.prečo ste založili cestovnú kanceláriu na pozorovanie vtáctva, prvú svojho druhu na Slovensku?
Myšlienka tu bola už dávno, nikto z ornitológov sa však „nerozhýbal“. S kamarátmi ochranármi sme dlhé roky organizovali exkurzie za pozorovaním vtáctva. Vo Veľkej Británii je 1,5 milióna nadšencov, ktorí sú ochotní si za tieto zážitky zaplatiť a vycestovať. Podobné cestovky fungujú v okolitých štátoch. Česi a Maďari sprevádzajú klientov do našich lesov, kde pozorujú najmä ďatle a sovy. Chceme sa sústrediť na zahraničnú klientelu. .nemáte s tým vnútorný problém, ak si skupina turistov obzerá a ruší tak zvieratá v ich prostredí?
Srdcom som stále ochranár. Návštevníkov nechceme brať k hniezdam, iba do lokalít, kde sa dané druhy vyskytujú. Pripravujeme kódex, aby sa minimalizovalo riziko nedohniezdenia. Ak klientom sľúbime, že uvidia orla skalného, tak ich určite nevezmeme priamo k hniezdu, kde hrozí, že zanechá znášku, ale iba do lokality, kde sa vyskytuje a budeme na neho čakať. .vždy je tam riziko odplašenia...
To áno, ale aj bežný človek, ak ide na huby, si môže urobiť piknik vedľa hniezda bez toho, že by to tušil. .čo je zaujímavé na pozorovaní vtáctva? Čím by ste presvedčili laika, aby išiel na taký zájazd?
(Smiech). Asi rôznorodosťou. Treba to vidieť na vlastné oči. Na Slovensku bolo doteraz zaznamenaných 361 druhov vtákov. Pohybujú sa 3D, všetkými smermi, na rozdiel od iných zvierat. Líšia sa letným a zimným šatom, sfarbením, samec od samice. .človek ide cez les alebo cez park, vtáky počuje, niekedy aj vidí. Nestačí to?
Ako komu. Človek nevie, čo môže počuť a vidieť. S našou pomocou sa môže dozvedieť úžasné detaily o živote vtákov. Málokto vie, že to, čo tu v Bratislave bežne lieta, nie sú lastovičky alebo belorítky, ale dažďovníky. Ľudia netušia, že preletia na jeden záťah 700 kilometrov a počas letu robia takmer všetko – žerú hmyz, pijú, spia, rozmnožujú sa. V prípade veľmi nepriaznivého počasia dokážu dokonca hibernovať, zníži sa im telesná teplota, menia sa fyziologické funkcie. .dlhoročne sa ako jeden z mála na Slovensku venujete odchytu vtáctva v hypermarketoch a skladoch. Čo presne robíte?
Odchyt na miestach, kde sú potraviny, je nevyhnutný z hygienického hľadiska. Používam štandardnú ornitologickú metódu, tak ako pri krúžkovaní vo voľnej prírode – teda odchyt do siete, ktorú umiestnim na preletové miesta v hypermarketoch. Potom sa usilujeme vtáky vypustiť dostatočne ďaleko, aby sa nevrátili. .a vracajú sa?
(Smiech). Krúžkujeme ich, aby sme videli, aká vzdialenosť je dostačujúca. Často je to zúfalé. Buď prídu iné vtáky, alebo sa tam výnimočne vrátia tie isté. Väčšinou ide o chybu pracovníkov, napriek našim upozorneniam nechávajú otvorené dvere. Inokedy ide o zlé stavebné riešenie, sklad nie je fyzicky oddelený od predajne, vtáky preletia medzerou pri strope. .aké druhy vtákov najčastejšie poletujú v našich hypermarketoch?
Vrabce domové, holuby, drozdy, vo výrobni orieškov sa nám podarilo chytiť aj vrabca poľného a sýkorku. .ako lákate vtáky, aby ste ich chytili do siete?
Najčastejšie na nahrávku samca. Je to veda aj umenie. Raz som omylom pustil výstražný hlas drozda, ktorý upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo – a drozd sa pol dňa neukázal. Potom priletel a obžieral v sklade jablká. Alebo vrabce. Aby mali vodu, lietajú za umývacím strojom alebo ju pijú z mrazákov. Jedna straka mala najradšej lososy, každý deň jedného, dvoch otvorila, trochu vyzobala. V nepotravinových skladoch pre vtákov nemôžu zapnúť alarm, volajú nás, aby sme im s nimi pomohli.
Myšlienka tu bola už dávno, nikto z ornitológov sa však „nerozhýbal“. S kamarátmi ochranármi sme dlhé roky organizovali exkurzie za pozorovaním vtáctva. Vo Veľkej Británii je 1,5 milióna nadšencov, ktorí sú ochotní si za tieto zážitky zaplatiť a vycestovať. Podobné cestovky fungujú v okolitých štátoch. Česi a Maďari sprevádzajú klientov do našich lesov, kde pozorujú najmä ďatle a sovy. Chceme sa sústrediť na zahraničnú klientelu. .nemáte s tým vnútorný problém, ak si skupina turistov obzerá a ruší tak zvieratá v ich prostredí?
Srdcom som stále ochranár. Návštevníkov nechceme brať k hniezdam, iba do lokalít, kde sa dané druhy vyskytujú. Pripravujeme kódex, aby sa minimalizovalo riziko nedohniezdenia. Ak klientom sľúbime, že uvidia orla skalného, tak ich určite nevezmeme priamo k hniezdu, kde hrozí, že zanechá znášku, ale iba do lokality, kde sa vyskytuje a budeme na neho čakať. .vždy je tam riziko odplašenia...
To áno, ale aj bežný človek, ak ide na huby, si môže urobiť piknik vedľa hniezda bez toho, že by to tušil. .čo je zaujímavé na pozorovaní vtáctva? Čím by ste presvedčili laika, aby išiel na taký zájazd?
(Smiech). Asi rôznorodosťou. Treba to vidieť na vlastné oči. Na Slovensku bolo doteraz zaznamenaných 361 druhov vtákov. Pohybujú sa 3D, všetkými smermi, na rozdiel od iných zvierat. Líšia sa letným a zimným šatom, sfarbením, samec od samice. .človek ide cez les alebo cez park, vtáky počuje, niekedy aj vidí. Nestačí to?
Ako komu. Človek nevie, čo môže počuť a vidieť. S našou pomocou sa môže dozvedieť úžasné detaily o živote vtákov. Málokto vie, že to, čo tu v Bratislave bežne lieta, nie sú lastovičky alebo belorítky, ale dažďovníky. Ľudia netušia, že preletia na jeden záťah 700 kilometrov a počas letu robia takmer všetko – žerú hmyz, pijú, spia, rozmnožujú sa. V prípade veľmi nepriaznivého počasia dokážu dokonca hibernovať, zníži sa im telesná teplota, menia sa fyziologické funkcie. .dlhoročne sa ako jeden z mála na Slovensku venujete odchytu vtáctva v hypermarketoch a skladoch. Čo presne robíte?
Odchyt na miestach, kde sú potraviny, je nevyhnutný z hygienického hľadiska. Používam štandardnú ornitologickú metódu, tak ako pri krúžkovaní vo voľnej prírode – teda odchyt do siete, ktorú umiestnim na preletové miesta v hypermarketoch. Potom sa usilujeme vtáky vypustiť dostatočne ďaleko, aby sa nevrátili. .a vracajú sa?
(Smiech). Krúžkujeme ich, aby sme videli, aká vzdialenosť je dostačujúca. Často je to zúfalé. Buď prídu iné vtáky, alebo sa tam výnimočne vrátia tie isté. Väčšinou ide o chybu pracovníkov, napriek našim upozorneniam nechávajú otvorené dvere. Inokedy ide o zlé stavebné riešenie, sklad nie je fyzicky oddelený od predajne, vtáky preletia medzerou pri strope. .aké druhy vtákov najčastejšie poletujú v našich hypermarketoch?
Vrabce domové, holuby, drozdy, vo výrobni orieškov sa nám podarilo chytiť aj vrabca poľného a sýkorku. .ako lákate vtáky, aby ste ich chytili do siete?
Najčastejšie na nahrávku samca. Je to veda aj umenie. Raz som omylom pustil výstražný hlas drozda, ktorý upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo – a drozd sa pol dňa neukázal. Potom priletel a obžieral v sklade jablká. Alebo vrabce. Aby mali vodu, lietajú za umývacím strojom alebo ju pijú z mrazákov. Jedna straka mala najradšej lososy, každý deň jedného, dvoch otvorila, trochu vyzobala. V nepotravinových skladoch pre vtákov nemôžu zapnúť alarm, volajú nás, aby sme im s nimi pomohli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.