Prečo padla vláda

Príčinou bola dlhodobo nestabilná vláda Ivety Radičovej a pravicová parlamentná väčšina, pozostávajúca zo štyroch programovo nekonzistentných strán a dvoch parlamentných frakcií – štvorlístkov. Podobný štvorlístok, pozostávajúci z ministrov SaS, bol aj vo vláde.  A tieto štvorky boli osudové. Neboli šťastím pre koalíciu, boli však nešťastím pre Slovensko. Pravicu spájala len nenávisť k Robertovi Ficovi a Smeru. To však bolo na dlhodobé vládnutie veľmi málo. Ustavičné turbulencie, nezhody, pokusy a omyly, prešľapy a hádky viedli Slovensko do permanentnej politickej nestability. Spočiatku škodiacej väčšine občanov nášho štátu, neskôr aj EÚ, eurozóne i celému svetu. Stali sa hanbou pre našu vlasť.
To, čo v parlamente predvádzali poslanci frakcií Obyčajných ľudí a OKS za spoluúčasti pravicovej extrémne protieurópskej a populistickej SaS, zákonite muselo viesť k jej rýchlemu koncu. Pod taktovkou už bývalého predsedu NR SR Richarda Sulíka a jeho štyroch ministrov predvádzali svoju neschopnosť a neznalosť politickej kultúry. Parlament sa stal arénou zloby, nenávisti, zákernosti, vulgárnych slov a ľudskej malosti. Stratil charakter a punc múdrych politických bojov, sporov a dialógov. Vytrácala sa slušnosť  jeho ústavných reprezentantov, a to v priamom prenose pred zrakmi študentov a iných návštevníkov, ako aj televíznych a internetových divákov. Neschopnosť riadiť parlament, invektívy a likvidácia slušného parlamentného života ubíjali nielen opozičných, ale aj mnohých koaličných poslancov.
Napokon prišlo pripravované vyvrcholenie doterajšieho vládnutia pravice na Slovensku. A bola to práve SaS, ktorá ustavične klamala občanov Slovenska o solidárnych eurovaloch, urážala gréckych občanov a kašľala na ohrozenie našich vkladov v bankách, vzrastajúcu nezamestnanosť, izoláciu nášho štátu v demokratickom svete,  ak sa neprijmú solidarizujúce protikrízové opatrenia. Zneužívala grécku kartu, aj keď už ide o Slovensko a eurozónu. Sulíkovi to bolo jedno. Ako povedal v jednom rozhovore, nemá problém dožiť v Austrálii.
Pre SaS a jej predsedu bol a je populizmus a šírenie klamstiev hlavnou metódou práce.  Interný prieskum preferencií ich presvedčil, že byť populista a klamár sa u istej skupiny občanov doma oplatí. A túžba byť najsilnejšou „pravicovou“ stranou v predčasných voľbách ich tak úplne ovládla. Odmietli európsku solidaritu a tvrdili, že im stále ide o občanov  a Slovensko. Pravda je však iná. Ide  im len o svoje ego a neomylnosť. Práve preto ukrižovali slabú vládnu pravicovú koalíciu.  Autor je poslanec NR SR.