Nedávno uplynulý pamätný Deň reformácie je vhodná, hoci akiste nie jediná príležitosť pripomenúť si niektoré aspekty duchovnej krízy nastupujúceho moderného veku. Aj vtedy prinášalo tušenie zmien aj snahu o nový pohľad, ba návrat do minulosti. A ak uvažujeme konkrétne o reformácii, nemôžeme opomenúť učenie apoštola Pavla.

Terorizmus existuje, o tom niet pochýb. Je to však jedno zo slov, ktorých výklad môže zaberať nesmierne širokú škálu významov. O to horšie, ak sú to významy nabité extrémne negatívnymi emóciami. Sotva potom môžeme byť prekvapení, ak k tomu pristúpi aj zneužívanie.

Máme „zlatý“ október, ale blíži sa november, mesiac revolučných výročí, spolu s ním sa vracajú isté spomienky a spolu so spomienkami isté otázky; možno známe, ale s novou naliehavosťou v dobe, ktorá je citeľne cynickejšia.

Dramatické dianie vo svete aj neradostný stav vnútri štátov, vrátane tzv. vyspelých demokracií, akoby znovu podporoval názory, že politika je od morálky nielen oddeliteľná, ale že dokonca jej výkon si vyžaduje úplné odhodenie morálnych zábran, prípadne vypracovanie novej, revolučnej morálky.

Demokratické spoločnosti alebo tiež „slobodný svet“ obchádza strašidlo. Strašidlo polarizácie. Delíme sa na znepriatelené tábory, ktoré spolu prestávajú komunikovať. Niekedy sa zdá, že zostáva už len boj. Alebo nás má zachrániť úplná ľahostajnosť?

„... spoločnosť, ktorá si zvykla chápať seba samú z hľadiska všeobecne platného cieľa, nemôže stratiť vieru v tento cieľ bez toho, aby upadla do úplného zmätku.“ Leo Strauss: Obec a človek (1964)

Naše verejné debaty sú plné „štátu“. Raz voláme po jeho obmedzení, zrušení či rozpustení v niečom inom (aj vtedy, keď nevieme v čom, dozaista to bude niečo skvelé). Inokedy od neho chceme riešenie bezmála všetkých našich životných problémov.

„Človek má vo všeobecnosti sklon pokladať poriadok, v ktorom žije, za prirodzený. ... Neverí, že sa na dôverne známej ulici, na ktorej vylihujú mačky a hrajú sa deti, môže zjaviť jazdec s lasom, ktorý bude lapať chodcov a vliecť ich na jatky, kde ich ihneď zabijú a povešajú na háky.

„Nemecké impérium je tá mocnosť s politickou organizáciou, bojovou silou a bojovou efektivitou, v ktorej jeden muž môže stlačiť gombík a spoľahnúť sa, že vrhne celú silu ríše v jednom okamihu, neodolateľne a bez varovania na svojho nepriateľa.“

Už zase je tu okrúhle, tentokrát 110. výročie začiatku prvej svetovej vojny: vlastne to bol začiatok vojnových udalostí v rozpätí rokov 1914 – 1945; udalostí, ktoré viaceré pramene nie bezdôvodne označujú za „druhú tridsaťročnú vojnu“.