Po poslednom videu Mariána Kuffu na našej stránke a mojej odpovedi naň sa strhla búrka reakcií. Na jej intenzite nebolo veľa prekvapivého, ale obsah je celkom poučný.
Prieskum zistil, že veľká časť mladých ľudí nevie nič o roku 1968. A premiér vyhlásil, že invázia prekazila smerovanie Československa k ideálnemu modelu spoločnosti. Aké sú to správy?
Čítate správy a diskusie o Ukrajine? Kyjevu vládnu demokrati! Nie, je to junta! Ukrajinci sú predsa fašisti! Nie, to Putin je Hitler. Zastavme to v sebe, a skúsme aspoň trochu uvažovať.
V týchto dňoch dostali a dostanú státisíce ľudí oznam, že musia okamžite zaplatiť viac do zdravotnej poisťovne a postupne aj na dôchodky. O čom je tá správa?
Ďalšie kolo sankcií EÚ voči Rusku nemá u nás veľa priaznivcov. A tvrdý postup Izraela v Gaze ich má ešte menej. Ohrozujú teda Brusel a Jeruzalem prosperitu a mier?
Nahrávka a zverejnenie rozhovoru medzi Igorom M. a lídrom Siete je obrazom toho, kam až sa zosunula úroveň konania a vzťahov v našom verejnom priestore. A to hneď v troch rovinách.
Hovorí sa, že človek má žiť tak, aby ani deň pred smrťou nemusel svoj život meniť. Znie to zaujímavo, ale až zoči-voči skutočnému umieraniu býva jasnejšie, čo všetko to znamená.
„Nestřílejte, vždyť jsou tady lidé, “ to je slávny výkrik filmového Švejka smerom k neľudskosti masového zabíjania v prvej svetovej vojne. V čom všetkom bola táto vojna prelomom?
Premiér odvolal dvoch ministrov, Smer zmenil podpredsedu, Daniel Lipšic odstránil z vedenia opozičnej strany viacerých liberálov. A hoci výmeny patria k životu, tieto spája čosi nepekné.
Na prvý pohľad sa zdá, že na slovách až tak nezáleží, pretože dôležité sú skutky. Tvrdím presný opak: slová a ich váha takmer vždy predurčujú, aké budú ich autori vykonávať činy.