Zostaviť koherentnú vládu je po týchto voľbách nemožné. Ale voličské rozhodnutie o konci Ficovho režimu nesmú zvolení politici obísť. Životný pokus má v rukách šéf SaS.
Ako sa to Slovensko vlastne rozhodlo? Je top správou únava z Fica, triumf SaS, facka Procházkovej pýche, nástup primitívnej hrubosti alebo zosuv KDH? Zdá sa mi, že ani jedno.
Ešte nikdy mi to netrvalo tak dlho. Lámal som si hlavu, spytoval si svedomie, počúval som iných, aj zopár hádok prebehlo. Napokon som prišiel k rozhodnutiu, s ktorým viem žiť.
Keď som vo štvrtok Pod lampou hovoril s ľuďmi, ktorí prebudili svedomie niektorých univerzít, mal som dvojaký pocit – bol som dotknutý solidaritou, no súčasne v rozpakoch.
Roky 1989 až 1992 boli mojím definičným novinárskym obdobím. A vtedy som spoznal Petra Zajaca a pravidlo, že pre sen o slobodnej krajine treba v demokracii ísť najmä proti väčšine.
Ešte nikdy som vážne nepremýšľal o tom, či pôjdem voliť, ale teraz premýšľam. A pritom mi stále záleží na tejto krajine a súčasne si vôbec nemyslím, že všetci politici sú rovnakí.
Netušil som, že mesiac pred voľbami bude Slovensko takéto zaujímavé. Učitelia, sestry, daňová kauza, čo ohrozuje ministra vnútra aj dopravy. Predsa len svitá?
ďakujeme vám, že ste nerezignovali. Väčšina sa tu z pohodlnosti vždy prispôsobí, vy ste to odmietli. Budete teraz vykresľovaní ako škodcovia, ale máte našu úctu.
