Musíme byť opatrní. Metafory a analógie sú riskantné, ak ich berieme otrocky doslovne. Vtedy môžu zavádzať a prestávajú byť zdrojom poučenia. Ak ich však chápeme správne, môžu pomôcť pri zmysluplných úvahách.

Ako sme minule konštatovali, evolúcia človeka má mnoho vrstiev, ktorých výsledky sa môžu dostať do vzájomného napätia a občas aj otvoreného konfliktu. To sa potom prejavuje medzi spoločnosťami aj – viac či menej dramaticky – v živote konkrétnych jednotlivcov.

Evolúcia prebieha. Aj práve teraz, vo mne, pri mne, mojím prostredníctvom. Aj vo chvíli, keď píšem tento text, akýmsi spôsobom do nej vstupujem, nech by môj podiel bol akokoľvek malý a môj vplyv na ňu úplne inej povahy, než svojmu konaniu sám prisudzujem. (Ba aj vtedy, keď mu neprisudzujem žiadny význam.)

K základným prikázaniam modernej slobodnej spoločnosti patrí odmietanie kolektívnej viny. Zdravý rozum aj zdravý morálny inštinkt hovoria, že nemožno trestať konkrétnych ľudí za hriechy kohokoľvek iného ani za hriechy členov vlastnej rodiny, tobôž za niekoho, koho ani osobne nepoznáme.

Keď sa nám rok chýli k zavŕšeniu a vynára sa potreba bilancovať, nevyhnutne to vyvoláva aj myšlienky na to, ako pokračovať. To sa okrem nášho osobného života týka, samozrejme, aj toho verejného.

Staré známe obavy opäť ožívajú v súvislosti s dnešnou vojnou na Ukrajine a krízou svetového poriadku. Často sa diskutuje riziko „eskalácie“ lokálnej vojny do svetovej: informovane, neinformovane aj úplne dezinformovane. Pritom sa môže stratiť zo zreteľa problém vojen, ktoré nemusia eskalovať, no ani skončiť.

Už viackrát, a v týchto dňoch novembrových spomienok nadovšetko, som sa pristihol pri tom, že míňam nadmieru energie na prinútenie sa k optimizmu, na „vyžmýkanie“ posledných zvyškov viery v možnosť nejakej zmeny k lepšiemu. Nie zázračného skoku do svetlého zajtrajška. Stačilo by, keby sa prelomil ten bludný kruh prehlbujúceho sa úpadku.

Nedávno uplynulý pamätný Deň reformácie je vhodná, hoci akiste nie jediná príležitosť pripomenúť si niektoré aspekty duchovnej krízy nastupujúceho moderného veku. Aj vtedy prinášalo tušenie zmien aj snahu o nový pohľad, ba návrat do minulosti. A ak uvažujeme konkrétne o reformácii, nemôžeme opomenúť učenie apoštola Pavla.

Terorizmus existuje, o tom niet pochýb. Je to však jedno zo slov, ktorých výklad môže zaberať nesmierne širokú škálu významov. O to horšie, ak sú to významy nabité extrémne negatívnymi emóciami. Sotva potom môžeme byť prekvapení, ak k tomu pristúpi aj zneužívanie.

Máme „zlatý“ október, ale blíži sa november, mesiac revolučných výročí, spolu s ním sa vracajú isté spomienky a spolu so spomienkami isté otázky; možno známe, ale s novou naliehavosťou v dobe, ktorá je citeľne cynickejšia.