Minulý týždeň začala v Barme tiecť krv, a tak si správy z juhovýchodnej Ázie našli cestu na titulné strany novín dokonca aj v strednej Európe. Svet však sleduje dianie v Barme už dávno, a má na to dobré dôvody.
Armáda je v Barme pri moci už takmer pol storočia, nenásilné opozičné hnutie pripomína protikomunistické protesty vo východnej Európe pred dvadsiatimi rokmi, a charizmatická postava opozície San Su Ťij je dlhé roky v domácom väzení. Najdôležitejšie je však správanie sa krajiny, ktorá s Barmou susedí: Čína má na 50-miliónovú Barmu najväčší vplyv, a jej reakcie na krízu naznačia mnohé o tom, ako bude vláda v Pekingu reagovať na vlastný tlak na demokraciu. Barmských a čínskych vládcov spája podobný zločin z konca 80. rokov: v roku 1989 nechali čínski komunisti postrieľať stovky študentov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, rok predtým svojich študentov rozstrieľali generáli v Barme. Zostalo tam 3 000 mŕtvych.
Dnešné barmské demonštrácie boli pôvodne vyvolané zdražovaním benzínu. Masový rozmer dostali po tom, čo sa do vecí vložili budhistickí mnísi. Ich pochod Rangúnom sa zmenil na volanie po demokracii. Mnísi majú pritom v Barme vysoký kredit. V krajine ich je asi 400-tisíc, a sú medzi nimi aj muži, ktorí sú v kláštoroch iba dočasne, kým sa opäť vrátia do spoločnosti. Po poslednej streľbe uvalili mnísi na vojenskú vládu zvláštny trest: nebudú od jej členov prijímať milodary – vojaci tak prišli o možnosť získať si „duchovný kredit“.
Barmskí mnísi, ale aj Západ vkladajú nádeje do väznenej Su Ťij, ktorá v roku 1990 vyhrala voľby, a po ich zrušení dostala Nobelovu cenu mieru. Západ vtedy na Barmu uvalil hospodárske sankcie. V OSN však sankcie neprejdú cez Čínu, ktorá v Barme investuje a ťaží ropu a suroviny. Na čínsku hru pristúpila aj demokratická India, pre ktorú je vyvažovanie vplyvu Číny dôležitejšie ako osud ľudí v Barme. Práve otázka demokracie v Barme však bude pre osud Ázie kľúčová. Prosperujúca Čína pred očami celého sveta testuje model štátom kontrolovaného trhového systému, ktorý svojim občanom ponúkne chlieb a prácu výmenou za politickú poslušnosť. Je to model, ktorý by mal byť alternatívou liberálnych demokracií Ameriky a Európy. A takýto čínsky model je lákavý nielen pre Putina.
Západu by dnes v prvom rade malo ísť o Su Ťij, budhistických mníchov a barmskú demokraciu – aj preto počuť rozumné slová Georgea Busha, Gordona Browna, Bernarda Kouchnera či Václava Havla. Bezzubých slovenských lídrov však opäť nepočuť.
.daniel Bútora
Armáda je v Barme pri moci už takmer pol storočia, nenásilné opozičné hnutie pripomína protikomunistické protesty vo východnej Európe pred dvadsiatimi rokmi, a charizmatická postava opozície San Su Ťij je dlhé roky v domácom väzení. Najdôležitejšie je však správanie sa krajiny, ktorá s Barmou susedí: Čína má na 50-miliónovú Barmu najväčší vplyv, a jej reakcie na krízu naznačia mnohé o tom, ako bude vláda v Pekingu reagovať na vlastný tlak na demokraciu. Barmských a čínskych vládcov spája podobný zločin z konca 80. rokov: v roku 1989 nechali čínski komunisti postrieľať stovky študentov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, rok predtým svojich študentov rozstrieľali generáli v Barme. Zostalo tam 3 000 mŕtvych.
Dnešné barmské demonštrácie boli pôvodne vyvolané zdražovaním benzínu. Masový rozmer dostali po tom, čo sa do vecí vložili budhistickí mnísi. Ich pochod Rangúnom sa zmenil na volanie po demokracii. Mnísi majú pritom v Barme vysoký kredit. V krajine ich je asi 400-tisíc, a sú medzi nimi aj muži, ktorí sú v kláštoroch iba dočasne, kým sa opäť vrátia do spoločnosti. Po poslednej streľbe uvalili mnísi na vojenskú vládu zvláštny trest: nebudú od jej členov prijímať milodary – vojaci tak prišli o možnosť získať si „duchovný kredit“.
Barmskí mnísi, ale aj Západ vkladajú nádeje do väznenej Su Ťij, ktorá v roku 1990 vyhrala voľby, a po ich zrušení dostala Nobelovu cenu mieru. Západ vtedy na Barmu uvalil hospodárske sankcie. V OSN však sankcie neprejdú cez Čínu, ktorá v Barme investuje a ťaží ropu a suroviny. Na čínsku hru pristúpila aj demokratická India, pre ktorú je vyvažovanie vplyvu Číny dôležitejšie ako osud ľudí v Barme. Práve otázka demokracie v Barme však bude pre osud Ázie kľúčová. Prosperujúca Čína pred očami celého sveta testuje model štátom kontrolovaného trhového systému, ktorý svojim občanom ponúkne chlieb a prácu výmenou za politickú poslušnosť. Je to model, ktorý by mal byť alternatívou liberálnych demokracií Ameriky a Európy. A takýto čínsky model je lákavý nielen pre Putina.
Západu by dnes v prvom rade malo ísť o Su Ťij, budhistických mníchov a barmskú demokraciu – aj preto počuť rozumné slová Georgea Busha, Gordona Browna, Bernarda Kouchnera či Václava Havla. Bezzubých slovenských lídrov však opäť nepočuť.
.daniel Bútora
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.