Svet je naruby. Kým na okraji Popradu vyrastajú obchodné centrá s vysokou úrovňou služieb, v jeho centre pribúdajú čínske obchody, kde – jemne povedané – kultúra predaja výrazne zaostáva.
Isteže, nejeden roduverný zákazník by si želal pravý opak, avšak nebyť slovenských zákazníkov, ktorí u nich nakupujú, toľko Číňanov by sme tu nemali. Slobodný trh je občas kruté zrkadlo. Na otázku, čo mu prekáža, Danko odpovedá: „Nekvalita a silná čínska konkurencia, ktorá likviduje našich obchodníkov a výrobcov.“ Primátor si je pritom vedomý, že mesto má iba chabé možnosti ovplyvniť vývoj, lebo nehnuteľnosti už nevlastní. Môže sa vyjadriť k otváracím hodinám. A to je dosť málo. Pomôcť by mal teda štát, lenže ako? Diskriminácia podľa farby pleti či šikmosti očí zjavne neprichádza do úvahy. Danko je však presvedčený, že častejšie kontroly colnej správy či obchodnej inšpekcie by priniesli ovocie v podobe odhalenia nelegálneho čínskeho tovaru. „Keby tu bol na námestí jeden čínsky obchod, nepoviem nič. Ale trinásť?“ dodáva primátor.
.,,decké ponošky“ a iné
Ak pod dojmom správ očakávate v centre Popradu podtatranský Chinatown, budete sklamaní. Nijaké lampióny, drakov ani čínsku reštauráciu tu neuvidíte. Miestni vravia, že prvý Číňan sem prišiel na sídlisko Západ asi pred piatimi rokmi – otvoril si obchod s textilom v bývalom autoservise. „Bola som predtým päť rokov na materskej. Platia mi tu 300 korún za 9,5 hodiny práce na deň. Keby som mala niečo lepšie, odídem,“ povie predavačka v prvom obchode a usmeje sa: „Číňana pri pokladni učíme trochu po slovensky.“ Vyzerá to tu nevľúdne. Zatečené steny, tovar v škatuliach položených na zemi. O zákazníkov však nemajú núdzu.„Tu nema Čiňani, my sme Vietnamci,“ vysvetľujú predajcovia v neďalekej tržnici. „Nelozumiem, čo je novinal,“ krúti hlavou Číňan v ďalšom obchode. Akýkoľvek pokus o nadviazanie komunikácie zlyháva. Obchodník ovláda iba slovenské číslovky a niekoľko slov typu „tričko, topánky, bunda“. Tie obchody vyzerajú podobne: zo strany námestia majú iba skromný výklad, keď však vojdete dnu, ocitnete sa v akomsi úzkom dlhom vagóne. Predtým tu boli slovenské obchody s hračkami, železiarstvom či drogériou. Obchodníci však nevládali platiť nájomné. Číňanom ide najmä o veľké priestory od 200 do 800 štvorcových metrov. Nemajú problém zaplatiť nájomné od 5 do 7-tisíc korún za meter na rok. Niektorí z nich majú už slovenské občianstvo, obchodné priestory a byty si však radšej prenajímajú. Dôvod? Nechcú sa viazať. Ak kšefty nejdú, zbalia sa a idú inde.
„Nikto tu nie je schopný Číňanov preplatiť. Mám skúsenosti, že sú féroví a platia načas,“ hovorí Marián Majerčík z popradskej realitnej kancelárie Spirit. On sám mal donedávna suseda z Číny. Dnes už je kdesi v Poľsku. Zmizol z týždňa na týždeň, pričom neakceptoval vlastnoručne podpísanú štandardnú zmluvu s trojmesačnou výpovednou lehotou. Majiteľovi budovy iba ústne oznámil, že končí. Ten sa mu najprv pokúšal vysvetliť, že to tak nejde, dokonca mu cez právnika (bezvýsledne) sformuloval niekoľko písomných upozornení, až nad tým mávol rukou. Iná kultúra... „Číňania si najímajú slovenských tlmočníkov. Uzatváranie zmlúv s nimi je však strastiplné. Vysvetliť im, čo znamená napríklad platba energie na účet dodávateľovi, je takmer nemožné,“ dodáva Majerčík s tým, že najnovšie ich kanceláriu oslovili Číňania z Bratislavy, ktorí by si radi v Poprade otvorili reštauráciu. Uteráky za 50, košele za 200, topánky za 300. To je iba časť sortimentu a cien v ďalšom obchode na námestí. Predavačka v staršej budove s opravenou fasádou hovorí: „Tu som spokojná, platí mi 350 korún na deň. Predtým som robil u iného Číňana, kde to bolo hrozné. Dvesto korún za 11 hodín práce denne.“ Sú to šokujúce údaje, pretože vo všetkých prípadoch ide o nižšiu ako zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Zdá sa, že otrockú prácu nevyužívajú iba v Číne. V inom obchode Číňan zamestnáva predavačku pôvodom z Kaukazu. Leo z obchodného centra Surprise o dve ulice ďalej napísal vlastnou rukou pôvabný nápis „decké ponošky za 15“.
.čína proti Západu
Čo si kúpiť? Značkový tovar alebo výrobok pochybnej kvality? Príslušník nižších sociálnych skupín podobnú dilemu nerieši. Zaujíma ho iba cena a čínsky kabát mu je bližší ako slovenská košeľa. Je to azda iba predzvesť budúcej čínskej kolonizácie? Slovenská sinologička Marína Čarnogurská v rozhovore pre Pravdu (22. 9.) hovorí, že Čína dobýva svet aj bez armády. Najmä české servery ponúkajú množstvo rád, ako sa zbaviť predsudkov a pochopiť „ich“ mentalitu. Tú totiž v plnej šírke nevystihujú zjednodušené idylické predstavy o čajových obradoch a bojových umeniach, ale ani odsudzujúce úsudky o krajine pošliapavajúcej ľudské práva Tibeťanov či vyznávačov učenia Falun Gong. Český sinológ Lukáš Zádrapa Západu veľkú šancu nedáva. Číňania, ktorí sa napriek svojej feudálno-komunistickej zaostalosti považujú za nadradených, nás podľa neho vidia ako spoločnosť sebecky individualistickú. Majú svoje konfuciánske normy, tie „naše“ však nemienia rešpektovať. Bez ostychu kradnú duševné vlastníctvo, kopírujú výrobky; od tenisiek až po sofistikované rýchlovlaky či ponorky. Odhaduje sa, že najdynamickejšia – a tiež voči ľuďom a životnému prostrediu najbezohľadnejšia – ekonomika sveta by stratila až 30 percent HDP, keby platila Západu všetky licenčné a patentové poplatky. Západ sa zúfalo bráni, a to nielen antidumpingovými opatreniami. Nedávno z autosalónu vo Frankfurte tvrdo vykázali čínskych výrobcov, ktorí nehanebne skopírovali autá prestížnych značiek.
.nevítaní?
Číňania sú aj na Slovensku jednou z najuzavretejších prisťahovaleckých komunít. Okrem toho ide o komunitu nehomogénnu a málo navzájom spolupracujúcu. Upozorňuje na to aj sinologička Gabriela Pleschová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Koľko ich tu vlastne žije? Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR uvádza, že v súčasnosti má na území SR udelené povolenie na pobyt celkom 1107 štátnych príslušníkov Číny. Pleschová robila s kolegom Igorom Polaškom vlastný prieskum, pričom odhadujú, že na Slovensku žije dnes okolo 2500 Číňanov. „Naše odhady sa opierajú o počet čínskych firiem podľa obchodného registra, pričom vychádzame z odhadov, koľko ľudí môže daná firma zamestnávať. Nejde iba o predajcov textilu či obuvi. Na Slovensko už prišli aj sofistikované firmy Lenovo či Huawei, ktoré pôsobia v oblasti IT riešení, pracujú pre mobilných operátorov a prvá z nich nedávno kúpila jednu divíziu IBM,“ hovorí Pleschová. Ak dnes na Slovensku žije asi 2 500 Číňanov a iba 1107 z nich tu má legálny pobyt, vyvstáva otázka – čo tí ostatní? Sú tu zrejme načierno. „Naše úrady im pobyt udeľujú iba veľmi neochotne. Mám s tým skúsenosť, keď som sa pokúšala vybaviť dokumenty pre čínskych študentov, ktorí by si pritom štúdium na UK platili sami. Byrokracia otvára priestor na korupciu úradníkov. Medzi Číňanmi sa šíria chýry, koľko treba zaplatiť. Keď prídu do styku s políciou, ktorá ich neraz bezdôvodne zastaví na ulici, pričom im tykajú, radšej zaplatia, aby nemali problémy,“ dodáva Pleschová. Riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR Michal Borgula zdôrazňuje: „Policajný útvar je povinný podľa zákona prihliadať na určité hľadiská, ako verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, verejné zdravie, prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo, záujmy maloletých detí cudzincov, jeho osobné a rodinné pomery či mieru integrácie cudzinca do slovenskej spoločnosti.“ Niektorí čínski obchodníci sú u nás dlhodobo sledovaní v súvislosti s podozreniami z nezákonných aktivít. V novembri 2002 sa uskutočnila najväčšia akcia, pri ktorej 180 policajtov a colníkov zatklo dvoch slovenských colníkov a siedmich Číňanov, ktorí mali podviesť štát na daniach a clách o 98 miliónov korún. Pri razii sa našli milióny v hotovosti ukryté v matracoch, falošné faktúry (v čínštine), pečiatky, ale aj zbrane. Čínsky krajanský spolok po zásahu spísal protestnú petíciu, v ktorej obvinil políciu z porušovania ľudských práv, ale aj z toho, že policajti si pri záťahu časť z hotovosti potajomky strkali do „ľadviniek“.
.zdatní a úspešní
Napriek všetkému sa tu Číňania postupne integrujú. Mnohí už neposielajú svoje deti do škôl do Číny, zapisujú ich do našich škôl. Absolvent sinológie na UK Igor Polaško pracuje od skončenia školy ako tlmočník v čínskom textilnom veľkosklade Youjoy na Starej Vajnorskej v Bratislave, ktorá sa pomaly, ale isto mení na prvú čínsku štvrť na Slovensku: svedčia o tom aj stavby nových budov vrátane obytných. Usilovní Číňania sú obchodne zdatní a úspešní, čoho dôkazom sú aj trojmiliónové limuzíny pred sídlom ich firiem. Aj menší obchodníci si nakúpili dodávky, obľubujú Mercedesy. „Číňan robí tvrdo sedem dní v týždni. V sobotu poobede zavrie obchod, potom sadne do auta, cestuje do Bratislavy, u nás nakúpi, v noci cestuje domov. V nedeľu skoro ráno vstane, musí povešať tovar, spraviť inventúru, zapísať to všetko a v pondelok ide opäť do práce,“ vysvetľuje Polaško, ktorý s kolegom sinológom založil firmu na dovoz suchých sáun z Číny na slovenský trh. Okrem toho vydávajú dvojjazyčné obchodné noviny, prvé svojho druhu u nás. Keďže sa však príliš neujali, zrejme s nimi skončia. Polaško vidí problém s lacným importom z Číny aj v preferenciách slovenských dovozcov. Tí totiž, napriek tomu, že v Číne sa vyrábajú aj drahšie, no kvalitné textilné výrobky či obuv, uprednostňujú dovoz tých najlacnejších. Po vstupe do Schengenu atraktivita Slovenska pre Číňanov vzrastie. Staneme sa bránou do celej Európy. O rastúcej potrebe odborníkov na ríšu stredu svedčia aj počty absolventov sinológie: kým donedávna končilo tento odbor na UK každých šesť rokov približne 15 ľudí, posledné tri roky sa otvára každé tri roky a s počtom absolventov dvadsať. O uplatnenie sa báť určite nemusia.
.andrej Bán
Isteže, nejeden roduverný zákazník by si želal pravý opak, avšak nebyť slovenských zákazníkov, ktorí u nich nakupujú, toľko Číňanov by sme tu nemali. Slobodný trh je občas kruté zrkadlo. Na otázku, čo mu prekáža, Danko odpovedá: „Nekvalita a silná čínska konkurencia, ktorá likviduje našich obchodníkov a výrobcov.“ Primátor si je pritom vedomý, že mesto má iba chabé možnosti ovplyvniť vývoj, lebo nehnuteľnosti už nevlastní. Môže sa vyjadriť k otváracím hodinám. A to je dosť málo. Pomôcť by mal teda štát, lenže ako? Diskriminácia podľa farby pleti či šikmosti očí zjavne neprichádza do úvahy. Danko je však presvedčený, že častejšie kontroly colnej správy či obchodnej inšpekcie by priniesli ovocie v podobe odhalenia nelegálneho čínskeho tovaru. „Keby tu bol na námestí jeden čínsky obchod, nepoviem nič. Ale trinásť?“ dodáva primátor.
.,,decké ponošky“ a iné
Ak pod dojmom správ očakávate v centre Popradu podtatranský Chinatown, budete sklamaní. Nijaké lampióny, drakov ani čínsku reštauráciu tu neuvidíte. Miestni vravia, že prvý Číňan sem prišiel na sídlisko Západ asi pred piatimi rokmi – otvoril si obchod s textilom v bývalom autoservise. „Bola som predtým päť rokov na materskej. Platia mi tu 300 korún za 9,5 hodiny práce na deň. Keby som mala niečo lepšie, odídem,“ povie predavačka v prvom obchode a usmeje sa: „Číňana pri pokladni učíme trochu po slovensky.“ Vyzerá to tu nevľúdne. Zatečené steny, tovar v škatuliach položených na zemi. O zákazníkov však nemajú núdzu.„Tu nema Čiňani, my sme Vietnamci,“ vysvetľujú predajcovia v neďalekej tržnici. „Nelozumiem, čo je novinal,“ krúti hlavou Číňan v ďalšom obchode. Akýkoľvek pokus o nadviazanie komunikácie zlyháva. Obchodník ovláda iba slovenské číslovky a niekoľko slov typu „tričko, topánky, bunda“. Tie obchody vyzerajú podobne: zo strany námestia majú iba skromný výklad, keď však vojdete dnu, ocitnete sa v akomsi úzkom dlhom vagóne. Predtým tu boli slovenské obchody s hračkami, železiarstvom či drogériou. Obchodníci však nevládali platiť nájomné. Číňanom ide najmä o veľké priestory od 200 do 800 štvorcových metrov. Nemajú problém zaplatiť nájomné od 5 do 7-tisíc korún za meter na rok. Niektorí z nich majú už slovenské občianstvo, obchodné priestory a byty si však radšej prenajímajú. Dôvod? Nechcú sa viazať. Ak kšefty nejdú, zbalia sa a idú inde.
„Nikto tu nie je schopný Číňanov preplatiť. Mám skúsenosti, že sú féroví a platia načas,“ hovorí Marián Majerčík z popradskej realitnej kancelárie Spirit. On sám mal donedávna suseda z Číny. Dnes už je kdesi v Poľsku. Zmizol z týždňa na týždeň, pričom neakceptoval vlastnoručne podpísanú štandardnú zmluvu s trojmesačnou výpovednou lehotou. Majiteľovi budovy iba ústne oznámil, že končí. Ten sa mu najprv pokúšal vysvetliť, že to tak nejde, dokonca mu cez právnika (bezvýsledne) sformuloval niekoľko písomných upozornení, až nad tým mávol rukou. Iná kultúra... „Číňania si najímajú slovenských tlmočníkov. Uzatváranie zmlúv s nimi je však strastiplné. Vysvetliť im, čo znamená napríklad platba energie na účet dodávateľovi, je takmer nemožné,“ dodáva Majerčík s tým, že najnovšie ich kanceláriu oslovili Číňania z Bratislavy, ktorí by si radi v Poprade otvorili reštauráciu. Uteráky za 50, košele za 200, topánky za 300. To je iba časť sortimentu a cien v ďalšom obchode na námestí. Predavačka v staršej budove s opravenou fasádou hovorí: „Tu som spokojná, platí mi 350 korún na deň. Predtým som robil u iného Číňana, kde to bolo hrozné. Dvesto korún za 11 hodín práce denne.“ Sú to šokujúce údaje, pretože vo všetkých prípadoch ide o nižšiu ako zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Zdá sa, že otrockú prácu nevyužívajú iba v Číne. V inom obchode Číňan zamestnáva predavačku pôvodom z Kaukazu. Leo z obchodného centra Surprise o dve ulice ďalej napísal vlastnou rukou pôvabný nápis „decké ponošky za 15“.
.čína proti Západu
Čo si kúpiť? Značkový tovar alebo výrobok pochybnej kvality? Príslušník nižších sociálnych skupín podobnú dilemu nerieši. Zaujíma ho iba cena a čínsky kabát mu je bližší ako slovenská košeľa. Je to azda iba predzvesť budúcej čínskej kolonizácie? Slovenská sinologička Marína Čarnogurská v rozhovore pre Pravdu (22. 9.) hovorí, že Čína dobýva svet aj bez armády. Najmä české servery ponúkajú množstvo rád, ako sa zbaviť predsudkov a pochopiť „ich“ mentalitu. Tú totiž v plnej šírke nevystihujú zjednodušené idylické predstavy o čajových obradoch a bojových umeniach, ale ani odsudzujúce úsudky o krajine pošliapavajúcej ľudské práva Tibeťanov či vyznávačov učenia Falun Gong. Český sinológ Lukáš Zádrapa Západu veľkú šancu nedáva. Číňania, ktorí sa napriek svojej feudálno-komunistickej zaostalosti považujú za nadradených, nás podľa neho vidia ako spoločnosť sebecky individualistickú. Majú svoje konfuciánske normy, tie „naše“ však nemienia rešpektovať. Bez ostychu kradnú duševné vlastníctvo, kopírujú výrobky; od tenisiek až po sofistikované rýchlovlaky či ponorky. Odhaduje sa, že najdynamickejšia – a tiež voči ľuďom a životnému prostrediu najbezohľadnejšia – ekonomika sveta by stratila až 30 percent HDP, keby platila Západu všetky licenčné a patentové poplatky. Západ sa zúfalo bráni, a to nielen antidumpingovými opatreniami. Nedávno z autosalónu vo Frankfurte tvrdo vykázali čínskych výrobcov, ktorí nehanebne skopírovali autá prestížnych značiek.
.nevítaní?
Číňania sú aj na Slovensku jednou z najuzavretejších prisťahovaleckých komunít. Okrem toho ide o komunitu nehomogénnu a málo navzájom spolupracujúcu. Upozorňuje na to aj sinologička Gabriela Pleschová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Koľko ich tu vlastne žije? Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR uvádza, že v súčasnosti má na území SR udelené povolenie na pobyt celkom 1107 štátnych príslušníkov Číny. Pleschová robila s kolegom Igorom Polaškom vlastný prieskum, pričom odhadujú, že na Slovensku žije dnes okolo 2500 Číňanov. „Naše odhady sa opierajú o počet čínskych firiem podľa obchodného registra, pričom vychádzame z odhadov, koľko ľudí môže daná firma zamestnávať. Nejde iba o predajcov textilu či obuvi. Na Slovensko už prišli aj sofistikované firmy Lenovo či Huawei, ktoré pôsobia v oblasti IT riešení, pracujú pre mobilných operátorov a prvá z nich nedávno kúpila jednu divíziu IBM,“ hovorí Pleschová. Ak dnes na Slovensku žije asi 2 500 Číňanov a iba 1107 z nich tu má legálny pobyt, vyvstáva otázka – čo tí ostatní? Sú tu zrejme načierno. „Naše úrady im pobyt udeľujú iba veľmi neochotne. Mám s tým skúsenosť, keď som sa pokúšala vybaviť dokumenty pre čínskych študentov, ktorí by si pritom štúdium na UK platili sami. Byrokracia otvára priestor na korupciu úradníkov. Medzi Číňanmi sa šíria chýry, koľko treba zaplatiť. Keď prídu do styku s políciou, ktorá ich neraz bezdôvodne zastaví na ulici, pričom im tykajú, radšej zaplatia, aby nemali problémy,“ dodáva Pleschová. Riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR Michal Borgula zdôrazňuje: „Policajný útvar je povinný podľa zákona prihliadať na určité hľadiská, ako verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, verejné zdravie, prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo, záujmy maloletých detí cudzincov, jeho osobné a rodinné pomery či mieru integrácie cudzinca do slovenskej spoločnosti.“ Niektorí čínski obchodníci sú u nás dlhodobo sledovaní v súvislosti s podozreniami z nezákonných aktivít. V novembri 2002 sa uskutočnila najväčšia akcia, pri ktorej 180 policajtov a colníkov zatklo dvoch slovenských colníkov a siedmich Číňanov, ktorí mali podviesť štát na daniach a clách o 98 miliónov korún. Pri razii sa našli milióny v hotovosti ukryté v matracoch, falošné faktúry (v čínštine), pečiatky, ale aj zbrane. Čínsky krajanský spolok po zásahu spísal protestnú petíciu, v ktorej obvinil políciu z porušovania ľudských práv, ale aj z toho, že policajti si pri záťahu časť z hotovosti potajomky strkali do „ľadviniek“.
.zdatní a úspešní
Napriek všetkému sa tu Číňania postupne integrujú. Mnohí už neposielajú svoje deti do škôl do Číny, zapisujú ich do našich škôl. Absolvent sinológie na UK Igor Polaško pracuje od skončenia školy ako tlmočník v čínskom textilnom veľkosklade Youjoy na Starej Vajnorskej v Bratislave, ktorá sa pomaly, ale isto mení na prvú čínsku štvrť na Slovensku: svedčia o tom aj stavby nových budov vrátane obytných. Usilovní Číňania sú obchodne zdatní a úspešní, čoho dôkazom sú aj trojmiliónové limuzíny pred sídlom ich firiem. Aj menší obchodníci si nakúpili dodávky, obľubujú Mercedesy. „Číňan robí tvrdo sedem dní v týždni. V sobotu poobede zavrie obchod, potom sadne do auta, cestuje do Bratislavy, u nás nakúpi, v noci cestuje domov. V nedeľu skoro ráno vstane, musí povešať tovar, spraviť inventúru, zapísať to všetko a v pondelok ide opäť do práce,“ vysvetľuje Polaško, ktorý s kolegom sinológom založil firmu na dovoz suchých sáun z Číny na slovenský trh. Okrem toho vydávajú dvojjazyčné obchodné noviny, prvé svojho druhu u nás. Keďže sa však príliš neujali, zrejme s nimi skončia. Polaško vidí problém s lacným importom z Číny aj v preferenciách slovenských dovozcov. Tí totiž, napriek tomu, že v Číne sa vyrábajú aj drahšie, no kvalitné textilné výrobky či obuv, uprednostňujú dovoz tých najlacnejších. Po vstupe do Schengenu atraktivita Slovenska pre Číňanov vzrastie. Staneme sa bránou do celej Európy. O rastúcej potrebe odborníkov na ríšu stredu svedčia aj počty absolventov sinológie: kým donedávna končilo tento odbor na UK každých šesť rokov približne 15 ľudí, posledné tri roky sa otvára každé tri roky a s počtom absolventov dvadsať. O uplatnenie sa báť určite nemusia.
.andrej Bán
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.