Najskôr osobná poznámka – nebudem reagovať na urážky a nepravdy, ktoré diskusiu o páde vlády v reformnom prostredí sprevádzajú. Nebudem teda komentovať úvahy niektorých zasvätencov o role tohto časopisu ani blog Rada Procházku, venovaný mojim osobnostným kvalitám, ani okolnosti odchodu Fera Šebeja z OKS. Bolo by to efektné, a pre novinára je to obrovské pokušenie, ale zakázal som si to. V hre je oveľa viac než osobné pocity krivdy.
Takže k veci: v čom je dnes reformné Slovensko iné než pred dvoma týždňami? Čo sú nenapraviteľné straty, čo sa dá ešte zachrániť a čo nové je možné napravo od stredu urobiť tak, aby Smer vo vláde nebola nevyhnutnosť na dve a viac volebných období?
Zdá sa mi, že napriek zdaniu katastrofy sú nenapraviteľné len dve veci – strata Ivety Radičovej ako očistnej alernatívy v SDKÚ, a samozrejmé spojenectvo troch koaličných strán s SaS.
Iveta Radičová odviedla veľký kus práce. Niečo o tom viem, a preto hlboko nesúhlasím s názorom, že bola len hysterkou, ktorá opakovane nezvládala riadenie krajiny. Nie je to tak. Jej postoj ku korupcii, a to aj voči vlastným, bol odvážny a v ponovembrovej histórii slovenských premiérov veľmi zriedkavý. Aj to, že Trnka dnes nie je šéfom prokuratúry, je do veľkej miery zásluha jej obetavého postoja. A ani smerom k zahraničiu to nebola žiadna pasívna konzumentka nápadov iných. Áno, občas nezvládala hry a intrigy okolia, a občas bola priveľmi situačná, čo post predsedu vlády oslabovalo. Ale tvrdím, že pozitíva výrazne prevažovali.
Spojením hlasovania o eurovale s dôverou vláde urobila podľa mňa fatálnu chybu, podľa nej a jej okolia naopak. Fajn, tento spor si ponechajme. Nenapraviteľné je však toto: pádom jej vlády padla aj možnosť skutočného líderstva Ivety Radičovej v SDKÚ, a keďže vlastnú stranu nezaloží, stratil sa antikorupčný potenciál Ivety Radičovej pre stranícku politiku. Toto je veľká škoda pre budúcu povahu Slovenska.
Druhý nenapraviteľný dôsledok pádu vlády je v roztrhnutom spojenectve SDKÚ, KDH a Mostu so stranou Richarda Sulíka. Toto je veľmi vážna vec, pretože ak tri koaličné strany tvrdia, že so Sulíkom už nikdy, súčasne tým hovoria, že bez Fica budúce vlády jednoducho nebudú. Takéto povýšenie váhy eurovalu sa mi zdá absurdné, trom stranám nie. Fajn, aj tento spor si ponechajme. Skúmať, či to myslia úprimne, alebo je to len alibi pre vstup do vlady so Smerom, budeme inokedy. Teraz skúsim otočiť garde: čo by sa muselo stať, aby žiadna strana napravo od stredu nešla po voľbách s Ficom?
Okrem tej, že ich Fico vôbec nebude potrebovať, nachádzam len dve odpovede.
Prvá: vo verejnej diskusii by musela zotrvať úcta k realite, a nie eurohystéria. Nie je vláda, dominovaná nesystémovou stranou, oveľa horšia pre Slovensko, než vláda s rozdielnym pohľadom na trvalý euroval (ktorý už nevyžaduje súhlas každej krajiny)? Toto je dôležitá otázka pre médiá a rešpektované osobnosti.
Druhá odpoveď: aby Smer nebol po voľbách nevyhnutnosťou, musel by Richard Sulík, ale aj vznikajúce spojenectvo menších konzervatívcov získať toľko percent, že povolebná spolupráca niektorej z troch koaličných strán so Smerom by už bola jasným prejavom zrady hodnôt, a nie zachraňovaním funkčnosti štátu.
Je budúca spolupráca nesocialistických síl nemožná? Nemyslím si to. Je len veľmi namáhavá a vzájomne pokorujúca. No a?
Takže k veci: v čom je dnes reformné Slovensko iné než pred dvoma týždňami? Čo sú nenapraviteľné straty, čo sa dá ešte zachrániť a čo nové je možné napravo od stredu urobiť tak, aby Smer vo vláde nebola nevyhnutnosť na dve a viac volebných období?
Zdá sa mi, že napriek zdaniu katastrofy sú nenapraviteľné len dve veci – strata Ivety Radičovej ako očistnej alernatívy v SDKÚ, a samozrejmé spojenectvo troch koaličných strán s SaS.
Iveta Radičová odviedla veľký kus práce. Niečo o tom viem, a preto hlboko nesúhlasím s názorom, že bola len hysterkou, ktorá opakovane nezvládala riadenie krajiny. Nie je to tak. Jej postoj ku korupcii, a to aj voči vlastným, bol odvážny a v ponovembrovej histórii slovenských premiérov veľmi zriedkavý. Aj to, že Trnka dnes nie je šéfom prokuratúry, je do veľkej miery zásluha jej obetavého postoja. A ani smerom k zahraničiu to nebola žiadna pasívna konzumentka nápadov iných. Áno, občas nezvládala hry a intrigy okolia, a občas bola priveľmi situačná, čo post predsedu vlády oslabovalo. Ale tvrdím, že pozitíva výrazne prevažovali.
Spojením hlasovania o eurovale s dôverou vláde urobila podľa mňa fatálnu chybu, podľa nej a jej okolia naopak. Fajn, tento spor si ponechajme. Nenapraviteľné je však toto: pádom jej vlády padla aj možnosť skutočného líderstva Ivety Radičovej v SDKÚ, a keďže vlastnú stranu nezaloží, stratil sa antikorupčný potenciál Ivety Radičovej pre stranícku politiku. Toto je veľká škoda pre budúcu povahu Slovenska.
Druhý nenapraviteľný dôsledok pádu vlády je v roztrhnutom spojenectve SDKÚ, KDH a Mostu so stranou Richarda Sulíka. Toto je veľmi vážna vec, pretože ak tri koaličné strany tvrdia, že so Sulíkom už nikdy, súčasne tým hovoria, že bez Fica budúce vlády jednoducho nebudú. Takéto povýšenie váhy eurovalu sa mi zdá absurdné, trom stranám nie. Fajn, aj tento spor si ponechajme. Skúmať, či to myslia úprimne, alebo je to len alibi pre vstup do vlady so Smerom, budeme inokedy. Teraz skúsim otočiť garde: čo by sa muselo stať, aby žiadna strana napravo od stredu nešla po voľbách s Ficom?
Okrem tej, že ich Fico vôbec nebude potrebovať, nachádzam len dve odpovede.
Prvá: vo verejnej diskusii by musela zotrvať úcta k realite, a nie eurohystéria. Nie je vláda, dominovaná nesystémovou stranou, oveľa horšia pre Slovensko, než vláda s rozdielnym pohľadom na trvalý euroval (ktorý už nevyžaduje súhlas každej krajiny)? Toto je dôležitá otázka pre médiá a rešpektované osobnosti.
Druhá odpoveď: aby Smer nebol po voľbách nevyhnutnosťou, musel by Richard Sulík, ale aj vznikajúce spojenectvo menších konzervatívcov získať toľko percent, že povolebná spolupráca niektorej z troch koaličných strán so Smerom by už bola jasným prejavom zrady hodnôt, a nie zachraňovaním funkčnosti štátu.
Je budúca spolupráca nesocialistických síl nemožná? Nemyslím si to. Je len veľmi namáhavá a vzájomne pokorujúca. No a?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.