Každý máme svoje preferencie, jedlo nevynímajúc. Jeden má rád to, iný ono. Niekto by do úst nevzal niečo, čo by ďalší jedol každý deň a naopak. V mojom prípade sa na popredné priečky najneobľúbenejších jedál vyšplhal granatiersky pochod.

Je v ponuke každej dobrej indickej reštaurácie ako chutná príloha k omáčkovým duseným prívarkom, a to dokonca v niekoľkých variantoch. Kto ho nepozná, mal by ho ochutnať, pretože potom si ho už bude pýtať zakaždým. Mastný posúch menom naan.

Človek stojí pri stánku s občerstvením, nakúka dovnútra a tam obrovská hora mäsa, ktorá sa pomaly otáča okolo vlastnej osi. Všetci si z tohto ražňa u nás objednávame döner kebab, no v arabskom svete je takto grilované mäso známe ako shawarma (čítame šavarma).

Dlho predlho sa držala na vrchole rebríčka najštipľavejšej potvory na svete. Nik jej pozíciu nespochybňoval, pokým sa v miléniových rokoch nerozpútala absurdná šľachtiteľská súťaž o najštipľavejšiu čili papričku, a tým o svoje prvenstvo prišla. Americká bacuľatá paprička habanero.

Obrovské chladiace boxy plné talianskych salám a iných delikates k studeným misám. Medzi rôznymi fľakatými a ružovkastými bravčovými pochutinami sa však vyníma jedna jediná z hovädziny. Je tmavobordová a priam z nej sála hutná, ostrá chuť. Bresaola della Valtellina.

Možno ste ju zahliadli v obchodíkoch s exotickými potravinami. Buď v podobe ostro červenej pasty v uzatváracom pohári, alebo vo vrecku ako drvenú koreninovú zmes, ktorá pripomína sušené vločky červených čili papričiek. Je to poklad severozápadnej Afriky a volá sa harissa.

Možno ste sa s tým už stretli. Zrazu sa na stole zjaví vínna fľaša uzavretá korunnou zátkou. Na pohľad víno aj pivo. Človek nevie, čo s tým – či si z neho niekto strieľa alebo sa mu sníva. Zoznámte sa: Pét-Nat.

Je biele, no pôvodne také nebolo. Dnes ho dostaneme v každom jednom obchode a nie je oň núdza tak ako kedysi. Jeho prípadný nedostatok sa dnes považuje za katastrofu. Vďačíme mu za mnohé – v tom dobrom, ale aj zlom. Cukor.

Je známa po celom svete, kedysi patrila medzi aristokraciu, dnes sa pohybuje niekde na úrovni kečupu. A poriadne s ním súperí. V našom priestore sú ľudia, napríklad pri langoši či hranolčekoch, rozčesnutí na dvoje. Buď ona alebo kečup. Tatárska omáčka.

V poslednom čase je čoraz viac v móde. Láka svojou ľahkosťou, someliéri nás pri ňom príliš neotravujú prívlastkami ani neohurujú cenou, navyše pôsobí mimoriadne nenútene a letne. Mnohí hovoria, že zato môže práve jeho farba. Ružové víno, čiže rosé.