Nikdy som celkom nerozumel, ako mohla slovenská intelektuálna elita v roku 1998 naletieť Mikulášovi Dzurindovi, že práve a najmä on je to vysnené slušnejšie Slovensko. Ale vôbec nechápem, že svoje zlyhanie naša ctihodná elita dodnes opakuje. Scenár je ako cez kopirák – osobnosti sa nadchnú, roky Dzurindu bránia, potom prekvapene zistia, že ich len použil a zahodil, odvrátia sa, ale potom znovu naletia. Kde je odhad, no najmä elementárna sebaúcta?
Priznám sa Ti, že som tak nejako chápal Tvoj vstup do SDKÚ.
V roku 2006 si predsa musela vedieť, s kým máš tú česť. Ak by som si mal myslieť, že nie, podceňoval by som Ťa. Prečo si teda po toľkých rokoch dôkazov vošla do spolku Palackov, Ščurkov a iných figúrok, ťahaných Dzurindovou rukou? Myslím si, že to bolo takto: nepatríš k ľuďom, ktorí iba zdiaľky kritizujú, a súčasne patríš k ľuďom, ktorí veria, že veci sa dajú zmeniť, ak sa naozaj chce. A ty si naozaj chcela. Mýlim sa?
Tvoj vstup do SDKÚ som chápal aj širšie. Videl som ho ako posledný pokus veľkej časti našej elity urobiť niečo s tým skazeným straníckym prostredím, ktoré táto elita sama zrodila. A tu sa priznám druhýkrát. Hoci som nikdy SDKÚ nevolil, a tento zvyk si podržím, celkom som Ti a vám všetkým v tej misii držal palce. Slovensko akútne potrebuje slušnejšie reformné strany, a ak by sa SDKÚ aj Tvojím pričinením prečistila, tlieskal by som naozaj úprimne.
Ale od začiatku ma v tom pokuse vyrušovalo čosi, čo som cítil ako nefér. SDKÚ nesie Dzurindov rukopis, je to jeho dieťa s jeho spôsobmi a energiou. V tom je vnútorná slabosť tejto intrigánskej strany, ale aj jej vonkajšia sila, ktorá SDKÚ otvára brány parlamentu a vlád. Ty si chcela prevziať silu Dzurindovej firmy a naplniť ju iným obsahom, čo vyzerá pekne, no ja to poviem takto: kto chce do politiky vniesť nový obsah, musí najprv získať novú silu. Svoju, nie Dzurindovu silu.
Vo všetkom ostatnom si mala pravdu Ty, nie šéf SDKÚ. V spore o Trnku, v spore o daňový biznis, v dôraze na otvorenosť, v pokuse zmenšiť korupciu na možné minimum. Viac ako rok som to zblízka sledoval, a to, čo som videl, bol občas až heroický boj jednej ženy o charakter štátu. Robila si chyby, ako každý, a ulietavala si, ako len ty vieš. A vraj ani manažovanie koalície nebolo to pravé orechové. Ale celkovo to bol Tvoj dobrý, spravodlivý a čestný zápas s našou národnou povahou aj s vlastnou stranou. Tu to poviem takto: od vzniku Slovenska sme nemali slušnejšieho premiéra.
Je iróniou osudu, že Tvoja vláda nepadla na spore o Trnku či korupciu, ale na eurovale. Mnohí si myslia, že k spojeniu hlasovania s dôverou vláde Ťa šikovne dotlačil Dzurinda, a tak sa Ťa elegantne zbavil. Ja si to nemyslím, hoci viem, že sa o to veľmi pokúšali. Myslím si, že Ťa už skôr uštvali, a preto si to napokon sama ukončila.
Teraz všetko vyzerá čierne. Fico sa zrejme vracia, pravica sa rozsekla, eurozóna vŕši záruky a úmysly, nie riešenia. Ale nie je všetko čierne. V prvom rade sa ukázalo, že každý ďalší pokus o čistejšiu tvár reformného Slovenska nemôže prebiehať na stratenom území. To je veľmi dôležité poznanie.
Ale najmä: Tvoj pokus o nekorupčné Slovensko nebol vôbec márny. Bol, naopak, hlboko správny a práve svojou historickou ojedinelosťou ostane dôležitou súčasťou našej mentálnej výbavy.
Priznám sa Ti, že som tak nejako chápal Tvoj vstup do SDKÚ.
V roku 2006 si predsa musela vedieť, s kým máš tú česť. Ak by som si mal myslieť, že nie, podceňoval by som Ťa. Prečo si teda po toľkých rokoch dôkazov vošla do spolku Palackov, Ščurkov a iných figúrok, ťahaných Dzurindovou rukou? Myslím si, že to bolo takto: nepatríš k ľuďom, ktorí iba zdiaľky kritizujú, a súčasne patríš k ľuďom, ktorí veria, že veci sa dajú zmeniť, ak sa naozaj chce. A ty si naozaj chcela. Mýlim sa?
Tvoj vstup do SDKÚ som chápal aj širšie. Videl som ho ako posledný pokus veľkej časti našej elity urobiť niečo s tým skazeným straníckym prostredím, ktoré táto elita sama zrodila. A tu sa priznám druhýkrát. Hoci som nikdy SDKÚ nevolil, a tento zvyk si podržím, celkom som Ti a vám všetkým v tej misii držal palce. Slovensko akútne potrebuje slušnejšie reformné strany, a ak by sa SDKÚ aj Tvojím pričinením prečistila, tlieskal by som naozaj úprimne.
Ale od začiatku ma v tom pokuse vyrušovalo čosi, čo som cítil ako nefér. SDKÚ nesie Dzurindov rukopis, je to jeho dieťa s jeho spôsobmi a energiou. V tom je vnútorná slabosť tejto intrigánskej strany, ale aj jej vonkajšia sila, ktorá SDKÚ otvára brány parlamentu a vlád. Ty si chcela prevziať silu Dzurindovej firmy a naplniť ju iným obsahom, čo vyzerá pekne, no ja to poviem takto: kto chce do politiky vniesť nový obsah, musí najprv získať novú silu. Svoju, nie Dzurindovu silu.
Vo všetkom ostatnom si mala pravdu Ty, nie šéf SDKÚ. V spore o Trnku, v spore o daňový biznis, v dôraze na otvorenosť, v pokuse zmenšiť korupciu na možné minimum. Viac ako rok som to zblízka sledoval, a to, čo som videl, bol občas až heroický boj jednej ženy o charakter štátu. Robila si chyby, ako každý, a ulietavala si, ako len ty vieš. A vraj ani manažovanie koalície nebolo to pravé orechové. Ale celkovo to bol Tvoj dobrý, spravodlivý a čestný zápas s našou národnou povahou aj s vlastnou stranou. Tu to poviem takto: od vzniku Slovenska sme nemali slušnejšieho premiéra.
Je iróniou osudu, že Tvoja vláda nepadla na spore o Trnku či korupciu, ale na eurovale. Mnohí si myslia, že k spojeniu hlasovania s dôverou vláde Ťa šikovne dotlačil Dzurinda, a tak sa Ťa elegantne zbavil. Ja si to nemyslím, hoci viem, že sa o to veľmi pokúšali. Myslím si, že Ťa už skôr uštvali, a preto si to napokon sama ukončila.
Teraz všetko vyzerá čierne. Fico sa zrejme vracia, pravica sa rozsekla, eurozóna vŕši záruky a úmysly, nie riešenia. Ale nie je všetko čierne. V prvom rade sa ukázalo, že každý ďalší pokus o čistejšiu tvár reformného Slovenska nemôže prebiehať na stratenom území. To je veľmi dôležité poznanie.
Ale najmä: Tvoj pokus o nekorupčné Slovensko nebol vôbec márny. Bol, naopak, hlboko správny a práve svojou historickou ojedinelosťou ostane dôležitou súčasťou našej mentálnej výbavy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.