Apríl 2011. Do bratislavského Auparku vtrhne masa chuligánov s maskami na tvári. Niektorí majú na sebe mikiny Thor Steinar, iní tričká s číslovkou 88. Tlupa sa presúva nákupným centrom a v rytme techna divoko poskakujú sem a tam. Volá sa to hardbass a prišlo to k nám z Ruska. Najnovšia zábava slovenských neonacistov, ktorá vyvoláva v ľuďoch úzkosť a strach.
Podobných videí nájdete na internete desiatky. Hardbass sa už tancoval aj pred slovenským parlamentom či v reštaurácii rýchleho občerstvenia v Pezinku. Jeden z členov tzv. Bender teamu (podľa ukrajinských banderovcov) dokonca vyliezol na pult, aby dal najavo, kto je tam pánom. Hardbass však obľubuje hlavne tvrdé jadro futbalových fanúšikov, často sa tancuje na zápasoch Slovana Bratislava.
„Nejde len o typických neonacistov z jasne zadefinovanej skupiny, ale aj o ultras či chuligánov,” hovorí odborník na extrémizmus, ktorý pôsobí na policajnom prezídiu. Neonacistická symbolika je však neprehliadnuteľná: v ruskom origináli skladby, na ktorú tancujú, spevák opakuje číslovky 14 a 88. Prvá je odkaz na 14 slov člena Ku-Klux-Klanu Davida Lana: „My musíme chrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí“.
Číslo 88 je zakódovaný pozdrav Heil Hitler (H je ôsme písmeno v abecede). Podľa odborníka však začali neonacisti používať aj číslo 44 (polovica z 88), aby boli menej nápadní. Hoci doteraz sa hardbass väčšinou tancoval na miestach, ktoré nemajú s nacistickou symbolikou nič spoločné, vo Zvolene to jeho priaznivci rozbalili aj pri známych protifašistických symboloch.
Napriek tomu tvrdia, že nie sú žiadni náckovia. „Hardbass s nami tancuj, život bez drog pestuj!”, znie ich heslo. Tomu, kto videl ich akcie, je však zrejmé, že ide o jasnú prezentáciu sily. „Fascinuje ich najmä strach ľudí, ktorí ich pozorujú. Pokým však nikoho nenapadnú, nemáme ich ako postihovať,” tvrdí policajný odborník.
Slovenskí náckovia kráčajú s dobou. Po revolúcii šírili svoje nebezpečné myšlienky cez rockovú hudbu. Potom sa chytili hip-hopu. „Je to taký zvláštny jav, ale neonacisti sa vždy dokážu prepašovať, kam potrebujú,” povzdychol si raper Dekan v ankete portálu hip-hop.sk o prenikaní extrémistov do tohto hudobného štýlu. Dnes majú hardbass, čo bude nasledovať?
Podobných videí nájdete na internete desiatky. Hardbass sa už tancoval aj pred slovenským parlamentom či v reštaurácii rýchleho občerstvenia v Pezinku. Jeden z členov tzv. Bender teamu (podľa ukrajinských banderovcov) dokonca vyliezol na pult, aby dal najavo, kto je tam pánom. Hardbass však obľubuje hlavne tvrdé jadro futbalových fanúšikov, často sa tancuje na zápasoch Slovana Bratislava.
„Nejde len o typických neonacistov z jasne zadefinovanej skupiny, ale aj o ultras či chuligánov,” hovorí odborník na extrémizmus, ktorý pôsobí na policajnom prezídiu. Neonacistická symbolika je však neprehliadnuteľná: v ruskom origináli skladby, na ktorú tancujú, spevák opakuje číslovky 14 a 88. Prvá je odkaz na 14 slov člena Ku-Klux-Klanu Davida Lana: „My musíme chrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí“.
Číslo 88 je zakódovaný pozdrav Heil Hitler (H je ôsme písmeno v abecede). Podľa odborníka však začali neonacisti používať aj číslo 44 (polovica z 88), aby boli menej nápadní. Hoci doteraz sa hardbass väčšinou tancoval na miestach, ktoré nemajú s nacistickou symbolikou nič spoločné, vo Zvolene to jeho priaznivci rozbalili aj pri známych protifašistických symboloch.
Napriek tomu tvrdia, že nie sú žiadni náckovia. „Hardbass s nami tancuj, život bez drog pestuj!”, znie ich heslo. Tomu, kto videl ich akcie, je však zrejmé, že ide o jasnú prezentáciu sily. „Fascinuje ich najmä strach ľudí, ktorí ich pozorujú. Pokým však nikoho nenapadnú, nemáme ich ako postihovať,” tvrdí policajný odborník.
Slovenskí náckovia kráčajú s dobou. Po revolúcii šírili svoje nebezpečné myšlienky cez rockovú hudbu. Potom sa chytili hip-hopu. „Je to taký zvláštny jav, ale neonacisti sa vždy dokážu prepašovať, kam potrebujú,” povzdychol si raper Dekan v ankete portálu hip-hop.sk o prenikaní extrémistov do tohto hudobného štýlu. Dnes majú hardbass, čo bude nasledovať?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.