Bodka Milana Lasicu

Funguje už len esemeskovanie, alebo mailovanie a cez tieto kanály si ľudia nemôžu napísať nič obsažné, môžu si akurát vymeniť základné informácie. Ako keď som voľakedy cestovával osobákom a po peróne išiel železničiar, v ruke mal vysielačku a z nej sa ozývalo „Fero, prídi na štvrtú koľaj, čaká ťa Jožo“. A keď ta Fero prišiel, pochybujem, že sa dozvedel viac. To sú informácie, ktorým sa hovorí, že základné. Vieš, kam máš prísť a kto ťa tam čaká. A potom sa uvidí. Nič obsažnejšie sa takto ani napísať nedá. Predstav si, že by si dostal esemesku, alebo mail a tam by bolo napísané „Emil, štvorec nad preponou rovná sa súčtu štvorcov nad oboma odvesnami. Tvoj Miro.“ Myslel by si si, že mi preskočilo. A keby si dostal odo mňa esemesku s textom „V ostatnom case, aby som tak povedal, neviem, co chcem, alebo mozno nechcem to, co viem,“ to by si už iste volal pohotovosť. A v podstate, dá sa povedať, že tá veta dosť vystihuje moju súčasnú situáciu. A nielenže neviem, čo chcem, ale to ani nechcem vedieť, lebo keby som sa to dozvedel, asi by som bol poriadne šokovaný. Tak teda toto sa esemeskou oznámiť nedá. Na to treba naozaj korešpondenciu. Papier, pero, obálku, známku a ešte aby fungovala pošta.
Teraz som sa dozvedel od Pajdušákovej, že padla vláda. Zdá sa, že ju to potešilo, ale keď som sa jej opýtal prečo, tak nevedela. A potom povedala, že nás chceli ožobráčiť. A keď som sa jej opýtal, aké má úspory, hrdo odpovedala, že žiadne, lebo že ona bola vždy chudobná. Tak som sa už radšej nepýtal, že ako možno ožobráčiť chudobnú. Ale, klobúk dolu, toto je prvá vláda v dejinách, ktorá sa zlikvidovala sama. To nám už nikto nevezme. Miro.