarovými rífmi a organovými sólami, v ktorých ešte počuť R&B, sú ako pohľadnice zo sveta urastených chlapov, ktorí sa však stále hrajú s autíčkami v pieskovisku. Pink Floyd nahrali úspešnejšie albumy, ale takúto krásu už nikdy nie.
5/5
.juraj Kušnierik Pink Floyd: Meddle (EMI, 1971)
Album sa začína syntetizátorovým napodobením vetra, do ktorého zaznie krásny, okrúhly zvuk swingujúcej basy, nad ktorým je postavená celá úvodná inštrumentálka One Of These Days. Akoby to malo naznačiť, kto je v kapele pánom. A keď sa v druhej skladbe ozve plachý, rovný hlas Davida Gilmoura, je to jasné. Po Barrettovom odchode stačili kapele štyri roky, tri albumy a jeden nový člen, aby našla svoju vlastnú, hoci na odkaz vizionárskeho zakladateľa nadväzujúcu cestu. Tá vedie dvojakou krajinou: pokojnými rovinami zvukových vrstiev, ktorými nás sprevádzajú najmä dlhé, čisté tóny Gilmourovej gitary a pesničkovými pahorkami plnými sugestívnej melanchólie, pričom v textoch už počuť existencionálne otázky, ktoré mali naplno zaznieť na ďalších albumoch. V pamäti najdlhšie zostáva pieseň Fearless so zborovým spevom fanúšikov FC Liverpool a záverečný majsterštyk Echoes, ktorý akoby už mieril na odvrátenú stranu Mesiaca.
5/5
.juraj Kušnierik Pink Floyd: Wish You Were Here (EMI, 1975)
„Come on you raver, you seer of visions, come on you painter, you piper, you prisoner and shine!" Po obrovskom úspechu Dark Side Of The Moon prišli Pink Floyd s dojemne čistou, hudobne bohatou albumovou spomienkou na Syda Barretta. Je to album dlhých zvukových plôch a brilantných gitarových sól – David Gilmour sa v nich nikdy neponáhľa, ani jeden tón nezahrá zbytočne, každý z tých, čo zahrá, má sýtu farbu a melodickú závažnosť (jeho úvod k piesni Wish You Were Here je taký jednoduchý, že sa oň pokúša skoro každý amatérsky gitarista, no výrazovo taký silný, že sa ho nikomu okrem majstra Davida zahrať nepodarilo). V piatich dlhých skladbách sú ukryté prosté, no mimoriadne pôsobivé piesne (Have A Cigar spieva hosťujúci Roy Harper) plné odkazov geniálnemu, no v tom čase už vo svojom svete zamknutému priateľovi. "Come on you boy-child, you winner and loser, come on you miner for truth and delusion and shine!"
5/5
.juraj Kušnierik Pink Floyd: The Wall (EMI, 1979)
Patetická „rocková opera" s megalomanskými ambíciami a neudržateľne nákladnou produkciou. Vrcholné dielo Rogera Watersa, ktorý v tomto čase už držal kapelu Pink Floyd pevne v rukách. O Watersovom talente svedčí prostý fakt, že to všetko pomerne dobre drží pokope. The Wall obsahuje niekoľko výborných pesničiek (napríklad Mother, Hey You alebo Comfotably Numb), na tri časti rozdelený megahit Another Brick In The Wall a šikovne skomponovanú hudbu medzi tým.
S albumom sa spája aj animovaný film Alana Parkera z roku 1982. Album The Wall sa nakoniec stal stenou, do ktorek Pink Floyd v plnej rýchlosti narazili a zo zranení sa už nikdy nepozviechali. Waters sa rozišiel s Gilmourom, prvému zostali práva na vydané albumy, druhému kapela s názvom Pink Floyd. The Wall je takým monumentálnym pomníkom jednej veľkej a dôležitej kapely.
5/5
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.