Kapusta je najstaršia pestovaná zelenina, je s nami už okolo 4 000 rokov a treba povedať, že nám po celý čas poskytovala neuveriteľnú gastronomickú službu. Už starí Egypťania ju znázorňovali vo svojich kresbách a považovali ju za výnimočnú. Starí Gréci a Rimania zas prišli na to, ako ju naloženú uchovať čo najdlhšie – vymysleli pre ňu – nám srdcu najbližšiu a najzamilovanejšiu úpravu – kvasenú kapustu. Konkrétne na naše územia sa však dostala až s príchodom Tatárov.
Na Slovensku kedysi tlačil každý. Nebolo dvora či domu, kde by nemali kameninový alebo keramický súdok, ak nie rovno tri. Vždy na jeseň sa stretla celá rodina, aby do nich natlačila bohatú úrodu kapusty. Pochopiteľne, podľa svojho jedinečného a generáciami overeného rodinného receptu, veď od jej chuti záviselo najdôležitejšie jedlo roka – štedrovečerná kapustnica. A jej chuť, čo si budeme hovoriť, nás neskôr sprevádza celý život.
Kapusta sa nakrájala na špeciálnom krájači, nasolila, nechala zmäknúť, a potom sa do súdka nakladala na striedačku s rôznymi ďalšími ingredienciami. Rozhodne tam nesmela chýbať rasca a bobkový list. Niektoré rodiny pridávali aj ďalšie koreniny, ako čierne korenie, horčičné semeno, koriander či jalovec. Odvážnejší tam šupli aj chren či malé jabĺčka, plánky. Kto chcel mať kapustu krásne ružovú, pridal aj cviklu.
Kapusta sa tlačila všelijak, no asi najviac rozšírený a najmalebnejší spôsob je ten starodávny – nohami, ako nám to predviedla v rozpuku mladosti krásne dlhonohá Eva Máziková v Pachovi, hybskom zbojníkovi. Nohami to skrátka ide najľahšie. Pri tlačení treba totiž z kapusty vytlačiť všetok vzduch a ponoriť kapustu do jej vlastnej šťavy a na to potrebujete výdrž a silu. Tí, čo z nepochopiteľného ostychu tlačia rukami či drveným tĺkom, sa vždy strašne narobia.
Stredoeurópska kvasená kapusta je jedno z najzdravších jedál na svete, smelo sa radí k podobne kvasenému kórejskému kimči či ruským kvaseným uhorkám. Obsahuje všetky dôležité vitamíny a stopové prvky, predovšetkým neuveriteľné množstvo vitamínu C a mliečne baktérie. Práve vďaka kyslej kapuste sa podarilo Jamesovi Cookovi dosiahnuť to, aby sa jeho námorníci z dlhých objaviteľských plavieb nevracali bez zubov, so zakrvavenými ďasnami alebo rovno mŕtvi. Zobral na loď poriadny sud a bolo. Síce si odvtedy všetci nepríjemný zápach mliečneho kvasenia spájali s námorníkmi, ale čo je to proti tomu, keď kyslá kapusta so skorbutom na zámorských výpravách navždy urobila krátky proces. Rozšírenie zemiakov a kyslej kapusty na kontinente spôsobilo to isté. Všimnime si, že práve táto kombinácia je najtypickejšia pre našu oblasť, v zimných mesiacoch poriadne premrznutú strednú Európu. Vtedy sa vitamíny hľadajú len veľmi ťažko, možno tak v zamrznutých šípkach.
Kyslú kapustu treba jesť predovšetkým surovú. Vtedy má najviac vitamínov. Dokonca jej pravidelné požívanie vraj spôsobuje aj zlepšenie nálady. Predovšetkým ľudia so sklonmi k ľahkým depresiám by si ju mali ordinovať denne. Tí veselšej nátury však pokojne môžu siahnuť po tých najklasickejších tepelných úpravách tohto skvelého jedla. Dusená domáca kvasená kapusta podávaná k tradičnej domácej klobáske je predsa na nezaplatenie. A to nehovorím o spomínanej kapustnici. Autor je scenárista.
Na Slovensku kedysi tlačil každý. Nebolo dvora či domu, kde by nemali kameninový alebo keramický súdok, ak nie rovno tri. Vždy na jeseň sa stretla celá rodina, aby do nich natlačila bohatú úrodu kapusty. Pochopiteľne, podľa svojho jedinečného a generáciami overeného rodinného receptu, veď od jej chuti záviselo najdôležitejšie jedlo roka – štedrovečerná kapustnica. A jej chuť, čo si budeme hovoriť, nás neskôr sprevádza celý život.
Kapusta sa nakrájala na špeciálnom krájači, nasolila, nechala zmäknúť, a potom sa do súdka nakladala na striedačku s rôznymi ďalšími ingredienciami. Rozhodne tam nesmela chýbať rasca a bobkový list. Niektoré rodiny pridávali aj ďalšie koreniny, ako čierne korenie, horčičné semeno, koriander či jalovec. Odvážnejší tam šupli aj chren či malé jabĺčka, plánky. Kto chcel mať kapustu krásne ružovú, pridal aj cviklu.
Kapusta sa tlačila všelijak, no asi najviac rozšírený a najmalebnejší spôsob je ten starodávny – nohami, ako nám to predviedla v rozpuku mladosti krásne dlhonohá Eva Máziková v Pachovi, hybskom zbojníkovi. Nohami to skrátka ide najľahšie. Pri tlačení treba totiž z kapusty vytlačiť všetok vzduch a ponoriť kapustu do jej vlastnej šťavy a na to potrebujete výdrž a silu. Tí, čo z nepochopiteľného ostychu tlačia rukami či drveným tĺkom, sa vždy strašne narobia.
Stredoeurópska kvasená kapusta je jedno z najzdravších jedál na svete, smelo sa radí k podobne kvasenému kórejskému kimči či ruským kvaseným uhorkám. Obsahuje všetky dôležité vitamíny a stopové prvky, predovšetkým neuveriteľné množstvo vitamínu C a mliečne baktérie. Práve vďaka kyslej kapuste sa podarilo Jamesovi Cookovi dosiahnuť to, aby sa jeho námorníci z dlhých objaviteľských plavieb nevracali bez zubov, so zakrvavenými ďasnami alebo rovno mŕtvi. Zobral na loď poriadny sud a bolo. Síce si odvtedy všetci nepríjemný zápach mliečneho kvasenia spájali s námorníkmi, ale čo je to proti tomu, keď kyslá kapusta so skorbutom na zámorských výpravách navždy urobila krátky proces. Rozšírenie zemiakov a kyslej kapusty na kontinente spôsobilo to isté. Všimnime si, že práve táto kombinácia je najtypickejšia pre našu oblasť, v zimných mesiacoch poriadne premrznutú strednú Európu. Vtedy sa vitamíny hľadajú len veľmi ťažko, možno tak v zamrznutých šípkach.
Kyslú kapustu treba jesť predovšetkým surovú. Vtedy má najviac vitamínov. Dokonca jej pravidelné požívanie vraj spôsobuje aj zlepšenie nálady. Predovšetkým ľudia so sklonmi k ľahkým depresiám by si ju mali ordinovať denne. Tí veselšej nátury však pokojne môžu siahnuť po tých najklasickejších tepelných úpravách tohto skvelého jedla. Dusená domáca kvasená kapusta podávaná k tradičnej domácej klobáske je predsa na nezaplatenie. A to nehovorím o spomínanej kapustnici. Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.