Aké to je, byť desaťročia trestaný, mučený a sledovaný? Aké to je, čítať potom o sebe, väzňovi svedomia a zakazovanom kňazovi, ako o spolupracovníkovi ŠtB a Pacem in Terris?
Bol to najťažší rok tohto časopisu. Bolo v ňom pár týždňov, keď som nevládal pokračovať, pár dní, keď som stratil nádej a jeden deň, keď sa mi chcelo s .týždňom skončiť.
Zažívam to už toľkýkrát, že ma to prestalo prekvapovať – manipulácie s prieskumami a zatváranie očí pred realitou určujú už dvadsať rokov povahu reformnejšieho Slovenska.
po ťažkom období, v ktorom sme sa lúčili s Jurom Kušnierikom, mám zopár dobrých správ. Nie sú a nemôžu byť náplasťou na veľkú stratu, sú ale svetielkom a povzbudením.
Každý národ má svojich hrdinov, ktorí odvahou, talentom alebo charakterom prekonali priemer. Ale národy mávajú aj svojich svätých, ktorí nad priemerom vyčnievali láskou.
Minulý víkend dostal na Islande ťažkú srdcovú príhodu náš najbližší priateľ a kolega Juraj Kušnierik. Po dlhej a komplikovanej operácii ležal v umelom spánku v Reykjavíku.
