Ústavná kríza je vyriešená
Vášne opadli, pravicové strany si opäť sadli za rokovací stôl, aby spolu hľadali riešenie z chaosu, ktorý vznikol po vyslovení nedôvery vláde a hrozil prerásť do dlhej ústavnej krízy. Stav sa menil z hodiny na hodinu. Najprv to vyzeralo, že bývalí koaliční partneri sa už nebudú vedieť na ničom dohodnúť, no napokon prišlo k dohode, kto a ako dovládne. SaS začala konštruktívne spolupracovať, keď odmietol Robert Fico podporiť prijatie novely Ústavy, ktorá by umožnila, aby prezident mohol dočasne poveriť výkonom funkcie aj kabinet, ktorý stratil dôveru v parlamente.
Vo štvrtok prišli predsedovia strán bývalej koalície k prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi s jasnou dohodou, že majú 78 hlasov a na základe toho môžu podporiť novú dočasnú vládu. Ale predtým môžu skúsiť aj alternatívu, že v parlamente prejde novela Ústavy, čo by bolo právne najčistejšie riešenie. Na prijatie novely síce treba aj hlasy Smeru, ale keďže bývalá koalícia mala pripravené aj alternatívne riešenie, nebola by v situácii, že by „visela na šnúrke od Ficových gatí“. Aj prezident Gašparovič pochopil, že už nemôže nič rozohrávať, lebo pravicové strany držia vec pevne v rukách. Fico vzápätí vyhlásil, že zmenil názor a novelu podporí.
V piatok však bolo opäť všetko inak. Richard Sulík oznámil, že Fico novelu Ústavy nepodporí. Radičovej novovymenovaná vláda by sa tak musela uchádzať o dôveru v parlamente. A veci sa komplikovali aj ďalej. So svojimi požiadavkami – za podporu novej dočasnej vlády – vystúpili Obyčajní ľudia a parlament napriek dohode nezvolil ani Jozefa Kollára (SaS) za podpredsedu parlamentu. A aby to nebolo príliš jednoduché, Radičová vyhlásila, že ona sa o dôveru pre novú dočasnú vládu určite nebude uchádzať v parlamente. Kritizovala aj účelovú zmenu Ústavy tak, aby prezident mohol vládu po vyslovení nedôvery poveriť vykonávaním svojej funkcie až do predčasných volieb.
Tak sa všetko začalo odznova – predsedovia strán začali opäť vyjednávať a opäť si ich pozval prezident. „Dal som ultimátum a toto ultimátum bolo vzaté pozitívne,“ povedal po rokovaní Gašparovič. Parlament vzápätí 139 hlasmi schválil novelu Ústavy, ktorá umožní prezidentovi odvolať Radičovej vládu a zároveň ju poveriť plnením základných funkcií, až kým nevzíde z predčasných volieb nová vláda.
.eč, SITA Ľudia bez práce
Na Slovensku stúpa nezamestnanosť. V septembri vyskočila na 13,37 percenta, čo je najviac za posledných šesť rokov. Z údajov Ústredia práce vyplýva, že o prácu sa počas minulého mesiaca uchádzalo takmer 400-tisíc nezamestnaných. „Už do konca tohto roka sa toto číslo môže priblížiť k 13,5 percenta,“ povedal pre Hospodárske noviny analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
.vag Tipos nezaplatí
Spoločnosť Tipos zatiaľ nebude musieť platiť cyperskému Lemikonu ani cent zo 66 miliónov eur, ktoré mala firma získať na základe vlaňajšieho rozsudku Najvyššieho súdu (NS). Ústavný súd totiž rozhodol, že NS porušil práva štátnej lotérie na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Na pochybenia sudcov upozornil v mimoriadnom dovolaní bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka.
.vag Koncesie aj platy
Parlament napriek zložitej politickej situácii schválil novelu zákona o pedagogických zamestnancoch, vďaka ktorej budú mať učitelia a odborní zamestnanci od januára vyšší plat v priemere o dve percentá. Navyše, súkromné školy nebudú musieť platiť svojich zamestnancov podľa taríf platných pre štátnu správu. Parlament schválil aj zrušenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá, ale zrušenie sa posúva až od roku 2013.
.eč, SITA Banková daň
Národná rada schválila zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Predpis zavádza bankovú daň vo výške 0,4 percenta z vybraných bankových pasív. Do rozpočtu by vďaka nej malo pritiecť dodatočných 80 miliónov eur. Smer navrhoval výšku dane na úrovni 0,7 percenta a zakotvenie návrhu, aby banky nemohli novú daň prenášať na svojich klientov, s čím však neuspel.
.lk Zastavenie privatizácie
Premiérka Iveta Radičová vzhľadom na skrátenie volebného obdobia stopla tendre na privatizačných poradcov. Privatizácia sa mala týkať podielov v takých firmách ako Slovak Telekom, Železničná spoločnosť Cargo, teplárne či SAD-ky. Štát mohol odpredajom tohto majetku získať asi 1,7 miliardy eur. Opozičný Smer zastavenie privatizácie dosluhujúcou vládou privítal.
.lk
Iveta Radičová/
Premiérka bez dôvery, ktorá schválila euroval vďaka hlasom Smeru, pokračuje v emotívnych vyjadreniach. Najnovšie hovorí o tom, že komunikácia s Ficom je pre ňu nemožná, pretože ju 15 mesiacov provokoval. Fico po páde vlády Radičovú nazval politickým omylom. Pavol Hrušovský/
je novým predsedom parlamentu. Vo funkcii tak vystriedal Richarda Sulíka, ktorého parlament odvolal, keď SaS nevyslovila dôveru vláde Ivety Radičovej. Hrušovský, ktorý získal aj hlasy Smeru, bol predsedom parlamentu aj v rokoch 2002 – 2006. Ivan Gašparovič/
mal chuť zahrať si rolu aktívneho politika, ktorý bude zostavovať vládu a rokovať za Slovensko na summite v Bruseli. Možno aj táto predstava priviedla rozhádané pravicové strany opäť k rozumu a k spoločnej dohode na riešení ústavnej krízy.
Vášne opadli, pravicové strany si opäť sadli za rokovací stôl, aby spolu hľadali riešenie z chaosu, ktorý vznikol po vyslovení nedôvery vláde a hrozil prerásť do dlhej ústavnej krízy. Stav sa menil z hodiny na hodinu. Najprv to vyzeralo, že bývalí koaliční partneri sa už nebudú vedieť na ničom dohodnúť, no napokon prišlo k dohode, kto a ako dovládne. SaS začala konštruktívne spolupracovať, keď odmietol Robert Fico podporiť prijatie novely Ústavy, ktorá by umožnila, aby prezident mohol dočasne poveriť výkonom funkcie aj kabinet, ktorý stratil dôveru v parlamente.
Vo štvrtok prišli predsedovia strán bývalej koalície k prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi s jasnou dohodou, že majú 78 hlasov a na základe toho môžu podporiť novú dočasnú vládu. Ale predtým môžu skúsiť aj alternatívu, že v parlamente prejde novela Ústavy, čo by bolo právne najčistejšie riešenie. Na prijatie novely síce treba aj hlasy Smeru, ale keďže bývalá koalícia mala pripravené aj alternatívne riešenie, nebola by v situácii, že by „visela na šnúrke od Ficových gatí“. Aj prezident Gašparovič pochopil, že už nemôže nič rozohrávať, lebo pravicové strany držia vec pevne v rukách. Fico vzápätí vyhlásil, že zmenil názor a novelu podporí.
V piatok však bolo opäť všetko inak. Richard Sulík oznámil, že Fico novelu Ústavy nepodporí. Radičovej novovymenovaná vláda by sa tak musela uchádzať o dôveru v parlamente. A veci sa komplikovali aj ďalej. So svojimi požiadavkami – za podporu novej dočasnej vlády – vystúpili Obyčajní ľudia a parlament napriek dohode nezvolil ani Jozefa Kollára (SaS) za podpredsedu parlamentu. A aby to nebolo príliš jednoduché, Radičová vyhlásila, že ona sa o dôveru pre novú dočasnú vládu určite nebude uchádzať v parlamente. Kritizovala aj účelovú zmenu Ústavy tak, aby prezident mohol vládu po vyslovení nedôvery poveriť vykonávaním svojej funkcie až do predčasných volieb.
Tak sa všetko začalo odznova – predsedovia strán začali opäť vyjednávať a opäť si ich pozval prezident. „Dal som ultimátum a toto ultimátum bolo vzaté pozitívne,“ povedal po rokovaní Gašparovič. Parlament vzápätí 139 hlasmi schválil novelu Ústavy, ktorá umožní prezidentovi odvolať Radičovej vládu a zároveň ju poveriť plnením základných funkcií, až kým nevzíde z predčasných volieb nová vláda.
.eč, SITA Ľudia bez práce
Na Slovensku stúpa nezamestnanosť. V septembri vyskočila na 13,37 percenta, čo je najviac za posledných šesť rokov. Z údajov Ústredia práce vyplýva, že o prácu sa počas minulého mesiaca uchádzalo takmer 400-tisíc nezamestnaných. „Už do konca tohto roka sa toto číslo môže priblížiť k 13,5 percenta,“ povedal pre Hospodárske noviny analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
.vag Tipos nezaplatí
Spoločnosť Tipos zatiaľ nebude musieť platiť cyperskému Lemikonu ani cent zo 66 miliónov eur, ktoré mala firma získať na základe vlaňajšieho rozsudku Najvyššieho súdu (NS). Ústavný súd totiž rozhodol, že NS porušil práva štátnej lotérie na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Na pochybenia sudcov upozornil v mimoriadnom dovolaní bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka.
.vag Koncesie aj platy
Parlament napriek zložitej politickej situácii schválil novelu zákona o pedagogických zamestnancoch, vďaka ktorej budú mať učitelia a odborní zamestnanci od januára vyšší plat v priemere o dve percentá. Navyše, súkromné školy nebudú musieť platiť svojich zamestnancov podľa taríf platných pre štátnu správu. Parlament schválil aj zrušenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá, ale zrušenie sa posúva až od roku 2013.
.eč, SITA Banková daň
Národná rada schválila zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Predpis zavádza bankovú daň vo výške 0,4 percenta z vybraných bankových pasív. Do rozpočtu by vďaka nej malo pritiecť dodatočných 80 miliónov eur. Smer navrhoval výšku dane na úrovni 0,7 percenta a zakotvenie návrhu, aby banky nemohli novú daň prenášať na svojich klientov, s čím však neuspel.
.lk Zastavenie privatizácie
Premiérka Iveta Radičová vzhľadom na skrátenie volebného obdobia stopla tendre na privatizačných poradcov. Privatizácia sa mala týkať podielov v takých firmách ako Slovak Telekom, Železničná spoločnosť Cargo, teplárne či SAD-ky. Štát mohol odpredajom tohto majetku získať asi 1,7 miliardy eur. Opozičný Smer zastavenie privatizácie dosluhujúcou vládou privítal.
.lk
Iveta Radičová/
Premiérka bez dôvery, ktorá schválila euroval vďaka hlasom Smeru, pokračuje v emotívnych vyjadreniach. Najnovšie hovorí o tom, že komunikácia s Ficom je pre ňu nemožná, pretože ju 15 mesiacov provokoval. Fico po páde vlády Radičovú nazval politickým omylom. Pavol Hrušovský/
je novým predsedom parlamentu. Vo funkcii tak vystriedal Richarda Sulíka, ktorého parlament odvolal, keď SaS nevyslovila dôveru vláde Ivety Radičovej. Hrušovský, ktorý získal aj hlasy Smeru, bol predsedom parlamentu aj v rokoch 2002 – 2006. Ivan Gašparovič/
mal chuť zahrať si rolu aktívneho politika, ktorý bude zostavovať vládu a rokovať za Slovensko na summite v Bruseli. Možno aj táto predstava priviedla rozhádané pravicové strany opäť k rozumu a k spoločnej dohode na riešení ústavnej krízy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.