Keď sa skončilo polouzavreté premietanie filmu Od Fica do Fica, zaznel vrelý a zaslúžený potlesk. Mne tlieskať nešlo. Zopár minút som v plnej sále pozeral do prázdna, až mi napadla zvláštna vec.
Minulý týždeň sme získali a zverejnili mimoriadne vážnu informáciu o možnom ovplyvnení ústavného sudcu pri rozhodovaní o kauze Čentéš. Napriek tomu ostalo ticho. Prečo?
To, že sedím v srdci East Side na káve a z perspektívy New Yorku píšem o amerických voľbách, cítim ešte stále ako zázrak novembra 1989. Ale to, čo pred sebou vidím, cítim už občas ako čosi nenovembrové.
Možnosť väzenia pre Zuzu Piussi, rozsudok v prospech Harabina v kauze jeho známosti s dílerom Sadikim a povinnosť Michala Kováča ospravedlniť sa Lexovi sa takmer nedajú komentovať. Je to hnus.
Už 21 mesiacov je Slovensko bez generálneho prokurátora, hoci Jozef Čentéš bol zákonne zvolený. Hovorí sa, že jeho menovanie odkladá prezident. Ale ten pán vždy plní len vôľu iných – a oni majú strach.
V Československu som žil 27 rokov. A hoci traja moji kolegovia tvrdia, že ten štát musel zaniknúť, pretože v ňom z dvoch národov nevznikla jedna spoločnosť, pokladám sa za dôkaz pravého opaku.
Už druhý mesiac zažívam zázračný stroj času: na tribúne mám opakovane pocit spred tridsiatich rokov, keď som bol na céčku očarený atmosférou tribún a súčasne tvorivosťou Petra Šťastného.
Diskusia o tom, kedy nakupovať, sa zoči-voči aktuálnym problémom môže zdať periférna. Ale je ústredná. Je totiž o tom, aký typ štátu tu chceme a ako v ňom spolu chceme žiť.
Najpríjemnejším prekvapením pri zostavovaní novej vlády bolo meno Tomáš Borec. Najväčším sklamaním prvého polroka novej vlády je meno – Tomáš Borec. Čo sa vlastne stalo?
Keď pred pár rokmi niekto zauvažoval o harmonizovaných európskych daniach, strhla sa vášnivá diskusia za a proti. Keď dnes Barroso hovorí o europskom štáte, panuje ticho. Čo sa stalo?
