Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo knižne vydané v predchádzajúcom roku. Organizátorom ceny je občianske združenie Ars litera, exkluzívnym partnerom a sponzorom Anasoft APR, s. r. o.
Cena si dáva za cieľ oceniť a podporiť súčasné diela na slovenskom knižnom trhu a pomôcť ich autorom v ďalšej tvorbe finančnou sumou 200 000 Sk. Na cenu sú nominované všetky prozaické diela slovenských autorov v prvom vydaní vydané v uplynulom roku. Ak sú nominované knihy a finálová desiatka obrazom minuloročnej literárnej sezóny, tak musíme konštatovať, že nepatrila medzi najsilnejšie.
.málo veľkých
Slovenskí autori píšu čoraz viac kníh a napriek obchodnej ostražitosti (a s pomocou štátnych grantov) sa nájdu vydavateľstvá, ktoré ich stále vydávajú. V roku 2005 vyšlo 63 prozaických diel slovenských autorov, v roku 2006 ich bolo už 76. Knihy síce vychádzajú, niektoré sa aj pomerne dobre predávajú, ba nájdu sa aj také, ktoré stoja za prečítanie, no „literárnych počinov“ je veľmi málo. V minulej sezóne, teda v roku 2006, ktorého sa týka Anasoft litera 2007, možno ani jeden.
Nebolo to tak vždy. S človekom, ktorý vminulosti nečítal Slobodu, Mitanu, Vilikovského či Dušeka, sa nebolo o čom rozprávať. Ten, kto nevedel, že Rivers of Babylon nie je len pesnička z diskoték, kto si myslel, že rozprávky sú len pre poslušné deti a komu nič nehovorilo meno Samko Tále, zrejme nežil posledných pätnásť rokov medzi Tatrami a Dunajom. Ešte aj minulý (a zároveň prvý) ročník ceny Anasoft litera mal vo Vilikovského Čarovnom papagájovi a iných gýčoch takého silného favorita, že o víťazovi bolo prakticky rozhodnuté ešte pred výberom finalistov. V roku 2006 pritom nebola núdza o knihy, ktoré sa dobre predávali. Dve z nich napísala majsterka slovenských bestsellerov Táňa Keleová-Vasilková, dve ďalšie pridala jej úspešná kolegyňa Katarína Gillerová. Dva napínavé príbehy bratislavských detektívov Krauza a Fischera napísal minulý rok majster „slovenskej drsnej školy“ Dominik Dán. Pomerne úspešnú novelu vydal aj textár a známy cestovateľ Boris Filan a blogerskou aktivitou svojej knihe pomohol aj zatiaľ menej známy, no literárne úspešný cestovateľ Peter Moskaľ.
Knihy, ktoré vybrala do finále Anasoft litery jej porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Miroslav Zelinský), patria z literárneho hľadiska určite medzi to najlepšie, čo na Slovensku v roku 2006 vyšlo. Sú to zaujímavé knižky dobrých autorov a autoriek. Majú čo povedať a hovoria to svojským štýlom. „Ten výber je celkom pestrý, silno sú v ňom zastúpené hlavne ženské autorky,“ hovorí literárny publicista Dado Nagy, ktorému vo finálovom výbere chýba kniha Traja priatelia od Pavla Weissa.
Napriek tomu minulý rok nevyšla kniha, ktorú si človek „musí prečítať“. Chýba výrazný autor, ktorý by nám o nás a o našom živote povedal niečo, čo sme ešte nevedeli, alebo čo sme iba nejasne tušili. Chýba kniha, ktorej čítanie by bolo príjemným či naopak zneisťujúcim, no v každom prípade silným zážitkom. Diela „starších majstrov“ Vilikovského a Dušeka sú skôr ukážkou ich remeselnej zručnosti, Vadas, Kopcsay, Lavrík a Bielik napísali zaujímavé variácie toho, čo sme od nich už čítali. Zostávajú štyri autorky (Rút Lichnerová, Jana Juráňová, Monika Kompaníková, Svetlana Žuchová), ktorých texty sú zvláštnejšie, silnejšie a očakávame, že cenu si z Primaciálneho paláca odnesie jedna z nich. Stačí si však prečítať ktorúkoľvek z kníh Češky Petry Hůlovej, Rusky Ľudmily Ulickej či Angličanky Zadie Smith(ovej) a domáce autorky vidíme v inej perspektíve. Tie zahraničné dokážu písať o hlbokých veciach zaujímavo, ľahko a vzrušujúco. Tie slovenské iba zaujímavo.
.zmysel ceny
Ak vstúpite do ktoréhokoľvek anglického kníhkupectva niekedy medzi začiatkom augusta a polovicou októbra, nemôžete prehliadnuť „bookerovský“ pult. Je na ňom 13 kníh, ktoré boli v tohtoročnom „longliste“, spomedzi nich vytŕča 6 titulov, ktoré sa začiatkom septembra dostali na „shortlist“, okolo sú knihy, ktoré „bookera“ získali vminulosti a o kúsok ďalej nájdete ďalšie, neocenené, knihy bookerovských autorov.
Man Booker Prize je najdôležitejšia literárna cena v anglicky hovoriacom svete. Prvýkrát bola udelená v roku 1969 s podobným cieľom ako cena Anasoft litera: podporiť kvalitných autorov a sprehľadniť neprehľadný literárny trh. Hoci rozdiel v podpore víťazného autora je len kvantitatívny (50 000 GBP a 200 000 Sk), v sprehľadňovaní trhu je Booker na rozdiel od Anasoftu dokonalý. Ten rozdiel ide na vrub slovenských vydavateľov a kníhkupcov. Napriek tomu, že do vyhlásenia výsledkov Anasoft litery zostáva len zopár dní, slovenské kamenné ani internetové, veľké ani malé kníhkupectvá na to neberú ohľad. „Niektoré knihy z finále Anasoft litery vyšli takmer pred dvoma rokmi a svoj život už majú za sebou,“ vysvetľuje Vladimír Michal z Artfora. Podľa Miroslava Santusa z internetového kníhkupectva martinus. sk je síce o finalistov Anasoftu väčší záujem, no nie taký, ako o knihy Mitanu či Dušeka. „Záleží na tom, kto knihu vydáva a koľko investuje do marketingu,“ hovorí Santus. „Vyzerá to, ako keby bola Anasoft litera odtrhnutá od vydavateľov a kníhkupcov,“ dopĺňa Michal, „mala by byť vyhlasovaná skôr, nie až v jeseni“. A tak, hoci autor odíde so slušnou finančnou odmenou a v novinách o tom aj niečo napíšu, literatúre a jej čitateľom to veľmi nepomáha. Knihy zo „shortlistu“ totiž v kníhkupectvách tak ľahko nenájdu. Cenu Anasoft litera považujeme napriek tomu za dôležitú. Sponzorom nie sú daňoví poplatníci, ale súkromná firma, pričom jej zjavne nejde iba o vlastnú prezentáciu, ale aj o podporu dobrej veci. Vyhlasovateľ odolal pokušeniu ozdobiť porotu telecelebritami. Tá je naopak zložená z uznávaných odborníkov a jej rozhodnutia majú preto autoritu. Sympatická je aj snaha dostať informácie o cene a jej finalistoch do médií. Keďže v slovenských kníhkupectvách „anasoftovský“ pult nenájdete, považujeme za dôležité knihy, ktoré sa dostali do finále ceny Anasoft litera stručne pripomenúť. Aj keď to bola slabšia sezóna, prehliadnuť ich by bola chyba.
.juraj Kušnierik
Cena si dáva za cieľ oceniť a podporiť súčasné diela na slovenskom knižnom trhu a pomôcť ich autorom v ďalšej tvorbe finančnou sumou 200 000 Sk. Na cenu sú nominované všetky prozaické diela slovenských autorov v prvom vydaní vydané v uplynulom roku. Ak sú nominované knihy a finálová desiatka obrazom minuloročnej literárnej sezóny, tak musíme konštatovať, že nepatrila medzi najsilnejšie.
.málo veľkých
Slovenskí autori píšu čoraz viac kníh a napriek obchodnej ostražitosti (a s pomocou štátnych grantov) sa nájdu vydavateľstvá, ktoré ich stále vydávajú. V roku 2005 vyšlo 63 prozaických diel slovenských autorov, v roku 2006 ich bolo už 76. Knihy síce vychádzajú, niektoré sa aj pomerne dobre predávajú, ba nájdu sa aj také, ktoré stoja za prečítanie, no „literárnych počinov“ je veľmi málo. V minulej sezóne, teda v roku 2006, ktorého sa týka Anasoft litera 2007, možno ani jeden.
Nebolo to tak vždy. S človekom, ktorý vminulosti nečítal Slobodu, Mitanu, Vilikovského či Dušeka, sa nebolo o čom rozprávať. Ten, kto nevedel, že Rivers of Babylon nie je len pesnička z diskoték, kto si myslel, že rozprávky sú len pre poslušné deti a komu nič nehovorilo meno Samko Tále, zrejme nežil posledných pätnásť rokov medzi Tatrami a Dunajom. Ešte aj minulý (a zároveň prvý) ročník ceny Anasoft litera mal vo Vilikovského Čarovnom papagájovi a iných gýčoch takého silného favorita, že o víťazovi bolo prakticky rozhodnuté ešte pred výberom finalistov. V roku 2006 pritom nebola núdza o knihy, ktoré sa dobre predávali. Dve z nich napísala majsterka slovenských bestsellerov Táňa Keleová-Vasilková, dve ďalšie pridala jej úspešná kolegyňa Katarína Gillerová. Dva napínavé príbehy bratislavských detektívov Krauza a Fischera napísal minulý rok majster „slovenskej drsnej školy“ Dominik Dán. Pomerne úspešnú novelu vydal aj textár a známy cestovateľ Boris Filan a blogerskou aktivitou svojej knihe pomohol aj zatiaľ menej známy, no literárne úspešný cestovateľ Peter Moskaľ.
Knihy, ktoré vybrala do finále Anasoft litery jej porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Miroslav Zelinský), patria z literárneho hľadiska určite medzi to najlepšie, čo na Slovensku v roku 2006 vyšlo. Sú to zaujímavé knižky dobrých autorov a autoriek. Majú čo povedať a hovoria to svojským štýlom. „Ten výber je celkom pestrý, silno sú v ňom zastúpené hlavne ženské autorky,“ hovorí literárny publicista Dado Nagy, ktorému vo finálovom výbere chýba kniha Traja priatelia od Pavla Weissa.
Napriek tomu minulý rok nevyšla kniha, ktorú si človek „musí prečítať“. Chýba výrazný autor, ktorý by nám o nás a o našom živote povedal niečo, čo sme ešte nevedeli, alebo čo sme iba nejasne tušili. Chýba kniha, ktorej čítanie by bolo príjemným či naopak zneisťujúcim, no v každom prípade silným zážitkom. Diela „starších majstrov“ Vilikovského a Dušeka sú skôr ukážkou ich remeselnej zručnosti, Vadas, Kopcsay, Lavrík a Bielik napísali zaujímavé variácie toho, čo sme od nich už čítali. Zostávajú štyri autorky (Rút Lichnerová, Jana Juráňová, Monika Kompaníková, Svetlana Žuchová), ktorých texty sú zvláštnejšie, silnejšie a očakávame, že cenu si z Primaciálneho paláca odnesie jedna z nich. Stačí si však prečítať ktorúkoľvek z kníh Češky Petry Hůlovej, Rusky Ľudmily Ulickej či Angličanky Zadie Smith(ovej) a domáce autorky vidíme v inej perspektíve. Tie zahraničné dokážu písať o hlbokých veciach zaujímavo, ľahko a vzrušujúco. Tie slovenské iba zaujímavo.
.zmysel ceny
Ak vstúpite do ktoréhokoľvek anglického kníhkupectva niekedy medzi začiatkom augusta a polovicou októbra, nemôžete prehliadnuť „bookerovský“ pult. Je na ňom 13 kníh, ktoré boli v tohtoročnom „longliste“, spomedzi nich vytŕča 6 titulov, ktoré sa začiatkom septembra dostali na „shortlist“, okolo sú knihy, ktoré „bookera“ získali vminulosti a o kúsok ďalej nájdete ďalšie, neocenené, knihy bookerovských autorov.
Man Booker Prize je najdôležitejšia literárna cena v anglicky hovoriacom svete. Prvýkrát bola udelená v roku 1969 s podobným cieľom ako cena Anasoft litera: podporiť kvalitných autorov a sprehľadniť neprehľadný literárny trh. Hoci rozdiel v podpore víťazného autora je len kvantitatívny (50 000 GBP a 200 000 Sk), v sprehľadňovaní trhu je Booker na rozdiel od Anasoftu dokonalý. Ten rozdiel ide na vrub slovenských vydavateľov a kníhkupcov. Napriek tomu, že do vyhlásenia výsledkov Anasoft litery zostáva len zopár dní, slovenské kamenné ani internetové, veľké ani malé kníhkupectvá na to neberú ohľad. „Niektoré knihy z finále Anasoft litery vyšli takmer pred dvoma rokmi a svoj život už majú za sebou,“ vysvetľuje Vladimír Michal z Artfora. Podľa Miroslava Santusa z internetového kníhkupectva martinus. sk je síce o finalistov Anasoftu väčší záujem, no nie taký, ako o knihy Mitanu či Dušeka. „Záleží na tom, kto knihu vydáva a koľko investuje do marketingu,“ hovorí Santus. „Vyzerá to, ako keby bola Anasoft litera odtrhnutá od vydavateľov a kníhkupcov,“ dopĺňa Michal, „mala by byť vyhlasovaná skôr, nie až v jeseni“. A tak, hoci autor odíde so slušnou finančnou odmenou a v novinách o tom aj niečo napíšu, literatúre a jej čitateľom to veľmi nepomáha. Knihy zo „shortlistu“ totiž v kníhkupectvách tak ľahko nenájdu. Cenu Anasoft litera považujeme napriek tomu za dôležitú. Sponzorom nie sú daňoví poplatníci, ale súkromná firma, pričom jej zjavne nejde iba o vlastnú prezentáciu, ale aj o podporu dobrej veci. Vyhlasovateľ odolal pokušeniu ozdobiť porotu telecelebritami. Tá je naopak zložená z uznávaných odborníkov a jej rozhodnutia majú preto autoritu. Sympatická je aj snaha dostať informácie o cene a jej finalistoch do médií. Keďže v slovenských kníhkupectvách „anasoftovský“ pult nenájdete, považujeme za dôležité knihy, ktoré sa dostali do finále ceny Anasoft litera stručne pripomenúť. Aj keď to bola slabšia sezóna, prehliadnuť ich by bola chyba.
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.