Keď vám pred očami beží film plný textu, kde by sa z hľadiska diváka patrilo ponúknuť mu ho v slovenskom znení, ibaže na to asi nie sú peniaze, dá sa jazyk v tej záplave slov konfrontovať síce iba úchytkom, ale dá, lebo obidva jazyky bežia paralelne, odchýlky sa dajú doložiť. Pri slovenskom znení sa kritika môže opierať skôr o dohady, založené na neslovenskej vetnej stavbe, spod ktorej originál presvitá. A tak v otextovanom dokumente Nanking vystúpia zreteľne hrubé chyby typu Bol to jeden krvavý bazén. Veta sa viaže k scéne, kde mŕtvola leží v kaluži krvi. Čeština má na to špecifický výraz tratoliště, no slovenská kaluž by zastala tú istú funkciu. Ako sa však mŕtvola vôbec dostala do krvavého bazéna? Lebo po anglicky leží v a big pool of blood. Pre pool ponúka slovník vyše desať významov, no bazén sa z nich sem hodí najmenej. Keď sa pritom anglický neurčitý člen a navyše zmení na plnovýznamovú slovenskú číslovku jeden, je to zas čistá ukážka prekladateľského doslovizmu, rovnako ako keď ženy v strachu z japonských znásilňovateľov volajú o pomoc proti predátorom. Ten výraz sa v slovenčine používa totiž iba v sfére zoológie, metaforicky v sfére ekonomiky, rozhodne však nie pri charakteristike ľudských agresorov. Slovom, z obrovského krvavého bazéna sa vykľuje obyčajná kaluž krvi, ktorú napokon súbežne v obraze vidíme.
Takýchto významových posunov obsahujú titulky hojnosť, takže keď originál v závere hovorí približne o 250 000 obetiach, a preklad o štvrťmiliarde (namiesto štvrť milióna), je to síce iba pošmyknutie, lapsus, no pre celkový prístup čímsi príznačný. Kostrbatosť a štylistická hranatosť, dané prílišnou závislosťou od predlohy a nezáujmom hľadať presné ekvivalenty, sú totiž v televíznych prekladoch sprievodných textov k nehraným filmom bežné.
Iste to má svoje príčiny. Tak ako ich mali smutnosmiešne efekty v titulkoch hraných filmov v päťdesiatych rokoch, keď si tú prácu vyárendovali zamestnanci Slovenskej požičovne filmov ako bokovku. Zväčša pritom neprekladali z originálu, ale z českých prekladov, keďže však neovládali dobre ani tú češtinu, menili sa im pod rukami děvky (kurvy, štetky) na dievky a pod.
Dnes budú príčiny deformácií iné, nebolo by však od veci si na ne posvietiť znútra. Pozorovateľ zvonka do toho nevidí, vidí len výsledky. Autor je publicista.
Takýchto významových posunov obsahujú titulky hojnosť, takže keď originál v závere hovorí približne o 250 000 obetiach, a preklad o štvrťmiliarde (namiesto štvrť milióna), je to síce iba pošmyknutie, lapsus, no pre celkový prístup čímsi príznačný. Kostrbatosť a štylistická hranatosť, dané prílišnou závislosťou od predlohy a nezáujmom hľadať presné ekvivalenty, sú totiž v televíznych prekladoch sprievodných textov k nehraným filmom bežné.
Iste to má svoje príčiny. Tak ako ich mali smutnosmiešne efekty v titulkoch hraných filmov v päťdesiatych rokoch, keď si tú prácu vyárendovali zamestnanci Slovenskej požičovne filmov ako bokovku. Zväčša pritom neprekladali z originálu, ale z českých prekladov, keďže však neovládali dobre ani tú češtinu, menili sa im pod rukami děvky (kurvy, štetky) na dievky a pod.
Dnes budú príčiny deformácií iné, nebolo by však od veci si na ne posvietiť znútra. Pozorovateľ zvonka do toho nevidí, vidí len výsledky. Autor je publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.