S rozhovorom ochotne súhlasil, hoci počas neho viackrát pripomína, že oni, ľavičiari, musia mať na vec, prirodzene, iný názor ako my pravičiari. Tvrdí, že uznesenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov nebolo nutné, ale potrebné. Zároveň hovorí, že proces historického zmierenia s Maďarmi by nemal zomrieť. Ideológ Smeru Boris Zala.
.nedávno parlament hlasoval o zákone súvisiacom so zásluhami Andreja Hlinku. Vy sa netajíte tým, že ste národne orientovaný politik, napriek tomu ste sa zdržali hlasovania. Prečo?
Ten zákon zatiaľ nie je po obsahovej stránke dobre pripravený. Zdržaním som chcel dať najavo, že nie som proti tomu, aby prešiel do druhého čítania, ale nie som ani celkom stotožnený s jeho znením.
.môžete byť konkrétny?
V texte sa hovorí, že Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku. Podľa mňa sa však Hlinka o súčasnú Slovenskú republiku nezaslúžil žiadnym spôsobom. Pri jej vzniku sa jednoznačne nadväzovalo na federalizačný proces, ktorý vznikol v rokoch 1968 a 1969. Keby tam stálo iba to, že sa zaslúžil o slovenský národ, tak by to bolo v poriadku. Z tohto pohľadu sa mi zdal návrh, ktorý predložilo KDH, čistejší.
.za ten ste hlasovali?
Nie. Ale nemám nič proti diskusii o osobnostiach. Budúci rok je štyridsiate výročie udalostí v roku 1968 a určite sa bude hovoriť o Alexandrovi Dubčekovi – tiež rozporuplnej postave slovenských dejín. Môže sa vynoriť otázka, či aj on patrí do tejto galérie osobností.
.patrí?
Ak budeme pokračovať v tejto tradícií, tak si myslím, že tam popri Štefánikovi a Hlinkovi patrí. Najmä, ak rovnako ako v prípade Hlinku upustíme od komentárov a interpretácií, ktoré sú podmienené súčasnou optikou a sumou poznatkov, ktoré máme k dispozícii dnes. Dokonca si myslím, že viac takýchto osobností už reálne ani nemáme.
.čo by malo stáť v zákone?
To, že sa postavil za určité humanistické princípy, ktoré vtedy neboli samozrejmé a že spustil demokratizačný proces. Bez ohľadu na to, kam tento proces vyústil.
.a bez ohľadu na to, že on sa pod toto vyústenie podpísal?
To sú drobné detaily, ktoré z tohto pohľadu nepokladám za dôležité. Takto by som mohol vziať akéhokoľvek politika z vašej pravicovej ideovej dielne a hovoriť o tom, ktorého diktátora podporil. Už to tak býva, že pravičiari radi podporujú diktátorov, ľavičiari zase revolucionárov.
.znamená to, že Smer uvažuje o predložení Lex Dubček?
Ak Hlinka prejde v tejto podobe, tak ja budem ten, ktorý bude navrhovať, aby to pokračovalo Alexandrom Dubčekom. Napríklad s formuláciou, že sa zaslúžil o demokratizáciu. Presnú podobu textu ešte budeme hľadať.
.minister zahraničných vecí a predseda vlády nedávno odhalili pamätnú tabuľu Vladimírovi Clementisovi. Vy ste pred rokom 1989 patrili ku kritikom vtedajšieho komunistického režimu. Nemáte s Clementisom problém?
Mám. Clementisa treba vidieť najmä ako medzivojnového ľavicového intelektuála. Jeho účinkovanie počas stalinizácie bolo nepochybne negatívne. Paradoxom Clementisovho života však bolo aj to, že na túto stalinizáciu doplatil životom. Je to teda zložitejšie. Nemožno vidieť veci tak jednostranne, že každý komunista, ktorý pôsobil v politike do roku 1948, bol zástanca totalitného režimu. Mnohí komunisti boli silní demokrati. Samozrejme, nie tí, ktorí v strane pôsobili v päťdesiatych rokoch.
.Clementis však nebol popravený za to, že bol demokrat...
To nie. Bol popravený ako komunista, ktorý doplatil na vnútorný zápas v strane.
.z iniciatívy vášho člena Pavla Pašku bolo odhalená aj pamätná tabuľa s citátom spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý patril medzi tváre normalizácie...
Chápem, že vás to ako pravičiarov musí trápiť, keďže máte odlišný uhol pohľadu.
.vás to netrápi?
Mináč bol tiež veľmi rozporuplná postava. Celý život bol spätý s komunistickým režimom. Nikdy sa tým netajil a nikdy by to ani neodvolal. Ale keď sa na to pozriete realisticky, Mináč bol celé sedemdesiate roky opozíciou voči ideologickému tajomníkovi strany Ľudovítovi Pezlárovi, ktorý by bol najradšej, keby nevyšlo ani slnko. Mináč sa usiloval, aby aspoň niečo vychádzalo. Verejne podporil aj Bratislavu nahlas. Bol tiež veľkým odporcom Jakešovej unitárnej ústavy a už v tom čase patril k podporovateľom vzniku slovenskej ústavy. Ak sa z tohto pohľadu pozeráme na jeho aktivity, tak sa dá povedať, že podporoval kroky, ktoré v roku 1992 vyústili do prijatia dnešnej slovenskej ústavy.
.keď sa k nemu politicky prihlásite, nemôžete si vybrať len niektoré momenty z jeho pôsobenia...
Taký je život. Ľavicové spektrum kladie dôraz na iné momenty ako pravicové. Aj keď by sme nemali zabúdať ani na to, že to boli ľudia, ktorí boli aktívni v období normalizačného procesu.
.podstatný je celkový odkaz a ten je v prípade Mináča pozitívny?
Mňa sa na to zbytočne pýtate, to je už vec na diskusiu s predsedom parlamentu. Ja sa vám len snažím vysvetliť, že Mináč patrí medzi tých, ktorí myšlienku slovenskej ústavy presadzovali za minulého režimu, ale aj po novembri 1989. To bol zrejme aj motív rozhodnutia predsedu parlamentu, dať na pamätnú tabuľu jeho citát.
.uznesenie o nemeniteľnosti Benešových dekrétov, ktoré na návrh SNS schválil parlament, opäť vyvolalo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. Bolo také uznesenie nutné?
Z formálne právneho hľadiska to nutné nebolo. Z politického hľadiska to bolo potrebné, pretože Pál Csáky začal túto otázku veľmi intenzívne vyťahovať a pretavovať ju do programu SMK. Bola to politická odpoveď na tieto, podľa môjho názoru z neskúsenosti vyplývajúce kroky nového predsedu SMK.
.týmto uznesením však bola zároveň pochovaná aj Csákyho iniciatíva smerujúca k deklarovaniu zmierenia medzi Slovákmi a Maďarmi. Nie je to škoda?
Pozrite sa, politika je o tom, ako veci reálne prebiehajú, nie ako by ste ich vy chceli vidieť. Najskôr Csáky otvoril tému Benešových dekrétov, na čo SNS reagovala svojím návrhom na ich nedotknuteľnosť. Potom si SMK uvedomila, čo spustila a aby zahmlila situáciu, prišla s konceptom zmierenia. Okrem toho tento text by bol obsahovo len ťažko prijateľný, hoci sú tam aj body, z ktorých by sa dalo vychádzať. Podstatné však je, že SMK s tým vyšla vtedy, keď zistila, že prehráva. Chcela takto prekryť svoj chybný politický krok, ktorý by, mimochodom, Béla Bugár nikdy neurobil.
.takže parlament v takejto situácii – mimoriadne citlivej pre tisíce Maďarov, ktorí neboli nijakými fašistami, ale obeťami situácie – schváli niečo len preto, aby politicky zúčtoval s Csákym?
Nerozumiem, ako sa tento dokument dotýka tých tisícok nevinných Maďarov. Benešove dekréty sú predsa platné stále.
.prečo sa k nim bolo treba práve teraz deklaratívne prihlásiť?
Pretože ich chcel Csáky zmeniť.
.ako?
Však sa o to pokúšali. Viete čo, poďme na vážny rozhovor a nezaoberajme sa technikou. Veď predsa SMK sa celý čas o to usilovala. Ja predsa nemôžem riešiť, akú techniku si chceli zvoliť.
.aký je váš osobný názor na Benešove dekréty?
Na ktoré konkrétne?
.na tie, ktoré boli zamerané proti maďarskej menšine, teda napríklad zbavenie Maďarov československého štátneho občianstva, umožnenie konfiškácií majetku a vysídľovania...
Boli to procedúry usporiadania vzťahov po druhej svetovej vojne. Dopadli negatívne na viaceré skupiny obyvateľov. Nielen na Maďarov a Nemcov. Poznám desiatky Slovákov, ktorí boli odsúdení na základe Benešovych dekrétov a deväťdesiat percent ich rozsudku tvorí klauzula o rozbití republiky. Neboli odsúdení za kolaboráciu s Nemcami, ale Beneš jednoducho takto uskutočnil aj svoju pomstu za rozbitie republiky. Povojnové usporiadanie je také. Ak ho otvoríte, tak otvárate Pandorinu skrinku s desiatkami vecí, ktoré nakoniec môžu zrelativizovať aj to, kto vlastne viedol spravodlivú a kto nespravodlivú vojnu.
.Československo sa medzi víťazné štáty zaradilo aj vďaka SNP. S nedotknuteľnosťou Benešových dekrétov však prišla SNS, ktorá sa k tejto tradícií nehlási. Naopak niektorí jej predstavitelia sa hlásia k slovenskému štátu, ktorý sa od režimu vo vtedajšom Maďarsku príliš neodlišoval. Nie je to zvláštne?
Nechcem sa baviť o SNS. Mám však pocit, že v nej prebieha otvorená diskusia o tom, ako sa postaviť k slovenskému štátu či k Povstaniu. Dokonca si myslím, že v SNS prichádza k určitému prehodnocovaniu pozícií. Posunom bolo napríklad aj to, že politici SNS sa pri výročí Povstania zúčastnili na niektorých spomienkových udalostiach.
.aký by bol váš postoj, ak by sa objavila iniciatíva, ktorá by nebola z dielne SMK, a smerovala by k vzájomnému ospravedlneniu Slovákov a Maďarov za historické krivdy?
Pozitívny, zmierovací proces by nemal zostať mŕtvy. Ak k tejto téme SMK nebude pristupovať účelovo, môže dokonca zohrať úlohu sprostredkovateľa medzi Slovenskom a Maďarskom. Je žiaduce, aby tieto dve krajiny hľadali cesty k historickému zmiereniu. Ide skutočne o historické zmierenie, pretože my s Maďarskom nemáme žiadny aktuálny konflikt, naopak, máme spoločnú perspektívu.
.nie sú to len také pekné reči, ktoré hovoríte dnes, pričom pred niekoľkými dňami ste schválili uznesenie o dekrétoch, ktoré pritom maďarská vláda vôbec neotvára?
Veď práve to je veľmi dobre. Dokonca tým ani nevznikol konflikt s Maďarskou republikou, pretože tá Benešove dekréty, ako správne hovoríte, neotvárala. Je to naša vnútropolitická záležitosť, ktorá nijako nesúvisí s Maďarskom, a nie je v protiklade s jeho záujmami.
.nie je v poslednom období Smer pod tlakom tém, ktoré nastoľuje Ján Slota?
Koaličných partnerov nemôžete umlčať. Z tohto pohľadu sme teda celkom prirodzene aj pod tlakom tém, s ktorými prichádza SNS.
.mali ste viac možností, ako zostaviť vládnu koalíciu. Máte po viac ako roku pocit, že ste zvolili najlepšie riešenie?
Myslíte si, že keby sme boli v koalícií s KDH či SMK, nemali by sme rovnaké problémy? To, že by sme boli pod tlakom SMK, by nás v očiach voličov poškodzovalo podstatne viac, ako to, že dnes sme pod tlakom niektorých tém SNS.
.nejde len o SNS, ale aj Vladimír Mečiar sa v posledných dňoch ukazuje ako nevypočítateľný koaličný partner...
Vladimír Mečiar sa už skoro dvadsať rokov ukazuje ako nevypočítateľný partner.
.napriek tomu ste s ním išli do vlády...
Tak to vyšlo, teraz si to musíme odtrpieť.
.so slovensko-maďarskými vzťahmi súvisí aj kauza Hedvigy Malinovej. Generálny prokurátor už otvorene hovorí, že vyšetrovatelia urobili chyby. Aký je váš názor na túto kauzu?
Myslím si, že vyšetrovatelia asi chyby urobili, ale podľa mojich informácií išlo o procesné chyby, ktoré sa netýkali obsahu veci. Som aj učiteľom na univerzite v Nitre a s viacerými ľuďmi som o tomto prípade hovoril. Niečo sa jej nepochybne stalo, ale čo to bolo, je v tejto chvíli nejasné. Nemuselo to vôbec byť tak, ako to Hedviga Malinová opisuje.
.polícia však tvrdí, že si útok vymyslela...
Polícia tvrdí, že si vymyslela niektoré fakty, ktoré opísala.
.prečo sa však potom vyšetruje, či sa Hedviga Malinová dopustila krivého svedectva a nevyšetruje sa sám skutok napadnutia?
To sa mňa nepýtajte, je to predsa vec vyšetrovateľov.
.sám si takúto otázku nekladiete?
Vyšetrovanie beží pod kontrolou generálneho prokurátora a ten, ako ho poznám, si nedá do ničoho hovoriť. Je úplne zrejmé, že táto vláda nemala žiadny záujem, aby sa jej krátko po nástupe stala takáto udalosť. To absolútne vylučuje špekulácie, že by za touto kauzou stála vládna koalícia. Na druhej strane je celkom logické, že niektoré politické sily utrpeli šok a mohli mať rôzne motívy na očiernenie koalície. Tým chcem povedať, že v záujme tejto vlády je vyšetrenie celej záležitosti, pretože je presvedčená, že to bol pokus o jej diskreditáciu.
.minister vnútra spolu s premiérom a policajným prezidentom zvolali tlačovú konferenciu, kde tvrdili, že vyšetrovatelia zistili, že Hedviga Malinová si prepadnutie vymyslela. Dnes toto vyšetrovanie spochybňuje aj generálny prokurátor. Priznávate, že to bola chyba?
Rozumiem vašej otázke, ale v napätej situácii, ktorá vtedy vznikla, považovali premiér aj minister vnútra za potrebné vystúpiť. Samozrejme, že po stanovisku polície si vtedy vláda vydýchla, že nešlo o nacionálne motivovaný útok. Bol to pre ňu pozitívny výsledok a z toho pohľadu asi premiér usúdil, že treba upokojiť obyvateľstvo.
.druhýkrát by to už asi neurobil?
To sa musíte opýtať jeho.
.jozef Majchrák, .martin Hanus
Boris Zala / Narodil sa v roku 1954. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. V roku 1981 začal pracovať ako redaktor v Slovenskom rozhlase. V rokoch 1982 až 1984 vystriedal viacero robotníckych povolaní. Neskôr pracoval vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce. Po novembri 1989 spoluzakladal Sociálnodemokratickú stranu Slovenska a do roku 1992 bol jej predsedom. Neskôr vstúpil do strany Smer. Po voľbách v roku 2006 sa stal predsedom Zahraničného výboru NR SR.
.nedávno parlament hlasoval o zákone súvisiacom so zásluhami Andreja Hlinku. Vy sa netajíte tým, že ste národne orientovaný politik, napriek tomu ste sa zdržali hlasovania. Prečo?
Ten zákon zatiaľ nie je po obsahovej stránke dobre pripravený. Zdržaním som chcel dať najavo, že nie som proti tomu, aby prešiel do druhého čítania, ale nie som ani celkom stotožnený s jeho znením.
.môžete byť konkrétny?
V texte sa hovorí, že Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku. Podľa mňa sa však Hlinka o súčasnú Slovenskú republiku nezaslúžil žiadnym spôsobom. Pri jej vzniku sa jednoznačne nadväzovalo na federalizačný proces, ktorý vznikol v rokoch 1968 a 1969. Keby tam stálo iba to, že sa zaslúžil o slovenský národ, tak by to bolo v poriadku. Z tohto pohľadu sa mi zdal návrh, ktorý predložilo KDH, čistejší.
.za ten ste hlasovali?
Nie. Ale nemám nič proti diskusii o osobnostiach. Budúci rok je štyridsiate výročie udalostí v roku 1968 a určite sa bude hovoriť o Alexandrovi Dubčekovi – tiež rozporuplnej postave slovenských dejín. Môže sa vynoriť otázka, či aj on patrí do tejto galérie osobností.
.patrí?
Ak budeme pokračovať v tejto tradícií, tak si myslím, že tam popri Štefánikovi a Hlinkovi patrí. Najmä, ak rovnako ako v prípade Hlinku upustíme od komentárov a interpretácií, ktoré sú podmienené súčasnou optikou a sumou poznatkov, ktoré máme k dispozícii dnes. Dokonca si myslím, že viac takýchto osobností už reálne ani nemáme.
.čo by malo stáť v zákone?
To, že sa postavil za určité humanistické princípy, ktoré vtedy neboli samozrejmé a že spustil demokratizačný proces. Bez ohľadu na to, kam tento proces vyústil.
.a bez ohľadu na to, že on sa pod toto vyústenie podpísal?
To sú drobné detaily, ktoré z tohto pohľadu nepokladám za dôležité. Takto by som mohol vziať akéhokoľvek politika z vašej pravicovej ideovej dielne a hovoriť o tom, ktorého diktátora podporil. Už to tak býva, že pravičiari radi podporujú diktátorov, ľavičiari zase revolucionárov.
.znamená to, že Smer uvažuje o predložení Lex Dubček?
Ak Hlinka prejde v tejto podobe, tak ja budem ten, ktorý bude navrhovať, aby to pokračovalo Alexandrom Dubčekom. Napríklad s formuláciou, že sa zaslúžil o demokratizáciu. Presnú podobu textu ešte budeme hľadať.
.minister zahraničných vecí a predseda vlády nedávno odhalili pamätnú tabuľu Vladimírovi Clementisovi. Vy ste pred rokom 1989 patrili ku kritikom vtedajšieho komunistického režimu. Nemáte s Clementisom problém?
Mám. Clementisa treba vidieť najmä ako medzivojnového ľavicového intelektuála. Jeho účinkovanie počas stalinizácie bolo nepochybne negatívne. Paradoxom Clementisovho života však bolo aj to, že na túto stalinizáciu doplatil životom. Je to teda zložitejšie. Nemožno vidieť veci tak jednostranne, že každý komunista, ktorý pôsobil v politike do roku 1948, bol zástanca totalitného režimu. Mnohí komunisti boli silní demokrati. Samozrejme, nie tí, ktorí v strane pôsobili v päťdesiatych rokoch.
.Clementis však nebol popravený za to, že bol demokrat...
To nie. Bol popravený ako komunista, ktorý doplatil na vnútorný zápas v strane.
.z iniciatívy vášho člena Pavla Pašku bolo odhalená aj pamätná tabuľa s citátom spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý patril medzi tváre normalizácie...
Chápem, že vás to ako pravičiarov musí trápiť, keďže máte odlišný uhol pohľadu.
.vás to netrápi?
Mináč bol tiež veľmi rozporuplná postava. Celý život bol spätý s komunistickým režimom. Nikdy sa tým netajil a nikdy by to ani neodvolal. Ale keď sa na to pozriete realisticky, Mináč bol celé sedemdesiate roky opozíciou voči ideologickému tajomníkovi strany Ľudovítovi Pezlárovi, ktorý by bol najradšej, keby nevyšlo ani slnko. Mináč sa usiloval, aby aspoň niečo vychádzalo. Verejne podporil aj Bratislavu nahlas. Bol tiež veľkým odporcom Jakešovej unitárnej ústavy a už v tom čase patril k podporovateľom vzniku slovenskej ústavy. Ak sa z tohto pohľadu pozeráme na jeho aktivity, tak sa dá povedať, že podporoval kroky, ktoré v roku 1992 vyústili do prijatia dnešnej slovenskej ústavy.
.keď sa k nemu politicky prihlásite, nemôžete si vybrať len niektoré momenty z jeho pôsobenia...
Taký je život. Ľavicové spektrum kladie dôraz na iné momenty ako pravicové. Aj keď by sme nemali zabúdať ani na to, že to boli ľudia, ktorí boli aktívni v období normalizačného procesu.
.podstatný je celkový odkaz a ten je v prípade Mináča pozitívny?
Mňa sa na to zbytočne pýtate, to je už vec na diskusiu s predsedom parlamentu. Ja sa vám len snažím vysvetliť, že Mináč patrí medzi tých, ktorí myšlienku slovenskej ústavy presadzovali za minulého režimu, ale aj po novembri 1989. To bol zrejme aj motív rozhodnutia predsedu parlamentu, dať na pamätnú tabuľu jeho citát.
.uznesenie o nemeniteľnosti Benešových dekrétov, ktoré na návrh SNS schválil parlament, opäť vyvolalo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. Bolo také uznesenie nutné?
Z formálne právneho hľadiska to nutné nebolo. Z politického hľadiska to bolo potrebné, pretože Pál Csáky začal túto otázku veľmi intenzívne vyťahovať a pretavovať ju do programu SMK. Bola to politická odpoveď na tieto, podľa môjho názoru z neskúsenosti vyplývajúce kroky nového predsedu SMK.
.týmto uznesením však bola zároveň pochovaná aj Csákyho iniciatíva smerujúca k deklarovaniu zmierenia medzi Slovákmi a Maďarmi. Nie je to škoda?
Pozrite sa, politika je o tom, ako veci reálne prebiehajú, nie ako by ste ich vy chceli vidieť. Najskôr Csáky otvoril tému Benešových dekrétov, na čo SNS reagovala svojím návrhom na ich nedotknuteľnosť. Potom si SMK uvedomila, čo spustila a aby zahmlila situáciu, prišla s konceptom zmierenia. Okrem toho tento text by bol obsahovo len ťažko prijateľný, hoci sú tam aj body, z ktorých by sa dalo vychádzať. Podstatné však je, že SMK s tým vyšla vtedy, keď zistila, že prehráva. Chcela takto prekryť svoj chybný politický krok, ktorý by, mimochodom, Béla Bugár nikdy neurobil.
.takže parlament v takejto situácii – mimoriadne citlivej pre tisíce Maďarov, ktorí neboli nijakými fašistami, ale obeťami situácie – schváli niečo len preto, aby politicky zúčtoval s Csákym?
Nerozumiem, ako sa tento dokument dotýka tých tisícok nevinných Maďarov. Benešove dekréty sú predsa platné stále.
.prečo sa k nim bolo treba práve teraz deklaratívne prihlásiť?
Pretože ich chcel Csáky zmeniť.
.ako?
Však sa o to pokúšali. Viete čo, poďme na vážny rozhovor a nezaoberajme sa technikou. Veď predsa SMK sa celý čas o to usilovala. Ja predsa nemôžem riešiť, akú techniku si chceli zvoliť.
.aký je váš osobný názor na Benešove dekréty?
Na ktoré konkrétne?
.na tie, ktoré boli zamerané proti maďarskej menšine, teda napríklad zbavenie Maďarov československého štátneho občianstva, umožnenie konfiškácií majetku a vysídľovania...
Boli to procedúry usporiadania vzťahov po druhej svetovej vojne. Dopadli negatívne na viaceré skupiny obyvateľov. Nielen na Maďarov a Nemcov. Poznám desiatky Slovákov, ktorí boli odsúdení na základe Benešovych dekrétov a deväťdesiat percent ich rozsudku tvorí klauzula o rozbití republiky. Neboli odsúdení za kolaboráciu s Nemcami, ale Beneš jednoducho takto uskutočnil aj svoju pomstu za rozbitie republiky. Povojnové usporiadanie je také. Ak ho otvoríte, tak otvárate Pandorinu skrinku s desiatkami vecí, ktoré nakoniec môžu zrelativizovať aj to, kto vlastne viedol spravodlivú a kto nespravodlivú vojnu.
.Československo sa medzi víťazné štáty zaradilo aj vďaka SNP. S nedotknuteľnosťou Benešových dekrétov však prišla SNS, ktorá sa k tejto tradícií nehlási. Naopak niektorí jej predstavitelia sa hlásia k slovenskému štátu, ktorý sa od režimu vo vtedajšom Maďarsku príliš neodlišoval. Nie je to zvláštne?
Nechcem sa baviť o SNS. Mám však pocit, že v nej prebieha otvorená diskusia o tom, ako sa postaviť k slovenskému štátu či k Povstaniu. Dokonca si myslím, že v SNS prichádza k určitému prehodnocovaniu pozícií. Posunom bolo napríklad aj to, že politici SNS sa pri výročí Povstania zúčastnili na niektorých spomienkových udalostiach.
.aký by bol váš postoj, ak by sa objavila iniciatíva, ktorá by nebola z dielne SMK, a smerovala by k vzájomnému ospravedlneniu Slovákov a Maďarov za historické krivdy?
Pozitívny, zmierovací proces by nemal zostať mŕtvy. Ak k tejto téme SMK nebude pristupovať účelovo, môže dokonca zohrať úlohu sprostredkovateľa medzi Slovenskom a Maďarskom. Je žiaduce, aby tieto dve krajiny hľadali cesty k historickému zmiereniu. Ide skutočne o historické zmierenie, pretože my s Maďarskom nemáme žiadny aktuálny konflikt, naopak, máme spoločnú perspektívu.
.nie sú to len také pekné reči, ktoré hovoríte dnes, pričom pred niekoľkými dňami ste schválili uznesenie o dekrétoch, ktoré pritom maďarská vláda vôbec neotvára?
Veď práve to je veľmi dobre. Dokonca tým ani nevznikol konflikt s Maďarskou republikou, pretože tá Benešove dekréty, ako správne hovoríte, neotvárala. Je to naša vnútropolitická záležitosť, ktorá nijako nesúvisí s Maďarskom, a nie je v protiklade s jeho záujmami.
.nie je v poslednom období Smer pod tlakom tém, ktoré nastoľuje Ján Slota?
Koaličných partnerov nemôžete umlčať. Z tohto pohľadu sme teda celkom prirodzene aj pod tlakom tém, s ktorými prichádza SNS.
.mali ste viac možností, ako zostaviť vládnu koalíciu. Máte po viac ako roku pocit, že ste zvolili najlepšie riešenie?
Myslíte si, že keby sme boli v koalícií s KDH či SMK, nemali by sme rovnaké problémy? To, že by sme boli pod tlakom SMK, by nás v očiach voličov poškodzovalo podstatne viac, ako to, že dnes sme pod tlakom niektorých tém SNS.
.nejde len o SNS, ale aj Vladimír Mečiar sa v posledných dňoch ukazuje ako nevypočítateľný koaličný partner...
Vladimír Mečiar sa už skoro dvadsať rokov ukazuje ako nevypočítateľný partner.
.napriek tomu ste s ním išli do vlády...
Tak to vyšlo, teraz si to musíme odtrpieť.
.so slovensko-maďarskými vzťahmi súvisí aj kauza Hedvigy Malinovej. Generálny prokurátor už otvorene hovorí, že vyšetrovatelia urobili chyby. Aký je váš názor na túto kauzu?
Myslím si, že vyšetrovatelia asi chyby urobili, ale podľa mojich informácií išlo o procesné chyby, ktoré sa netýkali obsahu veci. Som aj učiteľom na univerzite v Nitre a s viacerými ľuďmi som o tomto prípade hovoril. Niečo sa jej nepochybne stalo, ale čo to bolo, je v tejto chvíli nejasné. Nemuselo to vôbec byť tak, ako to Hedviga Malinová opisuje.
.polícia však tvrdí, že si útok vymyslela...
Polícia tvrdí, že si vymyslela niektoré fakty, ktoré opísala.
.prečo sa však potom vyšetruje, či sa Hedviga Malinová dopustila krivého svedectva a nevyšetruje sa sám skutok napadnutia?
To sa mňa nepýtajte, je to predsa vec vyšetrovateľov.
.sám si takúto otázku nekladiete?
Vyšetrovanie beží pod kontrolou generálneho prokurátora a ten, ako ho poznám, si nedá do ničoho hovoriť. Je úplne zrejmé, že táto vláda nemala žiadny záujem, aby sa jej krátko po nástupe stala takáto udalosť. To absolútne vylučuje špekulácie, že by za touto kauzou stála vládna koalícia. Na druhej strane je celkom logické, že niektoré politické sily utrpeli šok a mohli mať rôzne motívy na očiernenie koalície. Tým chcem povedať, že v záujme tejto vlády je vyšetrenie celej záležitosti, pretože je presvedčená, že to bol pokus o jej diskreditáciu.
.minister vnútra spolu s premiérom a policajným prezidentom zvolali tlačovú konferenciu, kde tvrdili, že vyšetrovatelia zistili, že Hedviga Malinová si prepadnutie vymyslela. Dnes toto vyšetrovanie spochybňuje aj generálny prokurátor. Priznávate, že to bola chyba?
Rozumiem vašej otázke, ale v napätej situácii, ktorá vtedy vznikla, považovali premiér aj minister vnútra za potrebné vystúpiť. Samozrejme, že po stanovisku polície si vtedy vláda vydýchla, že nešlo o nacionálne motivovaný útok. Bol to pre ňu pozitívny výsledok a z toho pohľadu asi premiér usúdil, že treba upokojiť obyvateľstvo.
.druhýkrát by to už asi neurobil?
To sa musíte opýtať jeho.
.jozef Majchrák, .martin Hanus
Boris Zala / Narodil sa v roku 1954. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. V roku 1981 začal pracovať ako redaktor v Slovenskom rozhlase. V rokoch 1982 až 1984 vystriedal viacero robotníckych povolaní. Neskôr pracoval vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce. Po novembri 1989 spoluzakladal Sociálnodemokratickú stranu Slovenska a do roku 1992 bol jej predsedom. Neskôr vstúpil do strany Smer. Po voľbách v roku 2006 sa stal predsedom Zahraničného výboru NR SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.