Kurátor galérie Omar Mirza priniesol na Slovensko prvú výstavu výrazného poľského autora Oskara Dawického (1971) pod zvláštnym, sugestívnym názvom What Is Wrong With Oskar Dawicki?, čo je citát z jeho e-mailovej komunikácie s autorom a jeho poľským galeristom. Súčasne tiež ide o výstižné konceptuálne vyjadrenie ducha tvorby autora.
Komorné historické priestory galérie Faica umožnili kurátorovi prezentovať len redukovaný prierez Dawického tvorby od roku 2004, no celok pôsobil kompaktne a bol nabitý iskrivou atmosférou. Výstava obsiahla dve ťažiskové videá z performancií, v ktorých účinkuje výhradne samotný autor. Doplnené boli konceptuálnymi fotografiami aranžovaných a manipulovaných rastlín z cyklu Herbarium, ktorý vzniká od roku 2004 a textovými kolážami. sa Dawicky prezentoval ako typický, no veľmi osobitý, neokonceptuálne orientovaný umelec. Typický v neutrálnom, no subverzívne zacielenom jazyku, osobitý uchopením sugestívnych existenciálnych tém a najmä ich autorským rekontextovaním, ktorého kvality spočívajú najmä v nejasnom rozhraní medzi iróniou a tragickým pátosom romantického hrdinu dneška. Dominantnými sa v rámci celku výstavy stali video Hanged Man (Obesenec) z roku 2011, kde sa autor v kostýme kabaretného herca (častý, takmer trvalý atribút autora) neúspešne pokúša obesiť. Jeho visiace telo so slučkou na krku však levituje. Telo nadnášajú z oboch strán biele balóniky. Aj keď táto bizarná akcia má vzbudiť ironické pocity na pomedzí tragického a komického výrazu, nedeje sa tak. Vec totiž silno kóduje existenciálne pocity, zobrazené v nadčasovej ikonografickej reči a otvára tému túžby umrieť a jej hravej ľahkej nemožnosti. Autor je inšpirovaný dielom Samuela Becketta, ako ústrednej postavy žánru absurdnej drámy. Druhou kľúčovou prácou, ktorú Mirza od Dawického prezentuje, je spektakulárny videofilm z performancie The Tree of Knowledge (Strom poznania), 2008, ktorú autor prezentoval na Manifeste 7 v Taliansku a je často citovaná. Toto dielo v istom estetickom rámci pripomína aranžované fotografie českej skupiny Bratrstvo zo začiatku 90. rokov. Ide o typicky potmodernú reč apropriovania si a reinterpretácie mýtického príbehu a archetypu stromu poznania, aktualizovaného autentickým, až frenetickým obhrýzaním neodtrhnutých jabĺk zo stromu samotným autorom. Vyjadruje túžbu za každú cenu, tak trochu hlúpym spôsobom, pochopiť bytie a súčasne ukazuje jeho fatálnu nemožnosť (strohé vypľúvanie rozžutých jabĺk). V prácach na papieri sa na výstave objavili niektoré ukážky z fotografií manipulovaných rastlín, digitálne kolážovaných textov a aj kresba – veristický portrét Cicely Saundersovej, ktorý v rámci výstavy možno vnímať ako prítomnosť patrónky „neumierania“.
Nedbalo inštalovaný TV prijímač pod stolíkom dozorcu galérie ponúkal Dawického ospravedlnenie sa slovenskému (a akémukoľvek) publiku, že samotnú výstavu akosi podcenil a mohol priniesť viac a lepších vecí. Vo videu Prepáčte, 2005, ktoré bolo prvýkrát prezentované v Centre súčasného umenia vo Varšave, sa Dawicki s plačom ospravedlňuje návštevníkom galérie za to, že výstavu mohol zvládnuť lepšie. Toto nenápadné video je ironickou sebareflexiou autora vo vzťahu k publiku ako vzťahu fatálnej závislosti či submisívnosti umelca od verejného fungovania jeho diel. Sako smiešneho entertainera, ktoré má autor na sebe v každej z performancií, sa stáva evidentným symbolom postavenia umelca v dnešnej spoločnosti, kde vládne diktát plytkej zábavy typu mediálneho primitivizmu, ktorý vznikol na základe objednávky divákov. Vynikajúci autor a dôležitý výstavný počin. Treba veriť, že dielo Dawického sa u nás ešte objaví vo veľkorysejšej, komplexnejšej výprave. Výstava Oskara Dawického je v bratislavskej Galérii Faica do 29. októbra 2011. Autorka je teoretička a kritička umenia
Komorné historické priestory galérie Faica umožnili kurátorovi prezentovať len redukovaný prierez Dawického tvorby od roku 2004, no celok pôsobil kompaktne a bol nabitý iskrivou atmosférou. Výstava obsiahla dve ťažiskové videá z performancií, v ktorých účinkuje výhradne samotný autor. Doplnené boli konceptuálnymi fotografiami aranžovaných a manipulovaných rastlín z cyklu Herbarium, ktorý vzniká od roku 2004 a textovými kolážami. sa Dawicky prezentoval ako typický, no veľmi osobitý, neokonceptuálne orientovaný umelec. Typický v neutrálnom, no subverzívne zacielenom jazyku, osobitý uchopením sugestívnych existenciálnych tém a najmä ich autorským rekontextovaním, ktorého kvality spočívajú najmä v nejasnom rozhraní medzi iróniou a tragickým pátosom romantického hrdinu dneška. Dominantnými sa v rámci celku výstavy stali video Hanged Man (Obesenec) z roku 2011, kde sa autor v kostýme kabaretného herca (častý, takmer trvalý atribút autora) neúspešne pokúša obesiť. Jeho visiace telo so slučkou na krku však levituje. Telo nadnášajú z oboch strán biele balóniky. Aj keď táto bizarná akcia má vzbudiť ironické pocity na pomedzí tragického a komického výrazu, nedeje sa tak. Vec totiž silno kóduje existenciálne pocity, zobrazené v nadčasovej ikonografickej reči a otvára tému túžby umrieť a jej hravej ľahkej nemožnosti. Autor je inšpirovaný dielom Samuela Becketta, ako ústrednej postavy žánru absurdnej drámy. Druhou kľúčovou prácou, ktorú Mirza od Dawického prezentuje, je spektakulárny videofilm z performancie The Tree of Knowledge (Strom poznania), 2008, ktorú autor prezentoval na Manifeste 7 v Taliansku a je často citovaná. Toto dielo v istom estetickom rámci pripomína aranžované fotografie českej skupiny Bratrstvo zo začiatku 90. rokov. Ide o typicky potmodernú reč apropriovania si a reinterpretácie mýtického príbehu a archetypu stromu poznania, aktualizovaného autentickým, až frenetickým obhrýzaním neodtrhnutých jabĺk zo stromu samotným autorom. Vyjadruje túžbu za každú cenu, tak trochu hlúpym spôsobom, pochopiť bytie a súčasne ukazuje jeho fatálnu nemožnosť (strohé vypľúvanie rozžutých jabĺk). V prácach na papieri sa na výstave objavili niektoré ukážky z fotografií manipulovaných rastlín, digitálne kolážovaných textov a aj kresba – veristický portrét Cicely Saundersovej, ktorý v rámci výstavy možno vnímať ako prítomnosť patrónky „neumierania“.
Nedbalo inštalovaný TV prijímač pod stolíkom dozorcu galérie ponúkal Dawického ospravedlnenie sa slovenskému (a akémukoľvek) publiku, že samotnú výstavu akosi podcenil a mohol priniesť viac a lepších vecí. Vo videu Prepáčte, 2005, ktoré bolo prvýkrát prezentované v Centre súčasného umenia vo Varšave, sa Dawicki s plačom ospravedlňuje návštevníkom galérie za to, že výstavu mohol zvládnuť lepšie. Toto nenápadné video je ironickou sebareflexiou autora vo vzťahu k publiku ako vzťahu fatálnej závislosti či submisívnosti umelca od verejného fungovania jeho diel. Sako smiešneho entertainera, ktoré má autor na sebe v každej z performancií, sa stáva evidentným symbolom postavenia umelca v dnešnej spoločnosti, kde vládne diktát plytkej zábavy typu mediálneho primitivizmu, ktorý vznikol na základe objednávky divákov. Vynikajúci autor a dôležitý výstavný počin. Treba veriť, že dielo Dawického sa u nás ešte objaví vo veľkorysejšej, komplexnejšej výprave. Výstava Oskara Dawického je v bratislavskej Galérii Faica do 29. októbra 2011. Autorka je teoretička a kritička umenia
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.