Väčšina laikov vie, že tento operenec je tvor lenivý, hniezdo si nestavia a svoje vajcia podstrkáva do hniezd iných vtákov. Tým sa však zaujímavý kukučí život iba začína. Nejeden začínajúci ornitológ si kukučku pomýlil s drobným dravcom jastrabom krahulcom. Pre kukučku je dravčí vzhľad výhodný. Vydesené vtáky v domnení, že sa blíži predátor, totiž vydávajú varovné volanie, čo uľahčí kukučej samičke odhaliť aj dobre maskované hniezdo vyvolených pestúnov. Okrem toho, pri tesnom prelete domácich vystraší natoľko, že na čas dokonca hniezdo dobrovoľne opustia. Kukučka má teda voľné pole pôsobnosti a môže nerušene začať svoju ilegálnu činnosť. Zvládne to skutočne bleskovo – vajíčko znesie v priebehu desiatich sekúnd. .maskovanie vajíčok
Kukučky zverujú mláďatá do výchovy viac ako stovke rôznych vtáčích druhov. Jedna samička je schopná počas mája až júla zniesť a umiestniť v priemere asi 15-20 vajec. Kukučie samičky si pestúnov pre svojich potomkov nevolia náhodne, ale špecializujú sa na konkrétny hostiteľský druh. Zaujímave je, že zachovávajú určitý druh vernosti – samička kladie vajcia do hniezd rovnakého vtáčieho druhu, aký vychoval ju samotnú. Nájde ho podľa spevu, ktorý má zakódovaný v pamäti ešte z čias detstva a ranej mladosti. Keďže farba podvrhnutých vajíčok sa nápadne podobá farbe vajec pestúnov, tí nedokážu spoľahlivo odlíšiť vlastnú znášku od cudzej a radšej sa trpezlivo podvolia a zahrievajú všetky rovnako. Farba kukučích vajec môže mať rôzne odtiene, čo je vecou dedičnosti. .kukučie mýty
Kukučky parazitujú najčastejšie v hniezdach postavených v blízkosti stromov či kríkov, nikdy nie v prehľadnej krajine, kde chýba vyššia vegetácia. To preto, lebo samica kukučky potrebuje rozhľad, čiže vyššie položené miesta, odkiaľ pozoruje hostiteľa. Spoľahlivo tak lokalizuje umiestnenie hniezda a monitoruje správanie domácich. Predtým, než sa odhodlá k znáške, musí počkať, kým samica hostiteľa nakladie niekoľko vlastných vajec. Správne načasovanie je základom pre ďalší úspešný priebeh parazitizmu: keby kukučka podvrhla vajce priskoro, čiže do prázdneho hniezda, tak by majiteľ hniezda cudzie vajce jednoducho vyhodil. Keby však kukučka zaváhala a podvrhla vajce neskoro, napríklad v pokročilej inkubácii hostiteľských vajec, nestačilo by sa jej mláďa včas vyliahnuť. Prečo je to dôležité? Jednoducho preto, lebo kukučie mláďa sa potrebuje včas zbaviť svojich nevlastných súrodencov. Robí tak aj napriek tomu, že hostitelia by našli v sebe dostatok síl na vychovanie vlastných mláďat i mláďaťa kukučky. Ibaže mláďa má v sebe zakódované aj svoje nedostatky, v tomto prípade to, že napriek všetkému je prekvapivo slabým konkurentom. Čiže ak by v hniezde zostali aj mláďatá domácich, parazitická kukučka by si nedokázala vypýtať svoj prídel potravy, ktorého potrebuje oveľa viac pre svoj úspešný rast a vývoj. .sama doma
Ako si mláďa v tejto situácii poradí? A čo treba urobiť, aby sa kukučka stala jediným obyvateľom pestúnovho hniezda? Na tieto otázky existovalo v minulosti množstvo odpovedí, jedna bizarnejšia ako druhá. Plínius Starší uvádza, že mláďa kukučky najprv odtrháva od zobáka potravu hostiteľským mláďatám, potom ich zožerie a nakoniec strávi aj samotnú náhradnú matku! Tejto absurdnej predstave môže bez hanby konkurovať názor, že sami hostitelia vyčistia hniezdo od vlastného potomstva, aby mohli venovať celú svoju starostlivosť cudziemu mláďaťu! Ďalší, za vlasy o niečo menej pritiahnutý, mýtus uvádza, že mláďatá pestúnov z hniezda vyberie samica kukučky. Celú akciu naplánuje na čas, keď sa jej mláďa vyliahne – vtedy sa k hniezdu vráti a inšpirovaná Viktorom čističom dotiahne svoj zámer do konca. O niečo reálnejšie pôsobí ďalšia predstava, že mladá kukučka je natoľko veľká, že poľahky vytlačí nevlastných súrodencov. A ako je to v skutočnosti? Kukučie mláďa vlastnými silami povyhadzuje z hniezda vajíčka alebo už vyliahnutých súrodencov. Napriek tomu, že je holé, slepé a na prvý pohľad úplne bezmocné, zaprie sa nohami proti hniezdnej kotlinke, podsunie sa pod vajíčko, alebo niekedy aj pod už trošku odrastenejšie mláďa hostiteľa, a postupne ho presunie až za okraj hniezda. Tento výkon je rovnaký, ako keby ľudské mláďa okamžite po narodení muselo z trojmetrovej jamy vytlačiť jedno alebo dve vrecia cementu! .kukučí sumec
Hniezdny parazitizmus však nie je len špecialitou vtákov, je totiž známy aj u iných živočíchov, napríklad u blanokrídleho hmyzu alebo rýb. O jazero Tanganika sa zaujímajú odborníci i laici preto, lebo sa tu vyskytuje veľa endemických druhov ostriežovitých rýb zo skupiny takzvaných papuľovcov. Svoj názov dostali preto, lebo prechovávajú a chránia v papuli vyvíjajúce sa ikry, v niektorých prípadoch aj mláďatá. V štyridsaťmetrových hĺbkach sú ich spoluobyvateľmi aj sumčeky kukučie (Synodontis multipunctata). Pach neresiacich sa papuľovcov provokuje sumčeky, aby robili to isté. Ich záškodnícka činnosť spočíva v tom, že si počkajú na ikry svojich spolubývajúcich, ktoré požerú skôr, než ich samice papuľovcov pozbierajú do papule. A zároveň im podhodia svoje oplodnené ikry. Nechcene adoptívna matka papuľovca ich všetky starostlivo pozbiera a opatruje. Pokiaľ nejaké jej vlastné ikry aj prežijú, mláďatá sumčekov sa o ne postarajú. Vyliahnu sa totiž skôr, a tak im mláďatá hostiteľských papuľovcov slúžia ako potrava. Sumček kukučí je zatiaľ jediná ryba u ktorej je známy hniezdny parazitizmus. Podobne ako u kukučky ide o mechanizmus, ktorý rodičovský pár odbremení od starostlivosti o potomstvo, takže sa môže rozmnožovať skôr, a teda aj viackrát ako iné ryby. Autor je zoológ.
Kukučky zverujú mláďatá do výchovy viac ako stovke rôznych vtáčích druhov. Jedna samička je schopná počas mája až júla zniesť a umiestniť v priemere asi 15-20 vajec. Kukučie samičky si pestúnov pre svojich potomkov nevolia náhodne, ale špecializujú sa na konkrétny hostiteľský druh. Zaujímave je, že zachovávajú určitý druh vernosti – samička kladie vajcia do hniezd rovnakého vtáčieho druhu, aký vychoval ju samotnú. Nájde ho podľa spevu, ktorý má zakódovaný v pamäti ešte z čias detstva a ranej mladosti. Keďže farba podvrhnutých vajíčok sa nápadne podobá farbe vajec pestúnov, tí nedokážu spoľahlivo odlíšiť vlastnú znášku od cudzej a radšej sa trpezlivo podvolia a zahrievajú všetky rovnako. Farba kukučích vajec môže mať rôzne odtiene, čo je vecou dedičnosti. .kukučie mýty
Kukučky parazitujú najčastejšie v hniezdach postavených v blízkosti stromov či kríkov, nikdy nie v prehľadnej krajine, kde chýba vyššia vegetácia. To preto, lebo samica kukučky potrebuje rozhľad, čiže vyššie položené miesta, odkiaľ pozoruje hostiteľa. Spoľahlivo tak lokalizuje umiestnenie hniezda a monitoruje správanie domácich. Predtým, než sa odhodlá k znáške, musí počkať, kým samica hostiteľa nakladie niekoľko vlastných vajec. Správne načasovanie je základom pre ďalší úspešný priebeh parazitizmu: keby kukučka podvrhla vajce priskoro, čiže do prázdneho hniezda, tak by majiteľ hniezda cudzie vajce jednoducho vyhodil. Keby však kukučka zaváhala a podvrhla vajce neskoro, napríklad v pokročilej inkubácii hostiteľských vajec, nestačilo by sa jej mláďa včas vyliahnuť. Prečo je to dôležité? Jednoducho preto, lebo kukučie mláďa sa potrebuje včas zbaviť svojich nevlastných súrodencov. Robí tak aj napriek tomu, že hostitelia by našli v sebe dostatok síl na vychovanie vlastných mláďat i mláďaťa kukučky. Ibaže mláďa má v sebe zakódované aj svoje nedostatky, v tomto prípade to, že napriek všetkému je prekvapivo slabým konkurentom. Čiže ak by v hniezde zostali aj mláďatá domácich, parazitická kukučka by si nedokázala vypýtať svoj prídel potravy, ktorého potrebuje oveľa viac pre svoj úspešný rast a vývoj. .sama doma
Ako si mláďa v tejto situácii poradí? A čo treba urobiť, aby sa kukučka stala jediným obyvateľom pestúnovho hniezda? Na tieto otázky existovalo v minulosti množstvo odpovedí, jedna bizarnejšia ako druhá. Plínius Starší uvádza, že mláďa kukučky najprv odtrháva od zobáka potravu hostiteľským mláďatám, potom ich zožerie a nakoniec strávi aj samotnú náhradnú matku! Tejto absurdnej predstave môže bez hanby konkurovať názor, že sami hostitelia vyčistia hniezdo od vlastného potomstva, aby mohli venovať celú svoju starostlivosť cudziemu mláďaťu! Ďalší, za vlasy o niečo menej pritiahnutý, mýtus uvádza, že mláďatá pestúnov z hniezda vyberie samica kukučky. Celú akciu naplánuje na čas, keď sa jej mláďa vyliahne – vtedy sa k hniezdu vráti a inšpirovaná Viktorom čističom dotiahne svoj zámer do konca. O niečo reálnejšie pôsobí ďalšia predstava, že mladá kukučka je natoľko veľká, že poľahky vytlačí nevlastných súrodencov. A ako je to v skutočnosti? Kukučie mláďa vlastnými silami povyhadzuje z hniezda vajíčka alebo už vyliahnutých súrodencov. Napriek tomu, že je holé, slepé a na prvý pohľad úplne bezmocné, zaprie sa nohami proti hniezdnej kotlinke, podsunie sa pod vajíčko, alebo niekedy aj pod už trošku odrastenejšie mláďa hostiteľa, a postupne ho presunie až za okraj hniezda. Tento výkon je rovnaký, ako keby ľudské mláďa okamžite po narodení muselo z trojmetrovej jamy vytlačiť jedno alebo dve vrecia cementu! .kukučí sumec
Hniezdny parazitizmus však nie je len špecialitou vtákov, je totiž známy aj u iných živočíchov, napríklad u blanokrídleho hmyzu alebo rýb. O jazero Tanganika sa zaujímajú odborníci i laici preto, lebo sa tu vyskytuje veľa endemických druhov ostriežovitých rýb zo skupiny takzvaných papuľovcov. Svoj názov dostali preto, lebo prechovávajú a chránia v papuli vyvíjajúce sa ikry, v niektorých prípadoch aj mláďatá. V štyridsaťmetrových hĺbkach sú ich spoluobyvateľmi aj sumčeky kukučie (Synodontis multipunctata). Pach neresiacich sa papuľovcov provokuje sumčeky, aby robili to isté. Ich záškodnícka činnosť spočíva v tom, že si počkajú na ikry svojich spolubývajúcich, ktoré požerú skôr, než ich samice papuľovcov pozbierajú do papule. A zároveň im podhodia svoje oplodnené ikry. Nechcene adoptívna matka papuľovca ich všetky starostlivo pozbiera a opatruje. Pokiaľ nejaké jej vlastné ikry aj prežijú, mláďatá sumčekov sa o ne postarajú. Vyliahnu sa totiž skôr, a tak im mláďatá hostiteľských papuľovcov slúžia ako potrava. Sumček kukučí je zatiaľ jediná ryba u ktorej je známy hniezdny parazitizmus. Podobne ako u kukučky ide o mechanizmus, ktorý rodičovský pár odbremení od starostlivosti o potomstvo, takže sa môže rozmnožovať skôr, a teda aj viackrát ako iné ryby. Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.