.vtedy sa totiž šokujúcim spôsobom skončila kariéra Dominiqua Straussa Kahna. Bývalého šéfa MMF zadržali Američania za údajné napadnutie chyžnej a v tej chvíli bolo jasné, že mimoriadne populárny DSK, ako mu Francúzi hovoria, sa proti Sarkozymu už nepostaví. A tak začala stúpať hviezda menej známeho Hollanda, ktorému napokon dali ľavicoví voliči minulý týždeň v primárkach zelenú. Hollande je muž, ktorý sa pred rokmi úplne stratil v tieni svojej dlhoročnej expartnerky a bývalej prezidentskej kandidátky Ségolen Royalovej. Muž, ktorý mal vždy blízko k politickým elitám, no nikdy mu nepatrila žiadna ministerská stolička. .nenápadný
Na Hollandovi si bulvárne médiá veľmi nezgustnú. Údajne je skôr tichší, až nudný. Do práce prichádza na skútri. Francúzski komentátori ho označili za kandidáta, ktorý stavil na normálnosť, aby sa ostro vyhradil voči pozornosť priťahujúcemu Nicolasovi Sarkozymu. Žiadne drahé dovolenky či plavby na jachtách, alebo luxusné vily v Marakéši, ktoré vyčítali Strauss-Kahnovi. Má reputáciu milej figúrky, je žoviálny a jemný, samotní socialisti ho onálepkovali nelichotivo ako „maršmelow”. V tábore ľavičiarov sa radí skôr k umiernenému krídlu, čo by podľa politilógov mohlo pritiahnuť stredo-ľavých a najmä mladých voličov. To sa pred rokmi nepodarilo jeho expartnerke, zarytej ľavičiarke Royalovej. Umierneným ľavičiarsvom sa netají ani po rokoch. „Nechcem tvrdú ľavicu,” povedal nedávano v debate pred straníckymi primárkami proti svojej najväčšej rivalke Martine Aubryovej. „Máme za sebou päť rokov tvrdého sarkoizmu. Nechcem rozvratnú kandidatúru. Potrebujeme pevnú ľavicu,” vyhlásil Holland.
Umiernenosť, alebo nerozhodnosť? Na hodnotení sa experti zatiaľ nevedia zhodnúť. Päťdesiatsedemročného Hollanda, ktorý bol kedysi aj šéfom socialistickej strany, kritizujú aj pre fakt, že nikdy neviedol žiadny rezort. Department Correze, ktorého je županom, je jeden z najmenších vo Francúzsku. Chýba mu aj medzinárodná skúsenosť, ktorú má DSK.
Tieto slabiny Hollanda vedú k pochybnostiam, či dokáže viesť krajinu, ktorá hlasuje v Bezpečnostnej rade OSN alebo ako jediná spolu s USA vlastní lietadlovú loď na jadrový pohon...
.ťažké detstvo
Životopis novinára Serges Raffyho o Hollandovi nevyvolal žiadny enormný záujem. Úspešnému autorovi kvalitných životopisov svetových politikov sa však podarilo odkryť dosiaľ málo známe rodinné pozadie a nie práve najľahšie detstvo Hollanda. Jeho dominantný otec Georg, lekár, držal dvoch synov nakrátko. Bol to vraj náladový a krutý tyran. Zatiaľ čo jeho starší brat Philippe sa otcovi vzoprel, Francois sa ukázal ako poddajnejší syn. Otec svojich synov umiestnil do prísnych katolíckych škôl, neskôr na gymnázium Paseura. Po ňom sa dal Hollande na právo. O pár rokov opúšťa elitnú ENA - École national de
l´administration, prestížnu parížsku univerzitu, ktorá vychováva štátnikov a diplomatov.
Politicky za začal angažovať už v škole a neskôr v komisii na podporu Françoisa Mitteranda. Stal sa dokonca jeho ekonomickým poradcom v prezidentskej kampani. Víťazstvo Mitteranda v roku 1981 prinieslo Hollandovi vstupenku do Elyzeja, kde sa stal šéfom jeho ekonomickej misie. Po Mitterandovi zastupuje pred médiami počas kampane aj Lionela Jospina.
Od konca 90. rokov do roku 2008 bol prvým tajomníkom socialistickej strany. Jeho účinkovanie v strane vrcholí víťazstvom ľavičiarov v regionálnych voľbách v roku 2004 (20 z 22 regiónov).
Po odstúpení z vedenia strany získava miesto starostu v Tulle, až pokým znovu neobháji miesto prezidenta regiónu Correze, za ktorý je aj poslancom. .tandem s Royalovou
Ak Hollandovi niekedy bulvár venoval pozornosť, bolo to len v súvislosti s Royalovou. Spoznal ju na večierku absolventov prestížnej ENA. Royalová dosiahla v ročníku rovnako dobré výsledky. Ich spolužiakom bol aj bývalý premiér Dominique de Villepin. Spolužitie títo dvaja nikdy nespečatili manželstvom, hoci z neho vzišli štyria potomkovia. O rozpade vzťahu sa šepkalo už počas volebnej kampane Royalovej, nakoniec ho oficiálne oznámili až po politickom neúspechu nádejnej prvej dámy. Hollande sa totiž zaplietol s istou novinárkou.
Pred štyrmi rokmi stál však okrúhly Hollande za chrbtom energickej partnerky a sledoval, ako zvádza súboj o najvyššiu funkciu v štáte so Sarkozym. Dnes si posty vymenili. Z Hollanda je nový muž. Za tri roky zhodil asi desať kilo, dal definitívne zbohom starému imidžu. V kampani sa sústredil na mládež. Vraj ak bude v roku 2012 zvolený, vytvorí 60-tisíc učiteľských miest, zníži deficit na 3 percentá, ale zároveň zníži dane tým firmám, ktoré zamestnajú mladých.
„Keby som neveril, že môžem vyhrať primárky, nebol by som tam,” verí si Hollande, ktorý má rád futbal, dobré jedlo a francúzske piesne na harmonike. Taký normálny Francúz. Autorka je spolupracovníčka .týždňa
Na Hollandovi si bulvárne médiá veľmi nezgustnú. Údajne je skôr tichší, až nudný. Do práce prichádza na skútri. Francúzski komentátori ho označili za kandidáta, ktorý stavil na normálnosť, aby sa ostro vyhradil voči pozornosť priťahujúcemu Nicolasovi Sarkozymu. Žiadne drahé dovolenky či plavby na jachtách, alebo luxusné vily v Marakéši, ktoré vyčítali Strauss-Kahnovi. Má reputáciu milej figúrky, je žoviálny a jemný, samotní socialisti ho onálepkovali nelichotivo ako „maršmelow”. V tábore ľavičiarov sa radí skôr k umiernenému krídlu, čo by podľa politilógov mohlo pritiahnuť stredo-ľavých a najmä mladých voličov. To sa pred rokmi nepodarilo jeho expartnerke, zarytej ľavičiarke Royalovej. Umierneným ľavičiarsvom sa netají ani po rokoch. „Nechcem tvrdú ľavicu,” povedal nedávano v debate pred straníckymi primárkami proti svojej najväčšej rivalke Martine Aubryovej. „Máme za sebou päť rokov tvrdého sarkoizmu. Nechcem rozvratnú kandidatúru. Potrebujeme pevnú ľavicu,” vyhlásil Holland.
Umiernenosť, alebo nerozhodnosť? Na hodnotení sa experti zatiaľ nevedia zhodnúť. Päťdesiatsedemročného Hollanda, ktorý bol kedysi aj šéfom socialistickej strany, kritizujú aj pre fakt, že nikdy neviedol žiadny rezort. Department Correze, ktorého je županom, je jeden z najmenších vo Francúzsku. Chýba mu aj medzinárodná skúsenosť, ktorú má DSK.
Tieto slabiny Hollanda vedú k pochybnostiam, či dokáže viesť krajinu, ktorá hlasuje v Bezpečnostnej rade OSN alebo ako jediná spolu s USA vlastní lietadlovú loď na jadrový pohon...
.ťažké detstvo
Životopis novinára Serges Raffyho o Hollandovi nevyvolal žiadny enormný záujem. Úspešnému autorovi kvalitných životopisov svetových politikov sa však podarilo odkryť dosiaľ málo známe rodinné pozadie a nie práve najľahšie detstvo Hollanda. Jeho dominantný otec Georg, lekár, držal dvoch synov nakrátko. Bol to vraj náladový a krutý tyran. Zatiaľ čo jeho starší brat Philippe sa otcovi vzoprel, Francois sa ukázal ako poddajnejší syn. Otec svojich synov umiestnil do prísnych katolíckych škôl, neskôr na gymnázium Paseura. Po ňom sa dal Hollande na právo. O pár rokov opúšťa elitnú ENA - École national de
l´administration, prestížnu parížsku univerzitu, ktorá vychováva štátnikov a diplomatov.
Politicky za začal angažovať už v škole a neskôr v komisii na podporu Françoisa Mitteranda. Stal sa dokonca jeho ekonomickým poradcom v prezidentskej kampani. Víťazstvo Mitteranda v roku 1981 prinieslo Hollandovi vstupenku do Elyzeja, kde sa stal šéfom jeho ekonomickej misie. Po Mitterandovi zastupuje pred médiami počas kampane aj Lionela Jospina.
Od konca 90. rokov do roku 2008 bol prvým tajomníkom socialistickej strany. Jeho účinkovanie v strane vrcholí víťazstvom ľavičiarov v regionálnych voľbách v roku 2004 (20 z 22 regiónov).
Po odstúpení z vedenia strany získava miesto starostu v Tulle, až pokým znovu neobháji miesto prezidenta regiónu Correze, za ktorý je aj poslancom. .tandem s Royalovou
Ak Hollandovi niekedy bulvár venoval pozornosť, bolo to len v súvislosti s Royalovou. Spoznal ju na večierku absolventov prestížnej ENA. Royalová dosiahla v ročníku rovnako dobré výsledky. Ich spolužiakom bol aj bývalý premiér Dominique de Villepin. Spolužitie títo dvaja nikdy nespečatili manželstvom, hoci z neho vzišli štyria potomkovia. O rozpade vzťahu sa šepkalo už počas volebnej kampane Royalovej, nakoniec ho oficiálne oznámili až po politickom neúspechu nádejnej prvej dámy. Hollande sa totiž zaplietol s istou novinárkou.
Pred štyrmi rokmi stál však okrúhly Hollande za chrbtom energickej partnerky a sledoval, ako zvádza súboj o najvyššiu funkciu v štáte so Sarkozym. Dnes si posty vymenili. Z Hollanda je nový muž. Za tri roky zhodil asi desať kilo, dal definitívne zbohom starému imidžu. V kampani sa sústredil na mládež. Vraj ak bude v roku 2012 zvolený, vytvorí 60-tisíc učiteľských miest, zníži deficit na 3 percentá, ale zároveň zníži dane tým firmám, ktoré zamestnajú mladých.
„Keby som neveril, že môžem vyhrať primárky, nebol by som tam,” verí si Hollande, ktorý má rád futbal, dobré jedlo a francúzske piesne na harmonike. Taký normálny Francúz. Autorka je spolupracovníčka .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.