Noel Gallagher: Noel Gallaghers High Flying Birds(Sony Music)
Nebolo žiadnym tajomstvom, že Noel Gallagher je autorom takmer všetkých hitov skupiny Oasis. Keď sa táto manchesterská kapela rozpadla po nekonečných hádkach medzi ním a jeho bratom Liamom (ktorý si s pozostalými členmi Oasis založil kapelu Beady Eye), Noelovi nezostalo nič iné, než sa vydať na sólovú dráhu. Na jeho debut sa tak čakalo s veľkou zvedavosťou, či sa Noelovi podarí napísať piesne, ktoré by obstáli v porovnaní so zlatou érou Oasis v polovici 90. rokov. Výsledok je trochu rozpačitý. Na jednej strane mu treba uznať, že je veľmi solídnym pesničkárom, ktorý vie, čo znamená zložiť skutočnú pieseň. No bohužiaľ kráča v starých šľapajách, akoby len prepisoval svoje staršie piesne a dával im nové aranžmány. A to je na skladateľa, ktorý kedysi obrátil naruby celú britskú scénu, trochu málo.
3/5
.peter Bálik Vypsaná Fixa: Detaily (San Piego Records)
Pri albume Fenomén sa zdalo, že fixa je naozaj vypsaná (čo by teda nemuselo znamenať negatívnu správu). V podobnom smerovaní kapela pokračuje aj pri novinke Detaily. Pomaly sa vypisuje a obsahovo vykráda, mení však formu a vzhľad. Musím povedať, že to na mňa opäť zafungovalo. Táto kapela má totiž ešte niečo navyše. Je to nejaké zvláštne čaro z Márdiho textov, niečo, čo evokuje večnú mladosť a indiánske leto. Keď píšem o meniacej sa forme, myslím tým nabaľovanie „chémie“ a vzďaľovanie sa od teplého a pre punk – rockovú kapelu prirodzenejšieho zvuku. Čím ďalej, tým viac pripomínajú české kapely typu Tata Bojs, ktorí absolvovali podobnú cestu už skôr. Tak im, ako aj Vypsanej Fixe tento účes pristane a aj keď z „legendárních ledňáčkú“ trčalo vždy trocha slamy, bolo to (a stále je) cool.
4/5
.renat Khallo MASTODON: THE HUNTER (Reprise/Roadrunner/Warner Bros.)
Nie, novinka neznie ako naše predchádzajúce štyri albumy. Kto by chcel blbý „Groundhog Day“? Narážkou na film, v ktorom hlavný hrdina v podaní Billa Murraya zažíva jeden a ten istý deň stále odznova, chlapci z Mastodon odpovedajú svojim kritikom. Aj keď táto kapela z amerického juhu patrila právom k najlepšie hodnoteným a najuznávanejším tvrdo-rockovým zoskupeniam minulého desaťročia, v žiadnom prípade nezaspala na vavrínoch. Ich The Hunter je najžiarivejším a najhodnotnejším úlovkom tohtoročnej prekvapujúco silnej metalovej jesene. Na tradične precíznej, džezovo šantiacej rytmike sú postavené skladby, ktoré nejednému skalnému fanúšikovi vyrazia dych. Mastodon upúšťajú od drevorubačskej deštrukcie nástrojov, sústreďujú sa na silné melódie a precítené vokály všetkých štyroch členov kapely. Je otázne, ako to bude fungovať naživo, počúvať album je však v každom prípade veľký zážitok.
4/5
.rudi Rus Sanyland: Divné videnie (Vlastný náklad)
Sanyland mení svoje tváre a vždy, keď sa po čase vynorí, je to tak trochu nová kapela. Zároveň sa však môžeme spoľahnúť, že aj keď sa zostava mení, Sanyho dobrý vkus zostáva a ako magnet k sebe priťahuje len to najlepšie (Peter Binder, Juraj Griglák). Štýlovo sa i tu drží jonimitchellovskej syntézy pesničkársva s prvkami popu, rocku a džezu. Hlas Zuzany Mikulcovej charakterizuje čierna vitalita a zafarbenie, ale aj bravúrne a ľahké narábanie s tónom a hra s dynamikou. Slovenské texty sa niekedy ťažko snúbia so zažitým anglickým frázovaním, ale výsledku nechýba osobitosť. Samostatnú pozornosť si zaslúžia kontrabasové linky Juraja Grigláka. Album Divné videnie je emotívny čo do obsahu aj do podania, a je tak trochu časozbernou nádobou, ktorá zážitky z práve uplynulého leta vráti po čase v ozvenách aj s vôňami a príslušnou atmosférou.
4/5
.martin Chrobák
Nebolo žiadnym tajomstvom, že Noel Gallagher je autorom takmer všetkých hitov skupiny Oasis. Keď sa táto manchesterská kapela rozpadla po nekonečných hádkach medzi ním a jeho bratom Liamom (ktorý si s pozostalými členmi Oasis založil kapelu Beady Eye), Noelovi nezostalo nič iné, než sa vydať na sólovú dráhu. Na jeho debut sa tak čakalo s veľkou zvedavosťou, či sa Noelovi podarí napísať piesne, ktoré by obstáli v porovnaní so zlatou érou Oasis v polovici 90. rokov. Výsledok je trochu rozpačitý. Na jednej strane mu treba uznať, že je veľmi solídnym pesničkárom, ktorý vie, čo znamená zložiť skutočnú pieseň. No bohužiaľ kráča v starých šľapajách, akoby len prepisoval svoje staršie piesne a dával im nové aranžmány. A to je na skladateľa, ktorý kedysi obrátil naruby celú britskú scénu, trochu málo.
3/5
.peter Bálik Vypsaná Fixa: Detaily (San Piego Records)
Pri albume Fenomén sa zdalo, že fixa je naozaj vypsaná (čo by teda nemuselo znamenať negatívnu správu). V podobnom smerovaní kapela pokračuje aj pri novinke Detaily. Pomaly sa vypisuje a obsahovo vykráda, mení však formu a vzhľad. Musím povedať, že to na mňa opäť zafungovalo. Táto kapela má totiž ešte niečo navyše. Je to nejaké zvláštne čaro z Márdiho textov, niečo, čo evokuje večnú mladosť a indiánske leto. Keď píšem o meniacej sa forme, myslím tým nabaľovanie „chémie“ a vzďaľovanie sa od teplého a pre punk – rockovú kapelu prirodzenejšieho zvuku. Čím ďalej, tým viac pripomínajú české kapely typu Tata Bojs, ktorí absolvovali podobnú cestu už skôr. Tak im, ako aj Vypsanej Fixe tento účes pristane a aj keď z „legendárních ledňáčkú“ trčalo vždy trocha slamy, bolo to (a stále je) cool.
4/5
.renat Khallo MASTODON: THE HUNTER (Reprise/Roadrunner/Warner Bros.)
Nie, novinka neznie ako naše predchádzajúce štyri albumy. Kto by chcel blbý „Groundhog Day“? Narážkou na film, v ktorom hlavný hrdina v podaní Billa Murraya zažíva jeden a ten istý deň stále odznova, chlapci z Mastodon odpovedajú svojim kritikom. Aj keď táto kapela z amerického juhu patrila právom k najlepšie hodnoteným a najuznávanejším tvrdo-rockovým zoskupeniam minulého desaťročia, v žiadnom prípade nezaspala na vavrínoch. Ich The Hunter je najžiarivejším a najhodnotnejším úlovkom tohtoročnej prekvapujúco silnej metalovej jesene. Na tradične precíznej, džezovo šantiacej rytmike sú postavené skladby, ktoré nejednému skalnému fanúšikovi vyrazia dych. Mastodon upúšťajú od drevorubačskej deštrukcie nástrojov, sústreďujú sa na silné melódie a precítené vokály všetkých štyroch členov kapely. Je otázne, ako to bude fungovať naživo, počúvať album je však v každom prípade veľký zážitok.
4/5
.rudi Rus Sanyland: Divné videnie (Vlastný náklad)
Sanyland mení svoje tváre a vždy, keď sa po čase vynorí, je to tak trochu nová kapela. Zároveň sa však môžeme spoľahnúť, že aj keď sa zostava mení, Sanyho dobrý vkus zostáva a ako magnet k sebe priťahuje len to najlepšie (Peter Binder, Juraj Griglák). Štýlovo sa i tu drží jonimitchellovskej syntézy pesničkársva s prvkami popu, rocku a džezu. Hlas Zuzany Mikulcovej charakterizuje čierna vitalita a zafarbenie, ale aj bravúrne a ľahké narábanie s tónom a hra s dynamikou. Slovenské texty sa niekedy ťažko snúbia so zažitým anglickým frázovaním, ale výsledku nechýba osobitosť. Samostatnú pozornosť si zaslúžia kontrabasové linky Juraja Grigláka. Album Divné videnie je emotívny čo do obsahu aj do podania, a je tak trochu časozbernou nádobou, ktorá zážitky z práve uplynulého leta vráti po čase v ozvenách aj s vôňami a príslušnou atmosférou.
4/5
.martin Chrobák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.