Očami Doroty Nvotovej

Treba sa dívať pod seba – jamy na cestách môžu mať fatálne následky. Nesvietiť, pokiaľ nie je úplná tma. Pokiaľ svietim cez deň, alebo za súmraku, ľudia na mňa blikajú. Minule ma zastavil policajt a upozornil ma, aby som si vypla svetlá. Po krátkej úvahe som si uvedomila, že svetlá sú vlastne trúba. Pokiaľ je menej svetla, menej sa trúbi a viacej sa bliká. Keď máte vnoci uprostred káthmandskej križovatky pocit, že vidíte stroboskop, je to len alternatíva k trúbeniu. Keď nechceš dostať rakovinu pľúc pred tridsiatkou, predbiehaj všetko nad dve tony. Najprv spomaľ, nadýchni sa, až potom vyraz do čierneho kúdoľa dymu, valiaceho sa z pomaľovaného autobusa. Keď som si robila pred ôsmimi rokmi vodičák zo súcitu kmanželovi, čo mal rád pivo, vedela som, že budem ustráchaná, úzkostná a nepozorná šoférka. Keď som mala prvú jazdu s inštruktorom, zvolil v rámci trasy Starý most v Bratislave a ja som sa skoro posrala a zaprisahala sa, že nikdy podobným miestom nepôjdem. Prvý rok som odmietala predbiehať aj na diaľnici. Vždy, keď som počula o motorkovom nešťastí, prisahala som si, že túto komnatu neotvorím. A tu som – jazdím na skútri v trojmiliónovom Káthmandu. Bez predpisov, bez pravidla pravej alebo ľavej ruky a bez strachu. Kravy, psy, deti, sliepky, Pajerá, rozhegané veľké Mahindra autobusy, malé taxíky Suzuki Maruti, motorky Hero Honda, Royal Enfield, skútre Pleasure, trojkolesové modrobiele tuk-tuky, cyklo rikše, obchodíky na kolesách, bicyklisti, a kozmickou rýchlosťou sa rútiace mikrobusy – to všetko sú účastníci cestnej premávky v Káthmandu.
Autá sú ťarbavé medvede – skútre a motorky sú osy – bzučia dotieravo okolo veľkých zvierat, prešmyknú sa aj cez kľúčovú dierku a nechávajú ťarbavcov stáť v zápche.
Jazda na motorke v Káthmandu je ako slalom. Je to adrenalín počitačovej hry. Milujem jazdu svojím trabantom po vyľudnenej Bratislave, ale jazda na motocykli cez ázijskú metropolu je za všetky drobné. Ak chcete, zveziem vás zadarmo.